Zhodnotenie dokazovania a zákonnosti rozhodovania

• o trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona

• a o trestných činoch korupcie

 

obsah

Úvod

I. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona spáchaný samostatne

II. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona spáchaný v súbehu s iným trestným činom vyjmúc trestné činy korupcie

III. Jednočinný súbeh trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov uvedených v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (úplatkárstvo) podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 1999 (do nadobudnutia účinnosti zákona č. 183/1999 Z. z.)

IV. Jednočinný súbeh trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov uvedených v treťom oddieli tretej hlavy časti Trestného zákona (korupcia) v znení zákona č. 183/1999 Z. z. účinného od 1. 9. 1999

V. Trestné činy uvedené v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (úplatkárstvo) podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 1999 (do nadobudnutia účinnosti zákona č. 183/1999 Z. z.) spáchané samostatne

VI. Trestné činy uvedené v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (korupcia) v znení zákona č. 183/1999 Z. z. účinného od 1. 9. 1999 spáchané samostatne

VII. Počet páchateľov trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona bez ohľadu na skutočnosť, či bol spáchaný samostatne alebo v akomkoľvek jednočinnom súbehu z hľadiska jeho postavenia, zamestnania, povolania alebo funkcie

VIII. Počet páchateľov trestných činov úplatkárstva podľa právnej úpravy platnej do 31. 8. 1999 a trestných činov korupcie podľa platnej úpravy od 1. 9. 1999 spáchaných samostatne z hľadiska postavenie páchateľa

IX. Počet páchateľov trestných činov úplatkárstva podľa právnej úpravy platnej do 31. 8. 1999 a trestných činov korupcie podľa platnej úpravy od 1. 9. 1999 spáchaných samostatne z hľadiska ohrozeného sektora

X. Dokazovanie

XI. Závery

Návrh opatrení

Tabuľky

 

Úvod

V dôsledku zásadných ústavných a zákonných zmien v ostatných jedenástich rokoch bolo potrebné vymedziť pojmy „verejný činiteľ" a "právomoc" v trestnom práve, z ktorých sa vychádzalo pri posudzovaní skúmaných skutkov.

Základné výkladové pravidlo určujúce obsah pojmu „verejný činiteľ" je uvedené v ust. § 89 ods. 9 Trestného zákona.
Podľa tohto ustanovenia verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo príslušník ozbrojených síl, alebo ozbrojeného zboru, súdny exekútor, člen lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, člen stráže prírody a osoba, ktorá má oprávnenia člena stráže prírody, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Ustanovenie § 89 ods. 9 Tr.zák. bolo zásadne zmenené zákonom č.175/1990 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Trestný zákon - došlo k podstatnému zúženiu okruhu osôb považovaných dovtedy za verejných činiteľov. Preto od 1. júla 1990 verejným činiteľom nie sú funkcionári alebo iní zodpovední pracovníci hospodárskej, družstevnej alebo spoločenskej organizácie.
V dôsledku tejto zmeny už nemožno za verejného činiteľapovažovať napr. lekára, riaditeľa strednej školy, vodiča hromadnej dopravy, štatutára štátneho podniku, sprievodcu či výpravcu.
Uvedené subjekty nespĺňajú základnú podmienku - nie sú voleným funkcionárom alebo iným zodpovedným pracovníkom orgánu štátnej správy, samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu ani nie sú vymenované v ust. § 89 ods. 9 Tr. zák. alebo v osobitnom zákone.

Od roku 1990 legislatíva nad rámec ust. § 89 ods. 9 Tr. zák. zaviedla nový spôsob určovania verejných činiteľov - osobitnými zákonmi. Uvedeným spôsobom boli za verejného činiteľa určení napríklad:

• obecný policajt (§ 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii),
• pomocník Policajného zboru (§ 2 ods.4 zákona č. 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru),
• inšpektor práce (§ 12 ods. 4 zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
• zamestnanec daňového orgánu (§ 5 ods. zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly),
• kontrolór a ďalšie osoby (§ 17 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky).

V skúmaných veciach až na dva prípady (notár a správca konkurznej podstaty) nespôsobovalo problém určenie, či ten - ktorý subjekt mal postavenie verejného činiteľa a či sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu.
Nedostatky boli zistené len pri posudzovaní otázky, či osoba v postavení verejného činiteľa pri plnení úloh spoločnosti a štátu realizovala zverenú právomoc.

Pri zisťovaní obsahu pojmu právomoc je potrebné vo všeobecnosti vychádzať z osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich pôsobnosť a oprávnenia a povinnosti toho-ktorého subjektu v postavení verejného činiteľa. V tomto zmysle ustanovenie § 158 ods. 1 písm a) až c) Tr. zák. je ustanovením s blanketnou dispozíciou svojho druhu.
Súčasne treba mať na pamäti, že pokiaľ ide o formálne znaky trestného činu, v trestnom práve hmotnom nemožno použiť rozširujúci výklad ani analógiu.

Obsah pojmu právomoc v zmysle § 89 ods. 9 Tr. zák. nenapĺňa ktorékoľvek zákonné ustanovenie určujúce verejnému činiteľovi spôsob a hranice jeho konania.
Ako to uvádza pôvodná dôvodová správa, právomocou verejného činiteľa pre účely Trestného zákona treba rozumieť predovšetkým rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Zdrojom právomoci sú Ústava Slovenskej repuliky a zákony. Právomoc nemožno priznať všeobecne záväzným právnym predpisom nižšej právnej sily, napr. nariadením vlády, vyhláškou či inou podzákonnou normou prípadne interným predpisom, pretože by to odporovalo čl. 13 ods.1, 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Aplikačná prax do roku 1989 chápala obsah pojmu právomoc podstatne širšie.
Ako zdroj právomoci akceptovala nielen zákony a podzákonné normy, ale napr. aj interné predpisy, štatúty, pracovné poriadky a pod.
Preto ako verejný činiteľ mohol byť odsúdený napr. vrátnik - zamestnanec štátneho podniku, ak bol spolupáchateľom rozkrádania majetku, ktorý mal chrániť. Jeho konanie bolo právne posúdené ako trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 vtedy platného Trestného zákona v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zákona.
Uvedený prístup je v súčasnosti neakceptovateľný, pretože by odporoval ustanoveniam čl. 13 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov značná časť judikatúry týkajúca sa verejného činiteľa vydaná pred rokom 1990 nie je použiteľná.

Bez ohľadu na spôsob a formu jej realizácie, právomoc vždy musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania.
Pre kladnú odpoveď na otázku, či osoba v postavení verejného činiteľa realizovala právomoc v zmysle § 89 ods. 9 Trestného zákona, musia byť preto súčasne splnené nasledovné podmienky:
a) musí ísť o rozhodovanie o právach alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb,
b) oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom, a
c) také rozhodovanie musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania.
Právami a povinnosťami fyzických a právnických osôb treba rozumieť akékoľvek práva alebo povinnosti fyzických a právnických osôb dané Ústavou Slovenskej republiky, ktoré sú podrobnejšie upravené zákonmi a na ich podklade ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a všeobecne záväznými predpismi vydanými samosprávou v rámci jej pôsobnosti.
Oprávnenia a povinnosti verejných činiteľov priznávajú a stanovujú osobitné zákony na tom-ktorom úseku verejnej správy. Ide predovšetkým o procesné normy - Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok, Správny zákon, ďalej sú to zákony stanovujúce postavenia a úlohy ozbrojených zborov a mestskej polície. Výnimočne môže byť právomoc verejného činiteľa stanovená priamo Ústavou Slovenskej republiky, ide napr. o oprávenie prezidenta republiky udeliť milosť.

Prvok moci a rozhodovania ako nedieľna súčasť právomoci verejného činiteľa je jedným z rozhodujúcich znakov umožňujúcich identifikovať právomoc verejných činiteľov.
Znamená nielen to, že verejný činiteľ je oprávnený konať o právach a povinnostiach iných, ale tiež to, že toto jeho konanie je vynútiteĺné donucovacou mocou štátu.

Mimoriadne významný aspekt plynúci z prvku moci spočíva v tom, že výkon právomoci realizovaný formálnym či neformálnym právnym úkonom je vždy jednostraným právnym úkonom nezávislým na vôli subjektu, voči ktorému smeruje alebo ktorého sa týka, a verejný činiteľ je limitovaný výlučne platnou právnou úpravou.

Vyššie uvedenému na druhej strane zodpovedá princíp právneho štátu, podľa ktorého sa zásadne zakazuje svojpomoc pri realizáci práv a povinností. Práve preto len orgány štátu a ďalšie splmonocnené subjekty majú oprávnenie konať a rozhodovať o týchto právach a povinnostiach a zabezpečovať výkon rozhodnutia všade tam, kde absentuje dobrovoľné plnenie povinností.

Právomoc verejných činiteľov vzhľadom na rôznorodosť dotknutých právnych vzťahov má rôzne formy, ktoré možno príkladmo vymedziť nasledovne:
Výkon právomoci verejného činiteľa predstavujú predovšetkým formálne individuálne právne akty, ako napr.:

• rozsudky, uznesenia, príkazy a súhlasy súdov vydané podľa OSP, Tr. por. a ďalších osobitných zákonov,
• uznesenia a ďalšie akty orgánov prípravného konania vydané podľa Tr. por.,
• rozhodnutia a ďalšie akty správnych orgánov vydané podľa zákona o správnom konaní.

Druhú významnú skupinu tvoria neformálne rozhodnutia zasahujúce najmä do osobnej slobody, napr.:

• oprávnenie na predvedenie osoby a zisťovanie jej totožnosti a pod.,
• žiadosť o poskytnutie vysvetlenia,
• výzva požadujúca aktívne konanie občana alebo naopak požadujúca, aby sa určitého konania zdržal.

Ďalšiu skupinu tvoria zákonom uložené povinnosti verejných činiteľov, napr.:

• povinnosť vykonávať procesné úkony v súlade so zákonom,
• povinnosť vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
• povinnosť rešpektovať zákonom dané určenie príslušnosti na konanie,
• povinnosť zakročiť, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok.

Nedostatky pri právnom posúdení sa vyskytli predovšetkým pri konaniach súvisiacich s nakladaním s majetkom štátu alebo obce. Z vyššie uvedených východísk pre túto oblasť právnych vzťahov vyplýva nasledovné:
1/ Nejde o výkon právomoci verejného činiteľa tam, kde pracovník priamo útočí na majetok štátu alebo obce bez ohľadu na to, či išlo o majetok zverený mu na plnenie úloh alebo o iný majetok jeho zamestnávateľa. Pritom nie je podstatné, či ide o vzťah založený pracovnou zmluvou, voľbou, menovaním prípadne či ide o ústavný pomer.
V týchto prípadoch podľa povahy veci pôjde o niektorý z trestných činov proti majetku.
2/ Nejde o výkon právomoci verejného činiteľa tam, kde pracovník za porušenia predpisov upravujúcich správu majetku štátu alebo obce poškodzuje majetok svojho zamestnávateľa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov na úseku nakladania so mzdovými prostriedkami.

V týchto prípadoch podľa povahy veci bude prichádzať do úvahy posúdenie takého konania ako niektorého z trestných činov proti majetku alebo napr. trestného činu porušovania pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 Tr. zákona.

Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) až c) Tr. zák. za splnenia ďalších zákonných znakov možno spáchať:
a/ vykonávaním právomoci spôsobom odporujúcim zákonu,
b/ prekročením právomoci, alebo
c/ nesplnením povinnosti vyplývajúcej z právomoci.

Konanie uvedené pod písm. a) znamená, že páchateľ v rámci zverenej právomoci aktívne koná spôsobom, ktorý priamo porušuje zákon alebo ho obchádza.

• Typickým príkladom takého konania odporujúceho zákonu je použitie fyzického násilia voči vypočúvanej osobe osobou oprávnenou požadovať v rámci trestného alebo iného konania informácie.
Prekročenia právomoci v zmysle ust. písm. b) sa verejný činiteľ dopustí, ak vykonáva činnosť, ktorá patrí do právomoci iného verejného činiteľa, napr. vyššieho alebo naopak nižšieho stupňa, ak na základe výslovného zákonného splnomocnenia nie je oprávnený konať sám.

Legálny je postup nadriadeného prokurátora, ak na podklade ustanovenia § 6 písm. b) zákona o prokuratúre vykoná úkon, na ktorý je podľa zákona inak príslušný podriadený prokurátor.
Naopak prekročenie právomoci by znamenal postup prokurátora, ktorý by vykonal úkon, na ktorý bol podľa zákona alebo osobitnej výhrady nadriadeného prokurátora príslušný nadriadený alebo iný prokurátor, napr. ak by dozorový prokurátor sám rozhodol o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa, na vydanie ktorého sám dal pokyn, hoci v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Tr. por. bol povinný sťažnosť predložiť na rozhodnutie nadriadenému prokurátorovi, alebo ak by prokurátor vykonal úkon vo veci, v ktorej generálny prokurátor menovite určil na výkon dozoru inú prokuratúru alebo konkrétneho prokurátora. (Ide o ilustráciu konania spočívajúceho v prekročení právomoci v podmienkach prokuratúry, samotné prekročenie právomoci samozrejme automaticky - bez splnenia ďalších zákonných znakov, nie je trestným činom.).
Nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z právomoci v zmysle písm.c/ znamená opomenutie (nečinnosť) v prípade, kde zákon predpokladá aktívne konanie.

• Ako príklad možno uviesť policanú hliadku, ktorá nezasiahne voči páchateľovi násilného trestného činu, hoci jej v tom nebránia osobitné okolnosti stanovené zákonom (§ 10 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore).
V ojedinelých prípadoch sa vyskytuje nedostatok aplikácie základnej skutkovej podstaty ust. § 158 Tr. zák. spočívajúci v tom, že dochádza ku kumulácii viacerých foriem konania verejného činiteľa uvedených v ustanoveniach písm. a) až c).

Zásadne platí, že ustanovenia písm. a) až c) sa navzájom vylučujú.

Kumulácia je možná iba v tom prípade, ak skutok tvoria dva či viaceré útoky (akty) pokračovacieho trestného činu, napríklad ak vyšetrovateľ v úmysle pomôcť obvinenému sfalšuje protokol svedka v prospech obvineného (aktívne konanie v zmysle § 158 ods.1 písm. a) Tr. zák.) a úmyselne nevypočuje iného svedka usvedčujúceho obvineného (nesplnenie povinnosti v zmysle § 158 ods.1 písm. Tr. zák.).

Aplikácia ust. § 158 Tr. zák. voči konkrétnemu páchateľovi je možná len za súčasného splnenia nasledovných podmienok:
a) musí ísť o osobu v ustanovení § 89 ods. 9 Tr. zák. vymenovanú alebo tam stanovenými kritériami definovanú alebo určenú osobitným predpisom,
b) podieľa sa na plnení konkrétnych úloh spoločnosti a štátu,
c) disponuje oprávneniami (právnymi prostriedkami) zákonom zverenými na plnenie úloh (právomoc), a
d) trestný čin bol spáchaný v súvislosti s právomocou alebo zodpovednosťou.

Trestného činu podľa § 158 Tr. zák. sa môže dopustiť iba tzv. špeciálny subjekt - verejný činiteľ (§ 89 ods. 9 Tr.zák.). Z toho potom vyplýva, že uvedeného trestného činu sa nemôže dopustiť osoba, ktorá nemá postavenie verejného činiteľa a to ani v štádiu pokusu.
Osoba, ktorá nemá postavenie verejného činiteľa, môže byť účastníkom na dokonanom trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 10, § 158 Tr. zák. alebo jeho pokuse prípadne jej konanie môže byť posúdené ako príprava podľa § 7 ods.1 Tr. zák. napr. vo forme návodu, ak pôjde o trestný čin podľa § 158 ods. 2 Tr. zákona.

 

I. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona spáchaný samostatne

A.

B. Právne posudzovanie

B.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona

B.2 Príklady nesprávnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona

 

A.

Pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. spáchaný samostatne bolo ročne stíhaných menej ako 100 osôb - v roku 1996 98 osôb, v roku 1997 87 osôb, v roku 1998 78 osôb, v roku 1999 79 osôb a v roku 2000 36 osôb.
Z hľadiska celkovej kriminality ide o zanedbateľný podieľ, pretože ročne bolo stíhaných približne 40 000 osôb.
Trestná činnosť smerovala najmä voči zdraviu občanov a majetku vo vlastníctve fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Prevažná časť páchateľov bola stíhaná pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods.1 písm. a) Tr. zák.
Ustanovenie § 158 ods.1 písm. c) Tr. zák. a kvalifikované skutkové podstaty ustanovenia § 158 Tr. zák. sa vyskytli ojedinele. Skutok napĺňajúci znak „prekročenie právomoci" v zmysle § 158 ods.1 písm. b) Tr.por. sa nevyskytol ani v jednom prípade, aj keď uvedené ustanovenie bolo viackrát nesprávne aplikované.
Z hľadiska subjeku páchateľmi tohto trestného činu boli najčastejšie príslušníci Policajného zboru, starostovia a príslušníci mestskej (obecnej) polície.

Z celkového počtu 372 osôb stíhaných za 5 rokov bolo trestné stíhanie úspešné (skončené právoplatným odsúdením alebo podmienečným zastavením trestného stíhania) len v prípade 183 osôb, čo predstavuje 49 % zo všetkých stíhaných osôb. Treba uviesť, že úspešnosť trestného stíhania vo všeobecnosti bola v roku 1995 62,6 %, v roku 1996 73,2 %, v roku 1997 63,1 %, v roku 1998 67,1 %, v 1999 68 % a v roku 2000 64 %.
Právoplatne bolo odsúdených 162 osôb, podmienečným zastavením skončilo trestné stíhanie 12 osôb v prípravnom konaní a 9 osôb v konaní pred súdom.

Trestné stíhanie bolo zastavené až v prípade 90 páchateľov z dôvodov uvedených v ustanovení § 172 ods.1 písm. a) až c) Tr. por., z toho:

• u 23 osôb preto, že sa nestal skutok,
• u 47 osôb preto, že skutok nebol trestným činom a
• u 20 osôb preto, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený.

Ani v jednom prípade nedošlo k zastaveniu trestného stíhania podľa § 172 ods. 2 Tr. por. (tzv. fakultatívne zastavenie trestného stíhania).
Súdy oslobodili spod obžaloby 20 osôb, z toho 8 osôb podľa § 226 písm.a) Tr. por., 7 osôb podľa § 226 písm. b) Tr. por. a 5 osôb podľa § 226 písm. c) Tr. poriadku.
Možno konštatovať, že úspešnosť trestného postihu osôb v postavení verejného činiteľa reprezentovaná právoplatným odsúdením alebo podmienečným zastavením trestného stíhania je v porovnaní z celkovým stavom nižšia, na druhej strane je evidentný vysoký podiel vecí, v ktorých bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 172 ods.1 písm. a) až c) Tr. poriadku.
Tento stav ovplyvňujú viaceré faktory.
Subjekty v postavení verejného činiteľa už vzhľadom na ich vzdelanie a praktické skúsenosti v oblasti aplikácie práva dokážu veľmi efektívne uplatňovať právo na obhajobu všetkými zákonom dovolenými prostriedkami, preto dokazovanie viny je značne obtiažne.
Ďalším podstatným faktorom ovplyvňujúcim nižšiu úspešnosť trestného stíhania sú nedostatky v činnosti vyšetrovateľov a dozorových prokurátorov, najmä pokiaľ ide o predčasné a neodôvodnené začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia.
V rámci preverovania nie vždy sú zabezpečené podklady v rozsahu potrebnom na kvalifikované posúdenie skutku, prípadne sa vychádza z nedostatočných podkladov zadovážených policajnými orgánmi, alebo preverovanie nebolo vôbec vykonané a ihneď na základe prvotných informácií sa pristúpi k začatiu trestného stíhania.
Nadväzne potom dozorový prokurátor uznesenie preskúma a vzhľadom na jeho formálnu správnosť ho ponechá v platnosti, pričom nedostatky by bolo možné zistiť len za súčasného preskúmania jeho podkladu.

Ak by sa pravidelne skúmal podklad rozhodnutia, zrejme by v niektorých veciach došlo k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia a doplneniu jeho podkladu, čím by sa znížil počet vecí, v ktorých došlo k zastaveniu trestného stíhania prípadne k oslobodeniu spod obžaloby.

Z hľadiska personálnych možností prokuratúr je samozrejme obtiažne zabezpečiť v každej trestnej veci kvalifikované a podrobné preskúmanie podkladu uznesenia o vznesení obvinenia.
Na druhej strane, dozoroví prokurátori poznajú prácu jednotlivých vyšetrovateľov v obvode svojej pôsobnosti a aj z hľadiska istého citu pre vec vedia spravidla odhadnúť, kde je potrebné skontrolovať rozhodnutie vyšetrovateľa aj preskúmaním podkladu rozhodnutia. Uvedený postup v ostatnom období je zrejmý napr. v činnosti prokurátorov Krajskej prokuratúry v Bratislave.
Za účelom eliminácie nedostatkov v štádiu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia bude potrebné v rámci prokuratúry prijať dočasné opatrenie, na základe ktorého dozorový prokurátor bude povinný v každej veci preskúmať podklad rozhodnutia. Také opatrenie vzhľadom na zanedbateľný počet obvinených verejných činiteľov - priemerne menej ako dvaja páchatelia za rok v rámci jednej výkonnej prokuratúry, nebude mať vplyv na výkon ostatnej dozorovej činnosti.
Podrobné údaje o počtoch stíhaných osôb, zastavení trestného síhania, odsúdeniach a ďalších štatistických ukazovateľoch sú uvedené v tabuľkách č. 1 až 19 k bodu I.

 

B. Právne posudzovanie

Napriek relatívne malému počtu stíhaných osôb prekvapujúco často došlo k viac či menej závažným pochybeniam vyšetrovateľov, prokurátorov a súdov pri právnom posudzovaní konkrétneho skutku.
Išlo napr. o „zámenu" ustanovení písm. a) až c) § 158 Tr.zák., prípadne ustanovenie § 158 Tr. zák. nemalo byť použité a do úvahy prichádzali iné, najmä majetkové trestné činy. Konkrétne príklady sú uvedené v nasledujúcom texte.
Tieto pochybenia nemali závažný vplyv na uložený trest, pretože v prevažnej väčšine páchateľov boli ukladané tresty nespojené s odňatím slobody - trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, peňažný trest a trest zákazu činnosti, ktoré by zrejme boli uložené aj pri správnom posúdení skutku.
V ojedinelých prípadoch, došlo k stíhaniu páchateľa, hoci pravdepodobne nešlo o trestný čin a skutok mohol byť v príslušnom konaní posúdený ako priestupok prípadne kárne previnenie. V týchto prípadoch budú preskúmané trestné spisy a v odôvodnených prípadoch bude v prospech páchateľa podaná sťažnosť pre porušenie zákona.

 

B.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši evidovanej pod zn. Pv 11/99 príslušníci PZ Pavol K. a Pavol L. boli stíhaní pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr.zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 18. augusta 1998 na OO-PZ Liptovský Mikuláš po predvedení troch osôb podozrivých z poškodzovania telefónnych automatov ich fyzicky napadli a tak ich nútili k priznaniu.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici evidovanej pod zn. Pv 572/99 príslušník PZ Pavol K. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 12. mája 1997 v Púchove v služobnej miestnosti v priebehu zadovažovania vysvetlenia viackrát udrel obuškom vypočúvaného P. S. po chrbte a uvedeným spôsobom ho nútil, aby sa priznal k trestnej činnosti.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici evidovanej pod zn. Pv 523/98 príslušník PZ Rastislav B. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1997 po zadržaní Ivana M. na OO-PZ Banská Bystrica-okolie ho bezdôvodne fyzicky napadol a spôsobil mu zranenia, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť.

• Vo veci Okresnej prokuratúry Bratislava I evidovanej pod zn. Pv 260/97 mestskí policajti Alexander S. a Dušan M. boli odsúdení pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe že v roku 1994 v Bratislave na námestí SNP pri kontrole vodiča - cudzieho štátneho príslušníka, od neho na zaplatenie pokuty vyžiadali a prevzali 100 DM vrátiac mu 800,- Sk, pričom nevystavili potvrdenie o zaplatení pokuty a prostriedky v sume približne 1 300,- Sk si ponechali.

• Vo veci Okresnej prokuratúry vo Svidníku evidovanej pod sp. zn. Pv 272/97 starosta obce Juraj F. bol odsúdený okrem iného pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 ods. 1 písm. a) Tr.zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1996 vydal nepravdivé potvrdenie osvedčujúce nerušené užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Matejom G., ktoré uvedený občan použil za účelom vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti notárom.

• Vo veci Krajskej prokuratúry v Košiciach evidovanej pod zn. 2 Kv 16/96 príslušníci colnej správy Miroslav P. a Vladimír K. boli odsúdení pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že vo februári 1996 asi o 20.00 hod. počas služby na hraničom priechode, ktorý bol v tom čase už zavretý, vypnutím osvetlenia a otvorením vstupnej a výstupnej závory umožnili prechod na ukrajinskú stranu dvom bližšie neidentifikovaným vozidlám zn. Mercedes a jednému motorovému vozidlu zn. BMV v hodnote 1 305 000, ktoré bolo ešte v roku 1995 odcudzené občanovi SRN.

• Vo veci Okresnej prokuratúry Bratislava IV evidovanej pod zn. Pv 317/98 pracovníčka sociálneho odboru okresného úradu Lucia P. bola odsúdená pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1997 ako pracovníčka poverená vydávaním rozhodnutí o prídavkoch na deti, v ôsmich prípadoch sa podieľala na vydaní rozhodnutí, na základe ktorých boli vyplatené prídavky na deti viacerým osobám, ktoré na ne nemali zákonný nárok, čím spôsobila škodu vo výške asi 191 000,- Sk.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Leviciach evidovanej pod zn. Pv 199/00 príslušníci obecnej polície Róbert J. a Attila N. boli odsúdení pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 5. októbra 1998 asi o 04.00 hod. počas služby služobným motorovým vozidlom doviezli pred dom č. 315 Ladislava T. na jeho žiadosť. Ladislav T. z uvedeného domu vyviedol na dvor Rudolfa P., fyzicky ho napadol údermi päsťou a kopancami do celého tela, pričom mu spôsobil zranenia, ktoré neskôr viedli k smrti Rudolfa P. Odsúdení, hoci konanie Ladislava T. videli zo svojho služobného vozidla, neurobili žiadny úkon smerujúci k ochrane napadnutého.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Partizánskom evidovanej pod zn. Pv 417/00 príslušníčka PZ JUDr. Anna P. bola stíhaná pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že po tom, ako 8. novembra 1999 rozhodla o zadržaní VP vydaného na meno Tomáš Š., právoplatné rozhodnutie a VP neodovzdala na zápis do EK vodiča a príslušnej evidencie, v dôsledku čoho mu bol vydaný duplikát zadržaného VP.

 

B.2 Príklady nesprávnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Malackách evidovanej pod zn. Pv 215/99 príslušníci PZ Marcel P. a Patrik M. boli stíhaní pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), c) Tr.zák., ktorého sa mali dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, že od apríla do júna 1999 v Bratislave opakovane navádzali majiteľa súkromnej firmy na poistný podvod spočívajúci v tom, že PZ a Slovenskej poisťovi a. s. oznámi vlámanie do firmy s údajnou škodou vo výške maximálne 299 990,-Sk, aktívne mu radili, ako pripraviť stopy údajného vlámania a listinné podklady potrebné na uplatnenie poistného nároku a navrhli, aby oznámenie urobil v čase ich služby, kedy by boli príslušní konať o trestnom čine. Za to žiadali odmenu vo forme výkonných PC zostáv.

Dozorová prokurátorka vec správne postúpila na prejednanie kárneho previnenia. Odôvodnenie svojho rozhodnutia oprela o nasledovné závery:
a) Nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), c) Tr. zák., pretože skutok nebol spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou.
Príslušník PZ je povinný aj v čase mimo služby zakročiť, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok a zákrok nevylučujú osobitné okolnosti uvedené v zákone o Policanom zbore. Uvedená povinnosť však neplatí v prípade, ak príslušník PZ je sám páchateľom, spolupáchateľom alebo účastníkom trestného činu. Tu treba uviesť, že podrobné právne stanovisko obsahuje rozhodnutie publikované pod č. 48/1980.
b) Nešlo o návod na trestný čin podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 250 ods. 1, 2 Tr. zák., pretože majiteľ súkromnej firmy sa o trestný čin ani nepokúsil.
c) Nešlo o prípravu trestného činu podľa § 7 ods. 1 Tr. zák. vo forme návodu, pretože návod smeroval k trestnému činu, ktorý nie je uvedený v § 41 ods. 2 Tr. zákona.

Vo veci Krajskej prokuratúry v Žiline evidovanej pod zn. 1 Kv 47/97 Mgr. Tibor V. bol odsúdený okrem iného pre prípravu trestného činu zneužívania, právomoci verejného činiteľa podľa § 7 ods. 1, § 158 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 28. marca 1998 ako advokátsky koncipiet v priestoroch OUV PZ Žilina žiadal vyšetrovateľa PZ R. K., aby nebol aktívny vo vyšetrovaní obv. Ing.K. a aby s ním spolupracoval, za čo mu sľúbil odmenu 500 000,-Sk.
V tomto prípade nedostatok právneho posúdenia spočíva v tom, že v prvom odseku § 158 ods. 1 Tr. zák. konanie obvineného malo byť posúdené len podľa ustanovenia písm. c). Návod smeroval k nečinnosti vyšetrovateľa. Tento nedostatok nemal žiadny vplyv na výrok súdu o treste, pretože ten bol ukladaný podľa odseku 2 ustanovenia § 158 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Námestove evidovanej pod zn. Pv 266/98 starosta obce Jozef P. bol odsúdený okrem iného pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1995 pozemok vo vlastníctve obce vo výmere 793 m² previedol kúpnou zmluvou na fyzickú osobu - Jána H., pričom sfalšoval uznesenie obecného zastupiteľstva, podľa ktorého na prevod mal byť daný súhlas obecného zastupiteľstva, a v rozpore s ust. § 15 ods. 1 písm. f) vyhlášky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v platnom znení namiesto ceny 70,- Sk za m² dohodol cenu 6,- Sk za m², čím spôsobil obci škodu vo výške asi 50 000,- Sk.
Predložený rozsudok je bez odôvodnenia, preto sa nedali posúdiť všetky stránky veci, najmä pokiaľ ide o súčinnosť Jána H. na protiprávnom prevode pozemku.
Znaky „výkon právomoci spôsobom odporujúcim zákonu" a súčasne „prekročenie právomoci" zjavne boli založené na skutočnosti, že podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení platnom v čase skutku schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku.
Starosta obce schválenie prevodu obecným zastupiteľstvom nahradil sfalšovaným uznesením zrejme preto, že bez takého súhlasu by nebolo možné registrovať kúpnu zmluvu - zápisnicu pri registrácii vyžaduje katastrálny úrad, a nemohol by dohodnúť kúpnu cenu poškodzujúcu obec.
Právne posúdenie konania starostu ako trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteĺa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. nebolo správne z týchto dôvodov:
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky; združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami (§ 7).
Obec s majetkom hospodári prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce, alebo prostredníctvom osobitnej organizácie.
Starosta obce je štatutárnym orgánom obce v majetkovoprávnych vzťahoch obce (§ 13 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení platnom v čase skutku orgány obce (teda aj starosta) a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení platnom v čase skutku orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä

• udržiavať a užívať majetok,
• chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,
• používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,
• viesť majetok v predpísanej evidencii.

Protiprávnym konaním starostu obce - predajom nehnuteľného majetku obce bez súhlasu obecného zastupiteľstva a porušením cenového predpisu bola obci spôsobená škoda asi 50 000,- Sk.
Postavenie starostu obce ako štatutárneho orgánu v majetkových veciach obce neznamená, že starosta pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve alebo správe obce automaticky vykonáva právomoc verejného činiteľa v zmysle 89 ods. 9 Tr. zákona.
V danom prípade starosta konal ako jedna zo strán zmluvného vzťahu medzi obcou a fyzickou osobou, pričom zneužil svoje postavenie starostu.
Za daných okolností oprávnenie starostu obce ako štatutárneho orgánu na úseku správy obecného majetku uplatnené v rámci zmluvného vzťahu nie je výkonom právomoci verejného činiteľa v zmysle § 89 ods. 9 Tr. zák., pretože tu absentuje prvok moci a rozhodovania ako imanentný znak právomoci verejného činiteľa. Takým rozhodovaním nie je oprávnenie uzavrieť zmluvný záväzok znamenajúci prevod majetku.
Ak úmyselným protiprávnym konaním starostu došlo k porušeniu zákona a vzniku majetkovej škody, bolo potrebné jeho konania posúdiť podľa iných ustanovení osobitnej časti Trestného zákona ako je ustanovenie § 158 Tr. zák.
Konanie starostu obce v každom prípade naplnilo znaky trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1 Tr. zák. Táto právna kvalifikácia by sa použila, ak by nebolo preukázané neoprávnené obohatenie páchateľa alebo tretej osoby, ale len vznik škody na strane obce.
Majetok obce vo vzťahu k starostovi obce je cudzím majetkom, pretože starosta vykonáva výlučne jeho správu. Ide o obdobný vzťah ako napríklad vzťah konateľa spol. s r. o. k jej majetku.
V danom prípade starosta obce obohatil na úkor obce občana Jána H. a súčasne uviedol do omylu ako obecné zastupiteľstvo (opomenutím), tak aj orgán oprávnený registrovať zmluvu o prevode nehnuteľnosti (aktívnym konaním).
Vec si prisvojil v zmysle § 248 ods. 1 Tr. zák., pretože s ňou nakladal spôsobom odporujúcim účelu zverenia a mariacim jeho základný účel. Preto išlo o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák. ( v tomto prípade súbeh s trestným činom podľa § 255 Tr. zák. je vylúčený).
Ak by neoprávnená výhoda na strane kupujúceho a škoda na strane obce nevznikli, pretože starosta obce by kúpnu cenu pozemku dohodol v súlade s cenovým predpisom, jeho konanie by bolo možné posúdiť ako trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Bez ohľadu na skutočnosť, či obecné zastupiteľstvo po prerokovaní nedalo súhlas na prevod nehnuteľnosti alebo či o tejto otázke vôbec nerokovalo, v každom prípade išlo o vážnu ujmu na právach poslaneckého zboru, ktorý podľa platného práva je výlučne oprávnený schvaľovať prevod nehnuteľnosti vo vlastníctve obce.
Napokon, samotný akt sfalšovania zápisnice o hlasovaní obecného zastupiteľstva by bolo namieste posúdiť aj ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. Obecné zastupiteľstvo je orgánom verejnej správy a zápisnica ako fyzický nosič vôle obecného zastupiteľstva prejavený formou uznesenia spĺňa znak „verejná listina" v zmysle § 176 Tr. zák., pokiaľ zakladá práva alebo povinnosti alebo osvedčuje či deklaruje stav, napr. aj zákonom predpokladaný súhlas s prevodom obecného majetku na konkrétny subjekt.
Pre úplnosť treba uviesť, že bez ohľadu na predchádzajúci text bola chybná kumulácia ustanovení a) aj b) ust. § 158 ods. 1 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Poprade evidovanej pod zn. Pv 803/96 primátor Ing. J M. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 6. decembra 1994 pri príležitosti odchodu z funkcie v reštaurácii zorganizoval súkromné posedenie so zamestnancami mestského úradu, pričom faktúry za pohostenie a alkoholické nápoje na sumu spolu 16 000,- Sk nechal uhradiť zo svojho reprezentačného fondu.
V tomto prípade išlo len o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Poprade evidovanej pod zn. Pv 390/96 starosta obce Gustáv M. bol odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1993 dal za 1 643,- Sk opraviť svoj farebný televízor, pričom opravu nechal uhradiť z finančných prostriedkov obce.
V tomto prípade nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a vzhľadom na výšku spôsobenej škody zrejme ani o iný trestný čin, ale len o priestupok.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote evidovanej pod zn. Pv 87/96 starosta obce Ján J. bol odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že z rozpočtu obce vyčlenil na svoje odmeny v roku 1993 47 700,- Sk a v roku 1994 26 000,- Sk, hoci obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o ich priznaní, čím spôsobil obci škodu vo výške 73 700,- Sk.
V tomto prípade nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ale o trestný čin sprenevery podľa § 248 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Lučenci evidovanej pod zn. Pv 613/96 starosta obce Jozef S. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
a) v októbri 1994 v budove obecného úradu namiesto nového plynového sporáka namontoval svoj vlastný starý plynový sporák a nový plynový sporák určený pre obecný úrad namontoval svojej dcére v jej rodinom dome,
b) v priebehu roka 1994 zamenil svoju nefunkčnú miešačku za funkčnú miešačku obce,
čím obci spôsobil škodu vo výške 6 638,- Sk.
V tomto prípade išlo len o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. - starosta obce si prisvojil zverené veci.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Revúcej evidovanej pod zn. Pv 125/99 starosta obce Ing. Marian K. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v čase od 26. júla 1995 do januára 1997 v štyroch prípadoch finančné hotovosti pochádzajúce
a) z predaja obecného majetku v sume 20 000,- Sk,
b) z účtu obce v sume 4 150,- Sk určené na doplatenie miezd pracovníkom VPP,
c) z pokladne obce v sume 5 775,- Sk určené na vyplatenie miezd pracovníkov VPP, a
d) z pokladne obce v sume 5 500,- Sk určené na vyplatenie prác na dohodu,
použil na nezistené účely, čím obci spôsobil škodu vo výške 35 425,- Sk.
V tomto prípade išlo len o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zákona. Starosta obce zverené finančné prostriedky obce nepoužil na určený účel, ale si ich prisvojil.

• Vo veci Okresnej prokuratúry Bratislava III príslušník PZ Ľuboš M. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci vereného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1997 pri úkone trestného konania - ohliadke miesta činu, v zápisnici v rozpore so skutočnosťou uviedol, že na vchodových dverách bol okrem základného zámku vylomený aj prídavný bezpečnostný zámok, konajúc tak v úmysle umožniť poškodenému uplatnenie nároku na poistné.
V tomto prípade konanie bolo správne posúdené ako trestný čin zneužívania právomoci vereného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Malo byť však posúdené aj ako pomoc podľa § 10 písm. c) Tr. zák. k trestnému činu podvodu podľa § 250 Tr. zák., ak došlo aspoň k pokusu podvodu.

• Vo veci Okresnej prokuratúry Košice II evidovanej pod zn. Pv 334/99 vyšetrovateľ PZ Vladimír P. bol trestne stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v apríli 1997 v neprítomnosti poškodenej vykonal jej výsluch takým spôsobom, že pozmenil obsah jej výpovede v prospech obvineného, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu trestného stíhania podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.
V tomto prípade konanie bolo správne posúdené ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák., malo byť však posúdené aj ako trestný čin nadržovania podľa § 166 ods. 1 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry Košice - okolie evidovanej pod zn. Pv 451/98 notár JUDr. Jozef P. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe,že v roku 1997 napriek existujúcemu závetu uloženému na jeho úrade dedičstvo v hodnote asi 94 000,- Sk vydal G. B. - zákonnej zástupkyni J. B., hoci podľa závetu práve G. B. bola vydedená a celé dedičstvo bolo odkázané J. B.
V tejto trestnej veci vyšetrovateľ v uznesení o zastavení trestného stíhania správne uviedol, že notár nie je verejným činiteľom.
Uvedená skutočnosť bola zrejmá v priebehu celého trestného konania, preto nemalo dôjsť k začatiu trestného stíhania a vzneseniu obvinenia pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Ak vyšetrovateľ v skúmanom konaní notára týkajúcom sa dedičského konania nevzhliadol iný trestný čin, trestné stíhanie nemal začať.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Šali evidovanej pod zn. Pv 287/97 príslušník PZ Vladimír Š. bol odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 18. októbra 1996 v Malackách prevzal od P. M. vec dôležitú pre trestné konanie - zlatú retiazku v hodnote 7 500,- Sk. Keď retiazka už nebola potrebná pre trestné konanie, nevrátil ju oprávnenej osobe ale si ju ponechal, pričom vyhotovil protokol o jej vrátení P. M. s jeho falošným podpisom, podľa ktorého ju mal vrátiť 22. januára 1997.
V tomto prípade konanie bolo správne posúdené ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr.zák., malo byť však posúdené aj ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom na spôsobenú škodu.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede evidovanej pod zn. Pv 247/96 veliteľ OO-PZ JUDr. Zoltán S. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v úmysle privodiť neoprávnený prospech T. E. spočívajúci v jeho zbavení zodpovednosti za zistený priestupok na úseku dopravy - riadenie vozidla pod vplyvom alkoholu, 25. júla 1994 v príslušnej evidencii záznam o predvedení priestupcu a o zadržaní VP prepísal, pôvodný spisový materiál zničil a vrátil VP priestupcovi.
V tomto prípade malo byť aplikované ustanovenie § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože páchateľ bol povinný zabezpečiť postih priestupcu v priestupkovom konaní odstúpením veci príslušnému orgánu a v danom prípade konal v rozpore s touto povinnosťou.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Šali evidovanej pod zn. Pv 169/99 príslušníci mestskej polície Július V. a Henrich D. boli odsúdení pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 6. novembra 1998 v Šali - Veči v priestoroch útvaru Mestskej polície pri zadovažovaní vysvetlenia o priestupku od Ladislava K. po tom, ako sa odmietol priznať k jeho spáchaniu, ho fyzicky napadli tým spôsobom, že ho viackrát udreli dlaňou po tvári, čím mu spôsobli zranenie - pomliaždenie a podliatinu oka, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní 10 dní.
V tomto prípade malo byť aplikované ustanovenie § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Pri zadovažovaní informácií od občana formou výsluchu (Tr. por., OSP) prípadne formou vysvetlenia podľa osobitných zákonov (zákon o PZ, zákon o obecnej polícii, a pod.) verejný činiteľ nie je oprávnený vynucovať informácie za použitia fyzického alebo psychického násilia. Pokiaľ sa tak stane, ide u uplatnenie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu v zmysle § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Piešťanoch evidovanej pod zn. Pv 224/98 príslušník colnej správy Alojz S. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že ako colník na svojom pracovisku v Piešťanoch v čase od 1. apríla do 26. júna 1997 prevzal v 107 prípadoch od deklarantov sumu spolu 11 600,- Sk, pričom prevzaté čiastky nezaevidoval do registra príjmov ani neodviedol do pokladne, ale si ich ponechal pre vlastnú potrebu.
V tomto prípade konanie A. S. malo byť posúdené len ako trestný čin sprenevery podľa § 248 Tr. zák.
Rozhodovanie o právach a povinnostiach bolo dokončené už určením poplatkov a ich prevzatím od povinných právnických osôb.
Samotné zavedenie správne vyrubených a prevzatých finančných prostriedkov do evidencie a ich odovzdanie do pokladne, či na účet nie je súčasťou výkonu právomoci verejného činiteľa, ide o činnosť administratívneho - správneho charakteru.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni evidovanej pod zn. Pv 21/96 pracovník colnej správy Pavel P. bol odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v roku 1996 po predchádzajúcej dohode s Róbertom Č. pri colnej kontrole autobusu umožnil R. Č. bez preclenia previezť ozdobnú stuhu v hodnote 150 000,- Sk, čím došlo k skrátenu cla o 7 500,- Sk a DPH o 36 225,- Sk.
V tomto prípade skutok mal byť posúdený podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Pavel C. prepustil páchateľa colného a daňového deliktu s tovarom cez hranicu po predchádzajúcej dohode, preto z hľadiska jeho povinností vykonával právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.
Súčasne skutok mal byť posúdený aj ako pomoc podľa § 10 ods. 1 písm. c) Tr.zák. k trestným činom porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. a skrátenia dane podľa § 148 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne evidovanej pod zn. Pv 438/96 Krajský súd v Banskej Bystrici po zrušení prvostupňového odsudzujúceho rozsudku, ktorým bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, sám podľa § 307 ods. 1 Tr. por. podmienečne zastavil trestné stíhanie Jána K. stíhaného pre návod na trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa 10 ods. 1 písm. b, § 158 ods. 1 písm. c) Tr. zák. spáchaný v podstate na tom skutkovom základe, že 19. apríla 1996 po predvedení na HO-PZ Oravská Polhora pre podozrenie z vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu položil na stôl 500,- Sk so žiadosťou, aby hliadka o jeho priestupku nekonala, a hoci bol členmi hliadky viackrát vyzvaný, aby si peniaze vzal späť, neposlúchol a z oddelenia ušiel.
Ak by policajti spáchali trestný čin, na ktorý boli navádzaní alebo sa oň aspoň pokúsili, potom by právne posúdenie skutku bolo správne.
Z rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu však nevyplýva, že by sa podplácaní príslušníci PZ dopustili aspoň pokusu trestného činu podľa § 158 Tr. zák. Preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky umožňujúce skutok posúdiť ako účastníctvo vo forme návodu.
V čase skutku súčasťou Trestného zákona nebol trestný čin podplácania podľa § 161 Tr. zák., preto konanie J. K. nebolo možné posúdiť ani ako tento trestný čin.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Brezne evidovanej pod zn. Pv 540/97 príslušník PZ mjr. Mgr. Ladislav H. bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že ako riaditeľ dopravného inšpektorátu v roku 1997 postupne prevzal od akciovej spoločnosti dary pre PZ - kompletý počítač v hodnote 42 670,- Sk a tlačiareň v hodnote 5 710,- Sk, nenechal ich zaevidovať do príslušnej evidencie a vzal si ich do miesta svojho trvalého bydliska, kde ich používal, pričom za obdobie ich používania získal majetkový prospech 7 910,- Sk.
V tomto prípade nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák.
Prevzatie vecí darovaných Policanému zboru a ich správa nie sú výkonom právomoci verejného činiteľa, ale správou majetku štátu.
Konanie mjr. Mgr. L. H. by mohlo byť posúdené ako trestný čin neoprávneného používania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 Tr. zák. za predpokladu, že by došlo k vzniku škody nie malej. Keďže v čase skutku škoda nie malá bola minimálne 16 200,- Sk, nešlo o trestný čin ale o skutok, ktorý by príslušný orgán mohol prejednať v disciplinárnom konaní. Z predložených podkladov sa nedal zistiť výsledok trestného stíhania v tejto veci.

 

II. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona spáchaný v súbehu s iným trestným činom vyjmúc trestné činy korupcie

A.

B. Právne posudzovanie

B.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi proti majetku

B.2 Príklady nesprávnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi proti majetku

C.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s násilným trestným činom

C.2 Nedostatky

D.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestným činom proti osobnej slobode

D.2 Nedostatky

E.1 Príklad správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestným činom porušujúcim nedotknuteľnosť obydlia

E.2 Nedostatky

F.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi inými ako v bodoch 1) až 4)
F.2 Nedostatky

 

A.

Pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. spáchaný v súbehu s iným trestným činom vyjmúc trestné činy korupcie (ďalej len Súbeh) bolo ročne stíhaných približne 50 osôb - v roku 1996 52 osôb, v roku 1997 47 osôb, v roku 1998 51 osôb, v roku 1999 50 osôb a v roku 2000 25 osôb.
Najčastejšie sa vyskytujúcimi zbiehajúcimi trestnými činmi boli trestné činy proti majetku a násilné trestné činy.
Z 225 stíhaných osôb bolo stíhaných 88 osôb pre zbiehajúci majetkový trestný čin a 56 osôb pre násilný trestný čin. Ostatné zbiehajúce trestné činy smerujúce napr. proti osobnej slobode alebo nedotknuteľnosti obydlia sa vyskytovali ojedinele.
Z celkového počtu 225 stíhaných osôb bolo trestné stíhanie úspešné (skončené právoplatným odsúdením alebo podmienečným zastavením trestného stíhania) v prípade 119 osôb, čo predstavuje takmer 53 % zo všetkých stíhaných osôb.
Právoplatne bolo odsúdených 106 osôb, podmienečným zastavením skončilo trestné stíhanie 6 osôb v prípravnom konaní a 7 osôb v konaní pred súdom.
Úspešnosť stíhania Súbehu bola nepatrne lepšia ako pri trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaného samostatne, vo všeobecnosti však všetky základné charakteristiky sú rovnaké ako v bode I. A.

Podrobné údaje o počtoch stíhaných osôb, zastavení trestného stíhania, odsúdeniach a ďalších štatistických ukazovateľoch sú uvedené v tabuĺkách č. 1 až 19 k bodu II.

 

B. Právne posudzovanie

Pochybenia sa pri právnom posudzovaní vyskytli v menšej miere ako pri samostatnom trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zákona.
Aj v týchto prípadoch išlo o „zámenu" ustanovení písm. a) až c) § 158 Tr. zák., prípadne ustanovenie § 158 Tr. zák. nemalo byť použité a do úvahy prichádzali iné, najmä majetkové trestné činy.

 

B.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi proti majetku

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici evidovanej pod zn. Pv 575/97 colník Ľubomír R. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v bode 1/ a podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. v bode 2/ v podstate na tom skutkovom základe, že
1/ 4. apríla 1997 počas služby na hraničnom priechode Červený Kameň bez colného vybavenia prepustil Danke Ch. tovar v hodnote 26 850,- Sk,

2/ v presne nezistený deň v mesiaci apríl 1997 vyžiadal od Danky Ch. sumu 30 000,- Sk na zaplatenie údajného depozitu za dovezený tovar a uvedenú sumu si ponechal pre seba, hoci vedel, že dovozné depozitum nebolo potrebné.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Michalovciach evidovanej pod zn. Pv 978/96 pracovník colnej správy Martin I. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1996 na hraničnom priechode medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v priebehu kontroly kamióna z neho odcudzil 6 kartónov holandského syra v hodnote asi 14 500,- Sk ku škode dopravnej firmy.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Humennom evidovanej pod zn. Pv 222/00 pracovník colnej správy Peter H. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v rokoch 1998 a 1999 v 55 prípadoch vystavil pre odberateľov dovezeného tovaru falošné potvrdenia o zaplatení colného poplatku, pričom prevzaté poplatky si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil colnému úradu škodu vo výške 302 000,- Sk.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Nitre evidovanej pod zn. 2 Pv 346/98 príslušník PZ Igor B. bol odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a pomoc k pokusu trestného činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. spáchaný v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1997 I. B. na žiadosť V. H. vyhotovil záznam o dopravnej nehode motorového vozidla V. H. zn. AUDI 80 hoci vedel, že k takej dopravnej nehode nedošlo, a následne V. H. uplatnil voči Slovenskej poisťovni a. s. poistnú udalosť so škodou 199 225,- Sk. K plneniu zo strany Slovenskej poisťovne a. s. nedošlo, pretože jej pracovníci zistili, že dopravná nehoda sa nestala.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Brezne evidovanej pod zn. Pv 198/99 pracovníčka obvodného úradu, oddelenia sociálnych vecí, Viera D. bola odsúdená pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v období rokov 1991 až 1996 rozhodujúc o jednorazovom peňažnom príspevku pre sociálne neprispôsobivé osoby, v 68 prípadoch jednotlivým osobám nechala podpísať nevypísané výdavkové pokladničné doklady bez uvedenia sumy, pričom im vyplatila sumy nižšie ako neskôr do jednotlivých dokladov uviedla, prípadne nevyplatila žiadny príspevok, čím spôsobila škodu vo výške 44 460,- Sk.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Trnave evidovanej pod zn. Pv 1372/99 príslušník ZVJS Peter V. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a krádeže podľa § 247 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v priebehu roka 1999 na svojom pracovisku - hospodárskom oddelení UZVJS, ako pracovník hmotne zodpovedný za osobné veci a cennosti odsúdených osôb, v dvoch prípadoch z trezoru a vrecka odsúdeného odcudzil dve zlaté retiazky v hodnote spolu 60 843,- Sk ku škode dvoch odsúdených osôb.

 

B.2 Príklady nesprávnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi proti majetku

• Vo veci Krajskej prokuratúry v Nitre evidovanej pod zn.1 Kv 19/97 príslušníci PZ Dalibor P. a Eduard G. boli odsúdení ako spolupáchatelia podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. pre prípravu trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteĺa a podvodu podľa § 7 ods. 1, § 158 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) a § 250 ods. 1, 4 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1997 zabezpečili prostredníctvom občana Maďarskej republiky výrobu falošných pokutových blokov v nominálnej hodnote 100,- Sk v celkovej hodnote 1 000 000,- Sk so zámerom použiť ich pri služobnej činnosti ku škode Policajného zboru, pričom časť z nich predali ďalšiemu príslušníkovi PZ.
V tomto prípade bolo namieste aplikovať ust. písm. a) § 158 Tr. zák., pretože príprava smerovala k budúcemu výkonu právomoci spôsobom odporujúcim zákonu.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici evidovanej pod zn. Pv 493/96 príslušník PZ Tomáš J. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteĺa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1,3 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v marci roka 1996 zverené služobné motorové vozidlo v hodnote cca 397 000,- Sk neoprávnene použil na súkromnú cestu z Banskej Bystrice do Popradu a späť, čím svojmu zamestnávateľovi spôsobil škodu vo výške 1 365,- Sk.
Odhliadnuc od skutočnosti, že obvinený bol oslobodený spod obžaloby, pretože v konaní pred súdom bolo zistené, že bol daný súhlas na vykonanie jázd, tzv. „čierna jazda" - neoprávnené použitie zvereného motorového vozidla, nikdy nemôže naplniť znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a skutok treba posudzovať výlučne z hľadiska ustanovenia § 249aa Tr. zákona.

• Vo veci Krajskej prokuratúry v Trnave evidovanej pod zn. 2 Kv 10/99 colná referentka Petronela P. bola odsúdená pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v čase od júna do septembra 1998 z finančných prostriedkov z náhradných prepravných povolení a cestnej dane prevzatých od vedúceho smeny si ponechala sumu 2 486 780,- Sk ku škode Slovenskej republiky.
V tomto prípade išlo len o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 Tr. zák., pretože odsúdená P. P. nerealizovala rozhodovaciu právomoc verejného činiteľa.
Povinnosťou ods. P. P. vyplývajúcou z jej pracovného zaradenia a dohody o hmotnej zodpovednosti bolo prevzaté prostriedky uložiť do pokladne a denne ich odviesť na bežný účet colného úradu vedený vo VÚB a. s.. Išlo o bežné administatívne činnosti spojené so správou majetku, ktoré nie sú výkonom právomoci verejného činiteľa.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Trnave evidovanej pod zn. Pv 101/96 príslušníci colnej správy Ing. Dušan H. a Jozef P. boli odsúdení pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v roku 1996 počas služby na železničnej stanici v Kútoch z kontajnera naloženom na vagóne odtrhli plombu a odcudzii 8 HIFI veží zn. Gold Star v hodnote 90 528,- Sk.
V tomto prípade išlo len o trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zákona.
Z hľadiska právneho posúdenia skutku je bezvýznamné, že páchatelia boli v službe, pretože táto okolnosť sama osebe nezakladá výkon právomoci verejného činiteľa.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Nitre evidovanej pod zn. 2 Pv 1103/00 príslušník colnej správy Roman K. bol právoplatne odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že ako colník zaradený na Colnici Nitra - Pošta 16. augusta 1999 prevzal od pracovníčky s. r. o. A. L. sumu 28 247,- Sk na zaplatenie colného dlhu, pričom uvedenú sumu neodviedol na účel colného úradu ale si ju ponechal pre vlastnú potrebu.
V tomto prípade išlo len o trestný čin sprenevery podľa § 248 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry vo Svidníku evidovanej pod zn. Pv 100/00 príslušník colnej správy Jaroslav P. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1995 po zmocnení sa pravých kĺúčov od depozitného skladu z tohto odcudzil rôzny tovar zaistený priestupcom v hodnote 13 500,- Sk.
V tomto prípade nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák., ale podľa povahy veci len o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. (ak páchateľ vykonával správu odcudzených vecí) alebo o tr. čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. (ak páchateľ v rámci pacovného vzťahu nevykonával správu odcudzených vecí).

• Vo veci Okresnej prokuratúry vo Svidníku evidovanej pod zn. Pv 286/00 starosta obce Mikuláš P. bol odsúdený okrem iného pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1999 bez súhlasu obecného zastupiteľstva vyplatil odmeny - zástupcovi starostu 1 890,- Sk, administratívnej pracovníčke 9 300,- Sk, upratovačke 4 800,- Sk a sebe 18 900,- Sk, čím obci spôsobil škodu vo výške 34 890,- Sk.
V tomto prípade nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. ale len o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zákona.
Z odsudzujúceho rozhodnutia vyplýva, že starosta vedel o tom, že o odmenách muselo rozhodnúť obecné zastupiteľstvo podľa § 5 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. v prípade starostu a na základe schváleného poriadku odmeňovania pracovníkov obce (§ 11 ods. 4 písm. ch) zákona č. 369/1990 Zb.) alebo na základe všeobecného ustanovenia (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.) v prípade ostatných zamestnancov obecného úradu.
Ak teda starosta vedel, že o odmenách musí podľa zákona rozhodnúť obecné zastupiteľstvo, z toho a contrario vyplývala jeho zákonná povinnosť o také rozhodnutie požiadať obecné zastupiteľstvo za predpokladu, že chcel odmeny vyplatiť. Svojvoľným opomenutím tejto svojej povinnosti uviedol do omylu obecné zastupiteľstvo a vyplatením odmien spôsobil obci škodu.

• Vo veci Okresnej prokuratúry vo Svidníku evidovanej pod zn. Pv 41/00 starosta obce Štefan H. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

• v roku 1999 si ponechal pre seba daň zaplatenú obci rolníckym družstvom v sume 70 000,- Sk,
• v roku 1999 si ponechal sumu 2 400,- Sk utŕženú predajom palivového dreva z majetku obce občanom H. Dž. a V. J.,
• v roku 1999 postupne vyberal z účtu obce finančné prostriedky, z ktorých si ponechal sumu 45 000,- Sk.

V tomto prípade išlo len o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Michalovciach evidovanej pod zn. Pv 959/00 starosta obce Štefan D. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že na základe dohody s G. S. v roku 1998 96 894,- Sk patriacich obci zaslal na účet G. S. na základe sfalšovanej faktúry, pričom G. S. uvedenú sumu vybral zo svojho účtu a odovzdal ju Š. D., ktorý ju použil na nezistený účel ku škode obce.
V tomto prípade nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. ale len o samostatný trestný čin sprenevery podľa § 248 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote evidovanej pod zn. Pv 1004/00 starostka obce Katarína B. bola stíhaná pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák a podvodu podľa § 250 ods.1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1998 si uplatnila nemocenskú za práceneschopnosť trvajúcu od 18. 8. do 30. 9. 1998 a súčasne si nechala vyplatiť plat, čím spôsobila sociálnej pisťovni škodu vo výške 9 870,- Sk.
V tomto prípade išlo o samostatný trestný čin podvodu podľa § 250 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Michalovciach evidovanej pod zn. Pv 787/98 starosta obce Ján A. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že po tom, čo bol koncom roka 1994 opätovne zvolený do funkcie starostu, v januári a februári 1995 si nechal vyplatiť päť platov v sume spolu asi 45 500,- Sk v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, podľa ktorého starostovi, ktorý bol dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie, sa po skončení výkonu funkcie vypláca päť mesiacov priemerný mesačný plat z rozpočtu obce, pokiaľ sa výkon jeho funkcie neskončí podľa osobitného predpisu, hoci v jeho prípade nedošlo k skončeniu funkcie starostu, pretože v nej bez prerušenia pokračoval.
V tejto veci najvyšší súd na podklade sťažnosti pre porušenie zákona podanej v prospech odsúdeného generálnym prokurátorom okrem iného konštatoval nasledovné:
Právne posúdenie skutku v oboch prípadoch bolo chybné. Nemohlo ísť o trestný čin krádeže podľa § 247 Tr. zák., pretože starosta obce ako štatutárny orgán disponoval majetkom obce, ani o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák., pretože išlo o pracovnoprávny vzťah nesúvisiaci s výkonom právomoci verejného činiteľa. Podľa názoru najvyššieho súdu do úvahy prichádzalo posúdenie skutku len ako trestného činu sprenevery podľa § 248 Tr. zák. za predpokladu, že v skúmanej veci nebola splnená zákonná požiadavka na dlhodobé uvolnenie zo zamestnania. V novom konaní po vrátení veci okresnému súdu bol obvinený oslobodený spod obžaloby.
V súvislosti s touto vecou bol zistený zásadný rozdiel pri posudzovaní nároku starostu na 5 platov. Kým orgány činné v trestnom konaní vrátane súdu v tejto trestnej veci považovali nárok na 5 platov za neoprávnený, v približne rovnakom čase sudca toho istého súdu v občianskoprávnej veci iného starostu obce tento nárok priznal.
Chybný právny názor orgánov činných v trestnom konaní vychádzal z porušenia zásady iuria novit curia, keď neoprávnenosť nároku starostu na 5 platov opreli o právne irelevantný výklad ust. § 5 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení platnom v čase skutku poskytnutý výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

C.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s násilným trestným činom

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede evidovanej pod zn. Pv 179/96 príslušník PZ Attila S. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 18. apríla 1995 v budove OO-PZ Veľký Meder počas zadovažovania vysvetlenia od Jozefa R. ku krádeži v reštaurácii tohto bezdôvodne fyzicky napadol tým spôsobom, že ho viackrát udrel dlaňou po tvári a krku, čím mu spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní asi 2 týždňov.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede evidovanej pod sp. zn. Pv 140/98 príslušníci obecnej polície Karol H. a Jozef B. boli stíhaní pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods.1 písm.a/ Tr.zák. a ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 14. februára 1998 asi o 08.30 hod. predviedli do budovy OO-PZ v Galante Alexandra A. za účelom zistenia jeho totožnosti, pričom pri slovnom konflikte ho fyzicky napadli tým spôsobom, že ho viackrát udreli päsťou do tváre a hrudníka a ležiaceho na zemi ho viackrát kopli do hrudníka, čím mu spôsobili zlomeninu čeľuste a ďalšie zranenia, ktorých liečenie a s ním spojená práceneschopnosť trvali 8 týždňov.

• Vo veci Okresnej prokuratúry vo Zvolene evidovanej pod zn. Pv 631/96 príslušník PZ Emil T. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 21. marca 1996 v priestoroch OO-PZ vo Zvolene v miestnosti pre predvedené osoby úderom päsťou do tváre predvedeného P. R. mu spôsobil zranenie - zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, ktoré si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 2 týždňov.

 

C.2 Nedostatky

Pri aplikácii ustanovenia § 158 Tr. zák. v súbehu s násilným trestným činom neboli zistené nedostatky.

 

D.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestným činom proti osobnej slobode

• Vo veci Krajskej prokuratúry v Trnave evidovanej pod zn. 2 Kv 27/97 príslušníci PZ JUDr. Július Š., Ing. Ivan D. a PaeDr. Juraj Š. boli stíhaní pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a zavlečenia do cudziny podľa § 233 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že na základe pátrania vyhláseného KÚV PZ ČR v Plzni, v marci 1994 predvedeného občana Slovenskej republiky Igora S. na hraničnom priechode Kúty-Lanžhot odovzdali príslušníkom polície Českej republiky, ktorí ho previezli do Českej republiky, kde bol zadržaný a vzatý do väzby.
Obvinení boli oslobodení spod obžaloby, pretože podľa názoru najvyššieho súdu ich konaním síce došlo k naplneniu formálnych znakov trestných činov, pre ktoré sa trestné stíhanie viedlo, ale za zistených skutkových okolností stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť bol nižší ako nepatrný.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Prievidzi evidovanej pod zn. Pv 692/99 príslušník PZ Ing. Martin V. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 27. augusta 1999 a následne 1. septembra 1999 pri zadovažovaní informácií od osoby konajúcej v prospech polície - Evy K., sa jej vyhrážal odňatím licencie a väzením v trvaní dvoch rokov preto, aby mu poskytla informácie o príslušníkoch PZ navštevujúcich erotický salón, a v záujme diskreditácie riaditeľa krajského riaditeľstva PZ ju žiadal o písomné prehlásenie o jeho návšteve v podniku bez zaplatenia poskytnutých erotických služieb.

• Vo veci Krajskej prokuratúry v Košiciach evidovanej pod zn. 1 Kv 9/97 príslušník mestskej polície Ľubomír K. bol trestne stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1996 v rámci výkonu služby kontrolovaného R. K. odviedol na odľahlú ulicu, kde sa mu vyhrážal bytím, donútil ho vyzliecť si nohavice, a fyzicky ho napadol aj za použitia služobného obuška.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Leviciach evidovanej pod zn. Pv 860/99 príslušník PZ Jozef H. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že spolu s ďalšou osobou - Viktorom M. poškodeným krádežou vecí z motorového vozidla, 1. decembra 1999 v Leviciach za použitia svojho služobného preukazu odviedol zo školy maloletého Petra M., spoločne s Viktorom K. ho odviezli na odľahlé miesto v Leviciach, kde sa mu vyhrážali obvinením z vlámaní do motorových vozidiel a žiadali ho o vrátenie vecí odsudzených ku škode Viktora K., zistenie páchateľa tejto krádeže alebo o sumu 15 000,- Sk. Od uvedeného konania upustili po tom, ako im maloletý sľúbil zaplatenie sumy 15 000,- Sk.

 

D.2 Nedostatky

Pri aplikácie ustanovenia § 158 Tr. zák. v súbehu s trestným činom proti osobnej slobode neboli zistené nedostatky.

 

E.1 Príklad správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestným činom porušujúcim nedotknuteľnosť obydlia

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Nitre evidovanej pod zn. 2 Pv 321/96 príslušník obecnej polície Vladimír P. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1996 v Cabaji - Čápore pri objasňovaní priestupku spoločne s M. M. navštívil byt manželov B., kde pri slovnom nedorozumení V. P. nohou zabránil M. B. zavrieť dvere bytu, vošiel do bytu a z predsiene vyviedol A. B., ktorého na chodníku pri dome spoločne s M. M. fyzicky napadli.

 

E.2 Nedostatky

Pri aplikácii ustanovenia § 158 Tr.zák. v súbehu s trestným činom porušujúcim nedotknuteľnosť obydlia neboli zistené nedostatky.

 

F.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi inými ako v bodoch 1) až 4)

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici evidovanej pod zn. Pv 223/98 príslušník PZ Alain R. bol trestne stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák., skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. a porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v roku 1997 na žiadosť M. G. vydal potvrdenie o odhlásení jej motorového vozidla Mercedes 124D 250 z evidencie, v skutočnosti však vozidlo z evidencie nevyradil. Neskôr si zo SRN doviezol a používal pre svoju potrebu vozidlo rovnakého typu, na ktoré namontoval ŠPZ patriace vozidlu M.G, pričom neuhradením colného dlhu spôsobil Slovenskej republike škodu vo výške spolu 69 475,- Sk.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Michalovciach evidovanej pod zn. Pv 587/00 príslušníci PZ Milan M. a Jaroslav T. boli ako spolupáchatelia podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. stíhaní pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v apríli 2000 za dohodnutú odmenu zabezpečili, aby konkrétny úsek štátnej hranice nebol kontrolovaný príslušníkmi PZ, a konali tak s úmyslom umožniť nedovolené prekročenie štátnej hranice z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky 118 občanom viacerých ázijských štátov zorganizované viacerými občanmi Slovenskej republiky a Ukrajiny.
Vyššie uvedené právne posúdenie je v zásade správne.
Z príkladu však nie je zrejmé, či a prípadne z akých dôvodov nebolo využité prísnejšie právne posúdenie v prípade oboch trestných činov, ďalej či vo vzťahu k trestnému činu podľa § 171a Tr. zák. konanie obvinených bolo posúdené ako účastníctvo podľa § 10 ods. 1 písm. c), a či skutok bol posúdený aj ako niektorý z trestných činov korupcie.

 

F.2 Nedostatky

Pri aplikácii ustanovenia § 158 Tr.zák. v súbehu s trestným činmi inými ako v bodoch 1/ až 4/ neboli zistené nedostatky.

 

III. Jednočinný súbeh trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trrestného zákona s niektorým z trestných činov uvedených v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (úplatkárstvo) podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 1999 (do nadobudnutia účinnosti zákona č. 183/1999 Z. z.)

A.

B. Právne posúdenie

B.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov úplatkárstva podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 1999

B.2 Príklady nesprávnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov úplatkárstva podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 1999

 

A.

Vo vymedzenom období bolo stíhaných len 53 osôb pre súbeh trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. s niektorým z trestných činov uvedených v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (úplatkárstvo) podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 1999 (do nadobudnutia účinnosti zákona č. 183/1999 Z. z.).
Z uvedeného počtu bolo stíhaných 25 osôb pre súbeh trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a trestného činu prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zák. a 27 osôb pre súbeh trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a trestného činu prijímania úplatku podľa § 160 ods. 2, 3 Tr. zák.
Jeden páchateľ bol stíhaný pre súbeh trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a trestného činu podplácania podľa § 161 Tr. zák. Súbeh trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a trestného činu nepriameho úplatkárstva podľa § 162 Tr. zák. sa nevyskytol.
Úspešnosť trestného stíhania možno hodnotiť ako dobrú - dosiahla 80 %, keď z 52 všetkých stíhaných osôb 40 bolo právoplatne odsúdených a v prípade dvoch osôb bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené.
Trestné stíhanie bolo v prípravnom konaní zastavené v prípade 9 osôb z dôvodov uvedených v ustanovení § 172 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por., z toho:

• u 2 osôb preto, že sa nestal skutok,
• u 2 osôb preto, že skutok nebol trestným činom a
• u 5 osôb preto, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený.

V jednom prípade bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 172 ods. 2 písm. b) Tr. poriadku.
Súdy oslobodili spod obžaloby 2 osoby, vždy podľa § 226 písm. a) Tr. poriadku.
Možno konštatovať, že pokiaľ sa zistí trestná činnosť, úspešnosť trestného stíhania prevyšuje úspešnosť stíhania vo všeobecnosti. Je to tak najmä v dôsledku spolupráce osôb, ktoré úplatok ponúkli alebo oň boli požiadané. Napriek tomu, prakticky zanedbateľný počet stíhaných osôb (priemerne 10 za jeden rok) znamená, že táto trestná činnosť má vysokú latenciu. V tejto oblasti kriminality je prakticky nemožné odhaliť trestný čin bez spolupráce úplatok poskytujúcej osoby, preto skôr ako na trestné konanie je nevyhnutné dôraz klásť na systémové opatrenia, ktoré v mnohých oblastiach môžu obmedziť priestor pre korupčné konanie.
Podrobnejšie štatistické ukazovateľe sú uvedené v tabuľkách č. 1 až 7 k bodu III.

 

B. Právne posúdenie

Právne posúdenie v konkrétnych veciach bolo v zásade správne, len ojedinele sa vyskytli menej závažné pochybenia.

 

B.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov úplatkárstva podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 1999

• Vo veci Okresnej prokuratúry Bratislava I príslušník PZ Mgr. Pavol L. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 22. februára 1999 ako riaditeľ Odboru kriminálnej polície KR PZ v Bratislave sa v dopoludňajších hodinách po predchádzajúcom dohovore stretol v reštaurácii „U Detvana" na Lazaretskej ul. v Bratislave s Miroslavom B., ktorý od neho žiadal zabezpečiť informácie o mužovi, ktorý bol dňa 20. februára 1999 zadržaný políciou ako podozrivý zo spáchania lúpežného prepadnutia poštového úradu. Miroslav B. pritom uviedol, že tento muž pracoval vo firme Allegros, a. s. Bratislava a tým, že uvedená firma je dávaná do súvislosti s lúpežným prepadnutím poštového úradu môže byť poškodená a požiadal ho, aby sa v súvislosti s páchateľom lúpeže nič nekonalo proti firme Allegros, a. s. Mgr. Pavel L. uviedol Miroslavovi B., že pozná riaditeľa Kriminálnej polície, ktorý prípad dokumentuje, pričom mu prisľúbil pomoc. Toho istého dňa sa dotazoval k osobe páchateľa na útvare dokumentujúcom skutok a následne o 16.00 hod. sa opätovne stretol s Miroslavom B. v reštaurácii "U Detvana", kde sa ho tento pýtal, ako vec stojí, načo mu dal obálku so sumou 20 000,- Sk, ktorú Pavol B. vzal a Miroslav B. mu sľúbil, že ak sa vec podarí, môže dostať až 5 000 DEM.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote evidovanej pod zn. Pv 8/00 bol príslušník colnej správy Roman K. odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako príslušník Colného úradu Fiľakovo - pobočka Rimavská Sobota v presne nezistený deň v januári 1998 prijal v Poltári od Norberta D. finančnú hotovosť vo výške 20 000,- Sk, za ktoré peniaze mu vystavil a odovzdal potvrdenie pre okresný úrad a dopravný inšpektorát o tom, že motorové vozidlo zn. BMV 520 bolo prepustené deklarantovi menom Katarína B. do voľného obehu, ktoré vozidlo v skutočnosti však zo zahraničia dovezené nebolo a na Colnom úrade Fiľakovo - pobočka Rimavská Sobota nebolo colne prejednané.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici evidovanej pod zn. Pv 411/97 príslušníci PZ nstržm. Č. a nstržm. B. boli stíhaní pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 2, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 25. júla 1996 na základe služieb ODI PZ PZ v Považskej Bystrici vykonávali v meste Považská Bystrica cestnú kontrolu, pričom asi o 20.30 hod. pri motoreste „Oáza" kontrolovali vodiča motorového vozidla zn. Ford Orion Miroslava K., ktorý sa odmietol podrobiť dychovej a krvnej skúške na alkohol, pričom sa ho obvinení opýtali koľko je ochotný dať za vodičský preukaz a keď im ponúkol 500,- Sk, tak sa mu vysmiali a dohodli sa na sume 5 000,- Sk, ktorú však pri sebe nemal a preto požiadal svoju matku, aby mu doniesla z domu 200 DM, ktoré aj priniesla a k týmto im pridal 1 000,- Sk, načo mu obvinení povedali, že si môžu tykať a dohodli sa na spoločnom stretnutí v motoreste „Oáza", kde aj o 15 minút prišli obaja obvinení v civile, objednali si alkohol a grilované kuracie stehná, pričom účet v sume 350,- Sk uhradil Miroslav K.

• Vo veci Okresnej prokuratúry Bratislava II príslušník PZ Dr. Vendelín B. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 2, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 4. mája 1998 asi o 9.00 hod. v Bratislave na križovatke ulíc Svätopluková a Kulíšková, ako službu konajúci veliteľ pešej poriadkovej hliadky pri kontrole totožnosti občana Bulharskej republiky Pavla K. P. od neho žiadal úplatok za to, že ho za neoprávnený pobyt na území SR nepredvedie na útvar polície a keďže tento nemal u seba peniaze, vyžiadal si od neho prsteň zo žltého kovu, ktorý mu poškodený Pavol K. P. odovzdal.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Čadci evidovanej pod zn. Pv 200/99 príslušník colnej správy Pavol S. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 2, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 27. novembra 1998 ako službukonajúci colník na colnom priechode Svrčinovec - Uvody u Jablunkova medzi SR a ČR žiadal 1 000,- Sk a následne prevzal pri colnej kontrole úplatok v sume 300,- Kč a 200,- Sk od Štefana Čecha za prepustenie tovaru do voľného obehu bez zaplatenia colného dlhu pri dovoze tovaru zo zahraničia na územie SR, pričom išlo o tovar oslobodený od cla.

• Vo veci Okresnej prokuratúry vo Zvolene príslušníci PZ Ľudovít O., Vladimír M. a stržm. B. boli stíhaní pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 2, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 8. júla 1999 vo dvore discoklubu JULIA vo Zvolene ako členovia hliadky vyžiadali od Róberta H. úplatok za nezadržanie vodičského preukazu v sume 3 000,- Sk, ktorý si rozdelili.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Trebišove evidovanej pod zn. Pv 186/99 príslušník PZ Jozef K. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 2, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 10. marca 1999 asi o 14.00 hod. na hraničnom prechode v Slovenskom Novom Meste si vyžiadal 140 DM od osádky motorového vozidla - rumunských občanov, za umožnenie prechodu na územie SR.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Komárne príslušníci mestskej polície Štefan C. a Arpáda G. boli stíhaní pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 2, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako pracovníci Mestskej polície v Komárne dňa 12. marca 1998 v miestnosti Mestskej polície v Komárne žiadali od Kolomana B. sumu 2 000,- Sk ako protihodnotu za to, že nebude postihnutý za priestupok, pričom vedome ho ako podozrivého z násilnej trestnej činnosti zbili a spôsobili mu zranenie.

 

B.2 Príklady nesprávnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov úplatkárstva podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 1999

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Prievidzi evidovanej pod zn. Pv 549/87 príslušníci PZ Ján K. a Jozef M. boli stíhaní pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24. februára 1998 asi o 24.00 hod. ako príslušníci Obvodného oddelenia PZ v Prievidzi vykonávali v Prievidzi riadnu hliadkovú službu v blízkosti reštaurácie Plejáda, zastavili osobné motorové vozidlo zn. FIAT PUNTO ŠPZ PD - 574 AC, riadené Denisou M., u ktorej dychovou skúškou zistili požitie alkoholu v hodnote 0,23 promile, čo však v zmysle interných predpisov Polície nie je priestupok, pričom jej oznámili, že za takýto dopravný priestupok sa ukladá bloková pokuta vo výške 5 000,- Sk a odoberá sa vodičský preukaz a navrhli jej zaplatiť pokutu vo výške 2 000,- Sk s tým, že údaj zistený prístrojom Drager v hodnote 0,23 sa z displeja vynuluje, s čím vodička súhlasila, následne na jej požiadanie sa premiestnili ku kinu Baník v Prievidzi k bankomatu, z ktorého vybrala požadovanú sumu 2 000,- Sk, peniaze odovzdala obvineným, načo jej títo vrátili vodičský preukaz, údaj 0,23 z displeja vymazali a v zázname z vykonanej služby uloženie blokovej pokuty neuviedli a peniaze si ponechali pre vlastnú potrebu.
V tomto prípade bolo namieste aplikovať ods. 2 a nie ods. 1 ustanovenia § 160 Tr. zák., pretože páchatelia o úplatok požiadali. Žiadosť o úplatok nemusí byť vyslovená priamo, stačí, ako to bolo v skúmanom prípade, ak to príslušníci PZ rôznymi spôsobmi naznačujú priestupcovi, napr. aj výrokmi o možnosti prísneho postihu v riadnom priestupkovom konaní.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Žiline evidovanej pod zn. Pv 52/98 príslušníci PZ Ján H. a Jaroslav M. boli stíhaní pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako členovia hliadkovej služby dopravnej polície dňa 18. januára 1998 asi o 01.30 hod. v Žiline po kontrole vodiča motorového vozidla zn. Opel ŠPZ ZA 433 AC Mariana Kazíka, u ktorého dychovou skúškou zistili 0,18 promile alkoholu v dychu, mu oznámili, že mu hrozí pokuta 10 000,- Sk a zákaz činnosti na 5 rokov s následným opakovaním vodičských skúšok, avšak jeho konanie nepostihnú ak im 20. 1. 1998 o 19.00 hod. do pivárne KK Company v Žiline prinesie 4 000,- Sk, čo Marián Kazík urobil a peniaze prevzali.
V tomto prípade mal byť aplikovaný odsek 2 a nie odsek 1 ustanovenia § 160 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry Košice II evidovanej pod zn. Pv 375/97 príslušník PZ nstržm. Miroslav Ch. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v dňoch 6. - 7. marca 1997 v Košiciach počas výkonu služby zastavil dve osobné motorové vozidlá a od vodičov si vyžiadal po 2 000,- Sk za vrátenie zadržaných vodičských preukazov.
V tomto prípade mal byť aplikovaný odsek 2 a nie odsek 1 ustanovenia § 160 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Skalici evidovanej pod zn. Pv 60/97 bol príslušník colnej správy Ján Dz. odsúdený za trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 14. novembra 1996 asi o 21.00 hod. v Brodskom na hraničnom prechode ako službukonajúci colník pri kontrole osobného motorového vozidla zn. Škoda, ktorým Štefan H. prevážal z Českej republiky neobchodný tovar - obkladačky v hodnote 4 500,- Kč, ktorý podlieha colnému konaniu, zobral od Štefana H. 1 000,- Sk za to, že mu nevymeral a nevybral colný dlh vo výške 2 074,- Sk.
V tomto prípade konanie Jána Dz. malo byť posúdené ako súbeh trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zákona.

• Vo veci Okresnej prokuratúry Bratislava V príslušník PZ M. A. bol stíhaný pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák. a podplácania podľa § 160 ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako člen hliadky polície 25. júla 1999 v Bratislave v mestskej časti Petržalka na základe žiadosti J. V. a doposiaľ nezistenej osoby s menom Peter, požiadal svojho kolegu - v tom čase veliteľa hliadky L. K., ktorá počas služby asi o 11.40 hod. zadržala vodičský preukaz J. V., o vrátenie vodičského preukazu, ktorý s tým vyslovil súhlas a vyžiadal si peniaze v sume 3 000,- Sk, ktoré neskoršie M. A. obdržal od J. V., vyhľadal po skončení služby obv. L. K. a odovzdal mu ich za vrátenie vodičského preukazu.
Správne bolo posúdenie konania M. A. ako trestného činu podplácania podľa § 161 ods. 1, 2 Tr. zák. Nemalo byť však posúdené aj ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zák., ale ako návod podľa § 10 písm. b) Tr. zák. na uvedený trestný čin vo vzťahu k skutku spáchanému príslušníkom PZ L. K.

 

IV. Jednočinný súbeh trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov uvedených v treťom oddieli tretej hlavy časti Trestného zákona (korupcia) v znení zákona č. 183/1999 Z. z. účinného od 1. 9. 1999

A.

B.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov korupcie podľa právnej úpravy platnej od 31. augusta 1999

B.2 Príklady nesprávnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov korupcie podľa právnej úpravy platnej od 31. augusta 1999

 

A.

Ide o novú právnu úpravu, ktorej účinnosť je príliš krátka na to, aby bolo možné posúdiť, či jednotlivé ustanovenia zodpovedajú zámerom, ktoré viedli k ich prijatiu.
Skúmaná vzorka je z hľadiska celkovej kriminality bezvýznamná, pretože v období od 1.septembra 1999 do 31. decembra 2000 bolo spolu stíhaných spolu iba 10 osôb, z ktorých bolo právoplatne odsúdených 7 osôb.
Podrobnejšie štatistické ukazovateľe sú uvedené v tabuľkách č. 1 až 6 k bodu IV.

 

B.1 Príklady správnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov korupcie podľa právnej úpravy platnej od 31. augusta 1999

• Vo veci Okresnej prokuratúry Bratislava IV príslušník PZ Mário M. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 Tr. zák. a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 14. novembra 1999 asi o 15.00 hod. v služobnom obvode Devínska Nová Ves ako inšpektor poriadkovej polície OO PZ Bratislava-Devínska Nová Ves a súčasne ako veliteľ hliadky počas výkonu služby zastavil a kontroloval vodiča motorového vozidla zn. Audi Gorana M., od ktorého vyžiadal vodičský preukaz oznámiac mu, že sa dopustil priestupku a uložil mu nezákonnú sankciu vo forme pokuty 3 000,- Sk a zadržanie vodičského preukazu, na čo mu poškodený žiadanú sumu postupne vyplatil tak, že mu najskôr ponúkol 100 ATS, pričom mu zvyšoval podľa reakcie obvineného najskôr na 500 ATS až do konečnej sumy 1 000 ATS, ktorú obvinený napokon prevzal a vrátil mu vodičský preukaz, pričom o prijatej sume nevystavil žiadny doklad a túto si ponechal pre svoju potrebu.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Trebišove evidovanej pod zn. Pv 779/00 Božena M. bola odsúdená pre trestné činy podplácania podľa § 161 ods. 1 Tr. zák. a návodu na trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 10, § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 16. júna 2000 po tom, ako bola zaistená a vypočúvaná vo veci krádeže v budove Pošty č. l v Trebišove, navádzala pracovníka kriminálnej polície Ľubomíra B., aby za sumu 10 000,- Sk zničil spisový materiál týkajúci sa predmetnej krádeže, a dňa 19. 6. 2000 v budove OP PZ Ľubomírovi B. odovzdala 10 000,- Sk s požiadavkou, aby pred ňou zničil príslušný spisový materiál.
Právne posúdenie skutku bolo správne za predpokladu, že príslušník Pz sa aspoň pokúsil o spáchanie trestného činu, na ktorý bol navádzaný. Táto okolnosť z predložených podkladov nie je zrejmá.

 

B.2 Príklady nesprávnej aplikácie ustanovenia § 158 Trestného zákona s niektorým z trestných činov korupcie podľa právnej úpravy platnej od 31. augusta 1999

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Skalici evidovanej pod zn. Pv 219/99 príslušník colnej správy Stanislav G. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 1. septembra 1999 asi o 08.10 hod. prepustil rôzny tovar cez colný prechod bez prikročenia k colnému konaniu za sľúbených 13 000,- Sk, ktoré mal poskytnúť obvinený Le T. D., čím bol skrátený rozpočet SR na cle a dovoznej prirážke vo výške 70 840,- Sk a na DPH vo výške 113 144,- Sk.
V tomto prípade malo byť konanie páchateľa posúdené ako trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, 2 Tr. zákona.
Z príkladu sa nedá zistiť, či konanie colníka bolo posudzované aj ako pomoc podľa § 10 ods. 1 písm. c) Tr. zák. vo vzťahu k trestným činom proti hospodárskej sústave spáchaným osobami protiprávne prevážajúcimi tovar cez štátnu hranicu.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Topolčanoch evidovanej pod zn. Pv 106/2000 správca konkurznej podstaty Mgr. Oto G. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1, 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že ako správca konkurznej podstaty v konkurznej veci navrhovateľa dlžníka Ivana P. požadoval od splnomocnenca kupujúcej Alice V. Róberta Č. sumu 350.000,- Sk ako úplatok vo výške 10 % za jej uprednostnenie pri kúpe a dňa 3. februára 2000 ju na Duchonke v okrese Topoľčany aj prevzal, pričom bol zadržaný.
V tomto prípade posúdenie skutku ako trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bolo nesprávne, pretože správca konkurznej podstaty nemá postavenie verejného činiteľa.

• Vo veci Okresnej prokuratúry v Prievidzi evidovanej pod zn. 2 Pv 383/2000 príslušník mestskej polície Jozef K. bol odsúdený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 Tr. zák. a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako náčelník Mestskej polície v Prievidzi 22. mája 2000 asi o 14.00 hod. v reštaurácii Plejáda v Prievidzi po predchádzajúcom prísľube Ing. Petrovi S., riaditeľovi súkromno-bezpečnostnej firmy Zásah 8 a. s. Prievidza, že za úplatok 100 000,- Sk etapovite odstúpi jednotlivé objekty, ktoré chráni Mestská polícia v Prievidzi, firme Zásah 8 a. s. Prievidza, prevzal od Ing. Petra S. úplatok 50 000,- Sk ako zálohu na odstúpenie objektov.
Z trestného rozkazu sa nedajú zistiť bližšie skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie veci. V tomto prípade však zrejme išlo len o trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a Tr. zák., pretože ochrana objektov zo strany mestskej polície bola založená na zmluvnom základe. V takom prípade by nešlo o výkon právomoci verejného činiteľa.

 

V. Trestné činy uvedené v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (úplatkárstvo) podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 1999 (do nadobudnutia účinnosti zákona č. 183/1999 Z. z.) spáchané samostatne

Spolu bolo stíhaných 43 osôb, z toho 29 osôb bolo právoplatne odsúdených a v prípade dvoch osôb bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené v prípravnom konaní. Úspešnosť trestného stíhania dosiahla 72 %, čo možno hodnotiť ako dobrý výsledok.
Najčastejšie sa vyskytol trestný čin prijímania úplatku podľa § 161 ods. 1 Tr. zák. - 15 stíhaných osôb, a podľa § 160 ods. 2 Tr. zák. - 17 stíhaných osôb. Ostatné trestné činy sa vyskytli ojedinele.
Podrobnejšie štatistické ukazovateľe sú uvedené v tabuľkách č. 1 až 8 k bodu V.

Ako príklady možno uviesť:

• trestnú vec obv Mareka B. vedenú na Okresnej prokuratúre v Piešťanoch pod sp. zn. Pv 56/00, v ktorej obvinený od mesiaca marec 1999 do mesiaca august 1999 ako oblastný vedúci v pobočke Prvej stavebnej sporiteľne a.s. Piešťany pre žiadateľov o poskytnutie medziúveru v stavebnom sporení sfalšoval údaje o zamestnaní a príjmoch vo viacerých žiadostiach, pričom za vyhotovenie žiadosti požadoval od Zdenka P. úplatok 15 000,- Sk, od Víta J. 20 000,- Sk, od Romana S. 60 000,- Sk, od Milana M. 20 000,- Sk, od Miroslava F. 60 000,- Sk, od Ivana D. 20 000,- Sk, v dôsledku čoho Vít J. mu poskytol 20 000,- Sk, Roman S. 60 000,- Sk a Zdeno P. 15 000,- Sk,

• trestnú vec obv. Jozefa H. vedenú na Okresnej prokuratúre v Trnave pod sp. zn. Pv 316/99, v ktorej obvinený ako pracovník odboru dopravy a cestného hospodárstva OU v Trnave vykonávajúci overovanie splnenia podmienok na zápis do evidencie autoškôl dňa 15. decembra 1997 v Trnave v Autoškole Viliam Tóth za kladné vybavenie žiadosti o evidenciu troch autoškôl žiadal od majiteľov Dezidera V., Štefana F. a Viliama T. jednotlivo po 10 000,- Sk, ktoré prevzal 22. decembra 1997 v Trnave v kancelárii Autoškoly Dezider Vajgel,

• trestnú vec obv. Mgr. Róberta K. vedenú na Okresnej prokuratúre v Prievidzi pod sp. zn. Pv 78/99, v ktorej obvinený ako riaditeľ Ústavu sociálnej starostlivosti pre dôchodcov v Prievidzi v súvislosti s predmetným pridelením ubytovania 29. mája 1995 prijal od Milana K. 5 000,- Sk, v októbri 1996 od Márie B. 5000,- Sk a v júni 1998 od Ľudmily M. 5 000,- Sk, ako úplatky,

• trestnú vec obvineného MUDr. Mariána B. vedenú na Okresnej prokuratúre Bratislava II, ktorý dňa 30. januára 1997 vo svojej kancelárii na internom oddelení Dererovej nemocnice s poliklinikou v Bratislave prijal od Juliany S. sumu 2 000,- Sk, kávu a šampanské za ošetrovanie jej manžela, hoci jeho hospitalizácia bola hradená poisťovňou. Dňa 3. februára 1997 žiadal poskytnutie sumy 5 000,- Sk od Juliany S. za to, že zmení jej manželovi diagnózu a tohto aj naďalej ponechá v nemocničnom ošetrení,

• trestnú vec obvinenej Štefánie D. vedenú na Okresnej prokuratúre Bratislava III, ktorá ako zamestnankyňa OU Bratislava II, katastrálneho odboru 18. 3. 1999 prijala úplatok vo výške 10 000,- Sk od Vladimíra K. za urýchlené a prednostné zapísanie kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva do vkladu a vystavenie vlastníckeho listu k nehnuteľnosti, čo bolo aj realizované,

• trestnú vec obv. Juraja S. vedenú na Okresnej prokuratúre Košice II pod sp. zn. Pv 953/99, ktorý v kancelárii riaditeľa Odboru hraničnej a cudzineckej polície pplk. Ľubomírovi V. dňa 9. augusta 1999 počas jednania ohľadom možnosti jeho zaradenia na OHCP KR PZ Košice ponúkol úplatok vo výške 10 000,- Sk s tým, že týmto spôsobom chcel pôsobiť na jeho personálnu právomoc a zabezpečiť si služobné premiestnenie z ORPZ Bratislava I na OCP Vyšné Nemecké,

• trestnú vec obv. Michala M. vedenú na Okresnej prokuratúre v Nitre pod sp. zn. 2 Pv 100/98, ktorý ako príslušník polície po nástupe do služby dňa 17. februára 1998 na OO PZ v Mojmírovciach prijal od Diany K. ako úplatok dve náušnice zo žltého kovu za to, že vo veci preverovania trestného činu ublíženia na zdraví, v ktorom menovaná vystupuje ako poškodená, pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva JUDr. Alexandra Popreca,

trestnú vec obv. Ing. Viliama K. vedenú na Okresnej prokuratúre v Nových Zámkoch pod sp. zn. Pv 661/99, v ktorej obvinený ako vodič motorového vozidla po kontrole v Nových Zámkoch a zistení alkoholu hodil na podlahu vozidla bankovku v hodnote 5 000,- Sk so žiadosťou, aby člen hliadky OO PZ Nové Zámky ppráp. G. vybavil jeho priestupok na mieste bez odobratia vodičského preukazu.

• Krajská prokuratúra v Košiciach za pochybenie označila trestné stíhanie obv. Juraja S. vedeného na OP Košice 2 pod sp. zn. Pv 953/99 za trestný čin podľa § 161 Tr. zák. s odôvodnením, že obvinený svojim skutkom (poskytnutím úplatku riaditeľovi Odboru hraničnej a cudzineckej polície za jeho premiestnenie z Bratislavy do Vyšného Nemeckého), ktorý sa stal 9. 8. 1999, sa nemohol dopustiť daného trestného činu, keďže aktuálna právna úprava § 161 Tr. zák. v znení zák. č. 10/1999 Z. z. v ust. § 161 vyžadovala súvislosť medzi poskytnutím úplatku a obstarávaním vecí všeobecného záujmu a úplatok bol ponúknutý pracovníkmi s personálnymi právomocami v rámci služobného pomeru policajta.
Vec je však potrebné osobitne preskúmať a zaujať stanovisko.

• Pochybením bolo právne posúdenie konania obvinenej Štefánie D. vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava III, keď jej konanie bolo kvalifikované ako trestný čin prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 3 Tr. zák., hoci z dokazovania vykonaného v danej veci vyplývalo, že obvinená prijala úplatok od Vladimíra K. za to, že zabezpečí urýchlené vybavenie vkladu do katastra nehnuteľnosti u príslušnej zodpovednej pracovníčky katastrálneho úradu. Z toho dôvodu jej konanie malo byť posúdené ako trestný čin nepriameho úplatkárstva podľa § 162 Tr. zák. (rozs. NS SR sp. zn. 4 Tz 22/2000 z 18. 10. 2000).

• Pochybenia sa dopustil Krajský súd v Trnave vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Piešťanoch pod sp. zn. Pv 56/00, v ktorej ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch vo výroku o treste a obvinenému Marekovi B. uložil len trest odňatia slobody s podmienečným odkladom bez uloženia peňažného trestu vo výmere 90 000,- Sk, ktorý mu uložil Okresný súd v Piešťanoch.

Pochybenie napravil Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2 Tz 2/2001 z 20. 3. 2001, keď zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave a odvolanie obvineného proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch podľa § 256 Tr. por. zamietol.

 

VI. Trestné činy uvedené v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (korupcia) v znení zákona č. 183/1999 Z. z. účinného od 1. 9. 1999 spáchané samostatne

Spolu bolo stíhaných 18 osôb, vo všetkých prípadoch došlo k právoplatnému odsúdeniu.
Najčastejšie sa vyskytol trestný čin prijímania úplatku podľa § 161 ods. 1 Tr. zák. - 11 stíhaných osôb. Ostatné trestné činy boli zistené ojedinele.

Podrobnejšie štatistické ukazovateľe sú uvedené v tabuľkách č. 1 až 4 k bodu VI.

Ako príklady možno uviesť:

• trestnú vec obv. JUDr. Oľgy V. vedenú na Okresnej prokuratúre v Piešťanoch pod sp. zn. Pv 275/00, v ktorej obvinená dňa 10. novembra 1999 v obci Šoporňa doručila prostredníctvom svojho syna policajtovi OO PZ Šoporňa por. Jánovi F. zalepenú obálku, v ktorej sa nachádzalo uznesenie policajného orgánu OO PZ Šoporňa z 29. 10. 1999, v ktorom bolo nad slovami „ktoré bolo otvorené" ceruzkou dopísaný text „násilne vytlačil", novovypracované strojom napísané uznesenie policajného orgánu bez podpisu a pečiatky, osobitná prosba obvinenej o jeho podpísanie a priložená bankovka v hodnote 500,- Sk,

• trestnú vec obv. Miloša Z. vedenú na Okresnej prokuratúre v Prievidzi, ktorý dňa 3. mája 2000 na Stanici technickej kontroly SLOVDEKRA Bojnice technikovi - kontrolórovi Mariánovi V. ponúkol sumu 500,- Sk v obálke, ktorú položil na sedačku vozidla so žiadosťou, aby technickú kontrolu jeho vozidla vykázal bez zistených závad,

• trestnú vec dr. Atillu B. vedenú na Okresnej prokuratúre vo Svidníku pod sp. zn. Pv 226/00, v ktorej obvinený 1. júna 2000 počas predvádzania vo svojom motorovom vozidle z obce Ladomíra na OO PZ vo Svidníku, za účelom podania vysvetlenia, ponúkal príslušníkovi OO PZ vo Svidníku nstržm. Marianovi S. najskôr sumu 5 000,- Sk a následne 10 000,- Sk, pokiaľ ho prepustí aj s ďalšími predvádzanými osobami a na celú vec zabudne,

• trestnú vec obv. Petra V. vedenú na Okresnej prokuratúre Bratislava II, v ktorej obvinený 8. septembra 2000 asi o 01.15 hod. v Bratislave na Tomášikovej ulici hliadke PMJ počas cestnej kontroly jeho motorového vozidla ponúkol 500 ATS a žiadal ju, aby neoznámila dopravný priestupok, ktorý spáchal,

• trestnú vec obv. Ing. Pavla M. a Ing. Alojza Dž. vedenú na Okresnej prokuratúre v Námestove, v ktorej obvinení ako zamestnanci Metrologického inšpektorátu Bratislava 1. marca 2000 v obci Rabčice od vedúcej predajne Rozličný tovar žiadali a prijali dve 0,7 l fľaše koňaku ako odplatu za to, že o zistenom nedostatku nespíšu záznam a toho istého dňa v obci Rabčice žiadali od vedúceho ďalšej predajne 1 000,- Sk z rovnakého dôvodu,

• trestnú vec obv. Benjamína S. vedenú na Okresnej prokuratúre v Komárne pod sp. zn. Pv 388/96, v ktorej obvinený ako predseda revíznej komisie PVD Chotín v mesiaci marec 1995 v súvislosti s uzatváraním nájomnej zmluvy PVD Chotín a združením NEMFIL členom združenia ponúkol, že im zariadi uzavretie zmluvy s ročným nájmom 70 000,- Sk, namiesto obvyklých 180 000,- Sk, ak mu dajú úplatok 70 000,- Sk s čím títo súhlasili a po podpise zmluvy v období od 24. marca 1995 do konca júna 1995 prijal ako úplatok 48 000,- Sk a nechal si na svoj dom namontovať bezplatne satelitnú súpravu Gerion v hodnote 7 900,- Sk.

• Za pochybenie je potrebné považovať nesprávne posúdenie konania JUDr. Oľgy V. vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Piešťanoch pod sp. zn. Pv 275/00 podľa § 161 Tr. zák. namiesto § 161a Tr. zák., hoci išlo o podplácanie príslušníka polície a akákoľvek činnosť polície je obstarávaním veci všeobecného záujmu.

• Obdobne to platí aj pre veci vedené na Okresnej prokuratúre vo Svidníku pod sp. zn. Pv 226/00 a OP Nitra pod sp. zn. l Pv 361/2000.
• Konanie obvinených Ing. Pavla M. a Ing. Alojza Dž. vo veci vedenej na OP Námestovo pod sp. zn. Pv 115/00 malo byť posudzované ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, 2 Tr. zák., keďže išlo o pracovníkov Metrologického inšpektorátu Bratislava, ktorí vykonávali kontrolnú činnosť.
• Okresný súd v Námestove v písomnom vypracovanom rozsudku sp. zn. 2 T 48/00 z 3. 7. 2000 pritom použil nesprávne ustanovenie § 161 Tr. zák. na kvalifikovanie ich konania.
• Vo veci Okresnej prokuratúry v Piešťanoch však obžalobu podával okresný prokurátor v Galante a vec bola OS Galanta odňatá a prikázaná OS Piešťany.

 

VII. Počet páchateľov trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona bez ohľadu na skutočnosť, či bol spáchaný samostatne alebo v akomkoľvek jednočinnom súbehu z hľadiska jeho postavenia, zamestnania, povolania alebo funkcie

1. Štátne orgány
a)	sudca:	0
b)	iný zodpovedný pracovník súdu :	0
c)	prokurátor:	1
d)	pracovník daňového orgánu vykonávajúci právomoc podľa ustanovení siedmej časti zákona č. 511/1992 Zb.:	2
e)	pracovník daňového orgánu iný ako v bode d):	2
f)	pracovník colnej správy:	39
g)	príslušník Policajného zboru:	310
h)	príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže:	9
ch)	príslušník Železničnej polície:	14
i)	iný pracovník štátneho orgánu:	11
2. Samospráva
a)	starosta obce (primátor):	60
b)	obecný (mestský) policajt:	50
c)	iný zodpovedný pracovník samosprávy:	2
3. Súdny exekútor podľa zákona č. 233/1995 Z. z.:		5
4. Osobitné orgány ochrany prírody
a)	člen lesnej stráže:	0
b)	člen vodnej stráže:	0
c)	člen rybárskej stráže:	0
d)	člen poľovníckej stráže:	0

• Ako príklad možno k bodu 1 písm. i) uviesť vedúceho odboru sociálnych vecí OU Svidník, štátneho tajomníka MV SR, ministra vnútra SR, riaditeľa transformácie majetku štátnych organizácii MSPNM SR, prednostu okresného úradu a sociálnu kurátorku OU.

V bode 2/ písm. c) išlo o vedúceho finančného odboru MU Medzilaborce a pracovníčku matriky.

 

VIII. Počet páchateľov trestných činov úplatkárstva podľa právnej úpravy platnej do 31. 8. 1999 a trestných činov korupcie podľa platnej úpravy od 1. 9. 1999 spáchaných samostatne z hľadiska postavenie páchateľa

a)	sudca:	0
b)	prokurátor:	0
c)	príslušník Policajného zboru:	14
d)	príslušník Železničnej polície:	0
e)	príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže:	0
f)	pracovník daňového úradu:	0
g)	colník:	2
h)	iný pracovník štátneho orgánu:	5
ch)	starosta obce (primátor):	0
i)	obecný (mestský) policajt:	2
j)	iný pracovník samosprávy:	1
k)	súdny exekútor:	0
l)	správca konkurznej podstaty:	1
m)	advokát:	1
n)	komerčný právnik:	0
o)	zdravotnícky pracovník:	2
p)	pracovník v školstve:	3
r)	zahraničný verejný činiteľ:	0
s)	iný subjekt:	39

Z hľadiska postavenia v prípadoch pod písm. h) išlo napr. o národného správcu budovy a vedúceho správy výstrojných zariadení a útvarových práčovní Armády SR v Nitre.
V prípadoch pod písm. s) išlo o likvidátora, právnu zástupkyňu, súkromného veterinára, riaditeľa Ústavu sociálnej starostlivosti, predsedu PD, predsedkyňu SBD, referenta s. r. o., pracovníkov Slovenského metrologického inšpektorátu a iné osoby.

 

IX. Počet páchateľov trestných činov úplatkárstva podľa právnej úpravy platnej do 31. 8. 1999 a trestných činov korupcie podľa platnej úpravy od 1. 9. 1999 spáchaných samostatne z hľadiska ohrozeného sektora

a)	justícia:	0
b)	prokuratúra:	0
c)	polícia:	28
d)	daňová správa:	0
e)	colná správa:	2
f)	ostatná štátna správa:	2
g)	samospráva:	2
ch)	zdravotníctvo:	2
i)	obchod a služby:	6
j)	iné sektory:	12

V prípadoch pod písm. j) išlo napr. o oblasti napr. sociálnej starostlivosti, technickú kontrola vozidiel, dražby, družstevníctvo, lesnú správu, drevársky priemysel.

 

X. Dokazovanie

Bez preskúmania konkrétnych trestných spisov nebolo možné zaujať jednoznačné stanovisko k úrovni a kvalite dokazovania trestnej činnosti verejných činiteľov, to však ani nebolo zámerom tohto zhodnotenia.

Napriek tomu, z predložených právoplatných rozhodnutí vyplýva, že dokazovanie nebolo tou okolnosťou, v dôsledku ktorej dochádzalo k zastaveniu trestného stíhania prípadne oslobodeniu spod obžaloby. Uvedené spôsoby skončenia konkrétnych vecí sa odvíjajú od chybného posudzovania formálnych znakov trestného činu a materiálnej stránky trestného činu, aj keď treba uviesť, že nie vždy je možné už v prípravnom konaní dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že skutok nebol trestným činom prípadne že skutok nespáchal obvinený.
• V jednom z uvedených príkladov - išlo o tzv. čiernu jazdu príslušníka PZ, bolo až po podaní obžaloby v konaní pred súdom zistené, že obvinený na vykonanie cesty služobným motorovým vozidlom mal súhlas svojho nadriadeného. Preto došlo k oslobodeniu spod obžaloby. Z predložených podkladov nie je zrejmé, prečo uvedená skutočnosť nebola zistená už v rámci preverovania veci prípadne v štádiu prípravného konania, najmä keď išlo o funkcionárov Policajného zboru. V každom prípade by k zlyhaniu tohto typu nemalo dochádzať.
Z čiastkových poznatkov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že vyšetrovatelia a dozoroví prokurátori by mali venovať osobitnú pozornosť skúmaniu dôkaznej situácie a podkladu rozhodnutia podľa § 160, § 163 Tr. por. v tých prípadoch, v ktorých podklady zadovažovali inšpekčné zložky Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru.
• Ako príklad možno uviesť vec v súčasnosti dozorovanú Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici, v ktorej sa policajný orgán podnetom domáhal na Generálnej prokuratúre SR odstránenia údajných nedostatkov v činnosti vyšetrovateľky krajského úradu vyšetrovania a prokurátorov. V tejto veci bolo zistené, že tzv. realizačný návrh bol neopodstatnený, ked zo šiestich údajných skutkov príslušníka PZ ani v jednom prípade nešlo o trestný čin.
Z rozhodnutia päťčlenného prieskumného senátu najvyššieho súdu v zatiaľ právoplatne neskončenej veci okrem iného vyplynulo, že nebude možné za súčasť skutku považovať tú časť konania páchateľa ponúkajúceho úplatok, ktorého sa dopustí po viac či menej zrejmom vyprovokovaní zo strany operatívnych alebo iných zložiek Policajného zboru. V zmienenej veci išlo o ponuku úplatku v konkrétnej výške ako protihodnotu za nečinnosť príslušníka PZ pri objasňovaní závažnej ekonomickej kriminality viacerých osôb. Po tom, ako uvedený príslušnk PZ ponuku úplatku oznámil svojim nadriadeným, došlo k ďalším, operatívnymi zložkami naplánovaným a zdokumentovaným stretnutiam medzi osobou ponúkajúcou úplatok a príslušníkom PZ, v rámci ktorých po výrokoch príslušníka PZ o obtiažnosti veci a počte zainteresovaných podozrivých osôb bola pôvodná výška úplatku zvýšená na dvadsaťpäťnásobok. Táto skutočnosť umožnila použitie prísnejšej právnej kvalifikácie.

 

XI. Závery

Zistená trestná činnosť verejných činiteľov z hľadiska celkovej kriminality predstavuje nepatrný zlomok, mnohé signály však poukazujú na jej značnú latenciu, napr. výskumy verejnej mienky vykonané domácimi i zahraničnými subjektami.

Bez ohľadu na skutočný stav, občania vnímajú trestnú činnosť verejných činiteľov mimomoriadne citlivo, pretože ide o trestnú činnosť subjektov, ktoré ako prvé by mali striktne dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy. To potom vplýva na negatívne posudzovanie orgánov verejnej správy ako celku. Jeden všeobecne známy negatívny prípad môže vo verejnosti vyvolať dojem, že celý orgán či rezort koná protiprávne, je skorumpovaný a pod.
V trestnej praxi sa nedôvera občanov prejavuje neochotou spolupracovať s orgánmi prípravného konania, či už ide o podanie trestného oznámenia alebo svedeckej výpovede. Občania neveria, že by došlo k vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči konkrétnemu verejnému činiteľovi. Aj preto je obtiažne zistiť a následne preukázať konkrétnu trestnú činnosť. Bez spolupráce občanov však trestný postih verejných činiteľov je veľmi obtiažny, osobitne potom v oblasti korupcie.

Sankcie ukladané súdmi odsúdeným páchateľom sa javia ako nedostatočné.
V drvivej väčšine prípadov boli uložené tresty nespojené s výkonom trestu odňatia slobody - tzv. výchovné tresty (podmienečný trest odňatia slobody, peňažný trest, trest zákazu vykonávať konkrétne povolanie alebo ich kombinácia).
Len celkom výnimočne boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výške 3 - 4 rokov. Išlo napr. o skutky právne posúdené podľa § 158 ods. 2 Tr. zák., keď sa pracovníci colnej správy podieľali na colných a daňových deliktoch znamenajúcich státisícové skrátenie cla a daní.

Uvedený mierny postih determinuje platná právna úprava, a to najmä na úseku ochrany majetku.
Tento stav vyplýva z neuváženej novelizácie Trestného zákona zákonom č. 175/1990 Zb.

Zámery novely boli nesporne správne - okrem iného odstrániť zjavne silnejšiu trestnú ochranu poskytovanú socialistickému vlastníctvu v porovnaní so súkromným (osobným) vlastníctvom.
Súčasne však boli bez primeranej náhrady vypustené dôležité ustanovenia Trestného zákona osobitne postihujúce zneužívanie postavenia verejného činiteľa.
Ako príklad možno uviesť trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 Tr. zákona.

Kým spôsobenie značnej škody na majetku v socialistickom vlastníctve krádežou, spreneverou alebo podvodom podľa odseku 2 bolo sankcionované trestom odňatia slobody vo výmere od 3 do 10 rokov, ak sa toho istého trestného činu dopustil verejný činiteľ zneužijúc svoje postavenie, bol potrestaný trestom odňatia slobody vo výmere od 8 do 15 rokov.

Ďalší zásadný nedostatok novely spočíva v tom, že bez náhrady bol vypustený trestný čin porušovania povinností v prevádzke socialistickej organizácie podľa § 129 Tr. zák. Toto ustanovenie umožňovalo trestne postihnúť páchateľa, ktorý okrem iného úmyselne porušil alebo nesplnil dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo svojej funkcie (nemuselo ísť o výkon právomoci) a spôsobil tak väčšiu škodu na majetku v socialistickom vlastníctve.

Nielen uvedené ale aj ďalšie zásahy do Trestného zákona vykonané v ostatných 11 rokoch narušili vyváženosť trestnoprávnej ochrany pred trestnými činmi spáchanými verejnými činiteľmi na úseku ochrany majetku.
Ak spoločnosť zverí verejným činiteľom značné právomoci a prostriedky (aj finančné), na druhej strane sa musí chrániť pred zneužitím právomoci alebo postavenia osobitným spôsobom.
Zvlášť významná je taká ochrana pri nakladaní so zverenými finančnými a hmotnými prostriedkami. Mnohí verejní činitelia z titulu funkcie disponujú rádovo desiatkami až stovkami miliónov korún, hoci pri zneužití funkcie ich postih je rovnaký ako v prípade bežného zlodeja, ktorý však nemá možnosti ani zvláštne podmienky verejného činiteľa priamo disponovať s cudzím majetkom.

Žiada sa pripomenúť, že prísnejšie sankcionovanie protiprávnych konaní verejných činiteľov v porovnaní s ostatnými občanmi ako súčasť trestnej politiky štátu sa na území súčasnej Slovenskej republiky uplatňovalo už za prvej republiky. Trestné zákony vydané po roku 1948 túto politiku iba prevzali, aj keď v obmedzenom rozsahu, pretože ochrana bola poskytovaná v prvom rade socialistickému vlastníctvu.

Nedostatky platnej právnej úpravy majú ďalekosiahle dôsledky.
Mierne zákonné sankcie a na ich podklade ukladané nízke tresty nespojené s odňatím slobody znamenajú popretie generálnej prevencie ako jednej zo základných funkcií trestu.
Aj preto je dnes zneužitie právomoci a postavenia verejného činiteľa smerujúce k vlastnému alebo cudziemu obohateniu na úkor zverejného majetku málo rizikovou činnosťou.

Narušenie vyváženosti právnej úpravy v aplikačnej praxi sa prejavilo aj pri právnom posudzovaní konkrétneho skutku.
Ako to vyplýva z analýzy trestných skutkov uvedenej najmä v bodoch I a II, nedostatky v rozhodujúcej miere boli zistené pri posudzovaní konania páchateľa, pri ktorom došlo k úmyselnému poškodzovaniu zvereného majetku.
Orgány prípravného konania ale aj súdy cítia, že je namieste osobitný prístup k protiprávnemu konaniu verejných činitelov útočiacich na majetok občanov, obcí a štátu.
Práve z tohto dôvodu opakovane dochádzalo k zamieňaniu pojmov „právomoc verejného činiteľa" a "postavenie verejného činiteľa", v dôsledku čoho konanie páchateľa bolo posúdené ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 Tr.zák. aj vtedy, keď nebol naplnený znak právomoci. Orgány činné v trestnom konaní vyššie uvedenou zámenou nahrádzali nedostatky právnej úpravy rozširujúcim výkladom, ktorý však pri formálnych znakoch trestného činu nemožno akceptovať.

Z hľadiska absolútnych čísiel dlhodobo najfrekventovanejším subjektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podĺa § 158 Tr. zák. boli príslušníci Policajného zboru - 310 osôb, starostovia (primátori) - 60 osôb, a príslušníci obecnej (mestskej) polície - 50 osôb.
U príslušníkov Policajného zboru, ktorí pravdepodobne najčastejšie prichádzajú vo výkone služby do priameho kontaktu s občanmi, išlo hlavne o neprimerané použitie sily a korupčné konanie na úseku dopravných priestupkov, v prípade starostov išlo najmä o protiprávne úmyselné konanie poškodzujúce majetok obce.
Ak sa však porovná podiel toho-ktorého špeciálneho subjektuna celkovom počte osôb vykonávajúcich jednotlivé povolania, prvenstvo majú starostovia a primátori. Kým v Policajnom zbore sa zo 100 príslušníkov dopustil trestnej činnosti 1 príslušník, v prípade starostov to boli 2 starostovia.

Vzhľadom na prebiehajúci proces posilnenia samosprávy je potrebné bližšie sa zmieniť o trestnej činnosti starostov.
Častý protiprávny výkon funkcie starostu je zrejmý hlavne v menších obciach.
V týchto obciach poslanecké zbory a starostovia nemajú jeden zo základných odborných predpokladov na výkon funkcie - aspoň elementárnu znalosť práva, súčasne však nemajú materiálne podmienky, ktoré by im umožnili v riadnom pracovnom pomere alebo externe zamestnať právnika.
Z prieskumnej činnosti Generálnej prokuratúry SR v konkrétnych veciach vyplýva, že malé obce nemajú schválené zásady hospodárenia s majetkom obce v zmysle § 11 ods. 4 písm., a) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré by podrobnejšie špecifikovali vymedzenie dispozičných oprávnení starostu pri nakladaní s majetkom obce. Funkcia kontrolóra obce sa často vykonáva formálne alebo vôbec nie je obsadená.
Vyššie uvedené nedostatky potom prispievajú k svojvoľnému nakladaniu so zverenými prostriedkami, aj keď nie vždy ide o trestný čin.
Zistený počet stíhaných starostov na ich celkovom počte percentuálne vyjadrený 2 bodmi znamená, že funkcia starostu je z viacerých dôvodov zraniteľnejšia v porovnaní s verejnými činiteľmi v iných funkciách.
Ide o varovný signál vyvolávajúci obavy v súvislosti s pripravovaným presunom pôsobnosti štátu na samosprávu, ktorého súčasťou bude presun značných finančných prostriedkov. Pokiaľ sa nezabezpečia primerané kontrolné mechanizmy, možno očakávať stúpajúci trend trestnej činnosti starostov.

Odhliadnuc od nedostatkov pri právnom posúdení vyplývajúcich najmä z objektívnych dôvodov, orgány činné v trestnom konaní konali vo veciach verejných činiteľov riadne a bez prieťahov, z predložených podkladov až na výnimky neboli zistené závažnejšie nedostatky.

Možnosti širšieho postihu verejných činiteľov sú limitované reálnymi možnosťami policajných orgánov, vyšetrovateľov a prokurátorov.
V tejto oblasti trestnej činnosti rozhodujúcim je zisťovanie podozrenia zo spáchania trestného činu, ktoré je prioritou iných zložiek ako sú orgány prípravného konania - ide predovšetkým o službu kriminálnej polície Policajného zboru, na činnosť ktorej orgány činné v trestnom konaní nemajú žiadny dosah.

Trestnoprávna zodpovednosť však predstavuje len jeden z dielčich prvkov umožňujúcich potierať kriminalitu verejných činiteľov.
Značné možnosti obmedzovania priestoru na protiprávne a korupčné konanie verejných činiteľov predstavuje legislatívna oblasť, a to nielen v oblasti trestného práva.
Ide o určenie presných a jasných pravidiel postupu rôznych orgánov, nadväzujúcich kontrolných mechanizmov, možností prísneho vyvodenia prinajmenšom pracovnoprávnej zodpovednosti, stanovenia možností voľby pre fyzické a právnické osoby pri uplatňovaní svojich práv všade tam, kde to je možné, ako je to už dnes napr. pri vydávaní cestovného pasu či výpisu z obchodného registra, kde sa rýchlosť vydania požadovaného dokumentu odvíja od ochoty zaplatiť vyšší poplatok.

Bez prijatia systémových opatrení determinujúcich činnosť orgánov verejnej správy nemožno očakávať zlepšenie stavu odhaľovania a postihu trestnej činnosti verejných činiteľov. V uvedenom smere sú možnosti orgánov činných v trestnom konaní značne limitované a len ich činnosťou súčasný nevyhovujúci stav v žiadnom prípade nemožno zmeniť k lepšiemu.

V súvislosti s nedostatkami právneho posúdenia osobitne treba poukázať na absolútne nevyhovujúce podmienky výkonných pracovísk polície, prokuratúry a súdov, pokiaľ ide o možnosť naplnenia zásady iuria novit curia (súd pozná právo).
V ostatných 11 rokoch legislatívna aktivita enorme vzrástla, keď Trestný zákon bol novelizovaný 22 krát a Trestný poriadok 14 krát, situácia je však podobná prakticky vo všetkých právnych odvetviach.

Treba si uvedomiť, že mnohé ustanovenia Trestného zákona chrániace hospodárstvo a majetok sú normy s tzv. blanketnou dispozíciou, preto pre kvalitnú činnosť orgánov činných v trestnom konaní nepostačuje znalosť samotného Trestného zákona.
Bez možnosti rýchleho zistenia právneho stavu v tom-ktorom čase napr. na úseku daní, ciel, bánk, obchodného práva a pod. bude aj naďalej obtiažne dosiahnuť konkrétne výsledky predovšetkým pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti najzávažnejších ekonomických trestných činov, ktoré neraz úzko súvisia s právomocou a postavením verejných činiteľov.

Na túto realitu stavu práva štát vo vzťahu v polícii, prokuratúre a súdom na rozdiel od všeobecnej správy nereaguje napriek tomu, že žijeme v dobe informačných technológií, ktoré umožňujú vyhľadanie potrebného právneho predpisu, publikovanej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR ako aj iných potrebných informácií, napr. internetového obchodného registra, v priebehu niekoľkých minút. Hoci napr. okresné súdy a prokuratúry disponujú v obmedzenom množstve výpočtovou technikou, táto slúži výhradne na vedenie administratívy (registrov), preto sudca alebo prokurátor reálne nemajú možnosť využiť ju pri svojej práci.
Preto sú výkonní pracovníci naďalej nútení s veĺkými obtiažami „ručne" zisťovať stav platnej právnej úpravy v čase skutku, čo prispieva nielen k chybnej aplikačnej praxi, ale aj dlhotrvajúcemu konaniu.
Je neúnosný stav, ak vyhľadanie konkrétneho ustanovenia trvá často aj niekoľko hodín alebo aj dní len z toho dôvodu, že pracovník nemá k dispozícii Zbierku zákonov v elektronickej forme. Je pritom zrejmé, že nie je možné každému novému pracovníkovi zabezpečiť kompletnú Zbierku zákonov v písomnej podobe napr. aspoň od roku 1945.
Pokiaľ sa na výkonných pracoviskách nedosiahne napr. aktuálny stav Generálnej prokuratúre SR, kde okrem slušne vybavenej knižnice každý prokurátor má k dispozícii počítač s databázou právych predpisov a textovým editorom, budú pretrvávať vyššie uvedené nedostatky.
Zaobstaranie potrebnej výpočtovej techniky v množstve umožňujúcom výkonným pracovníkom okamžitý prístup k právnym a ďalším potrebným informáciám, ktorú naviac možno využívať aj ako textový editor, si pritom nevyžaduje enormné finančné náklady. V uvedenom smere možno využiť aj pomoc zahraničia napr. podporné fondy Európskej únie v rámci prístupového procesu.
Potrebný softvér - databázy právnych a iných potrebných informácií (napr. elektronická forma predtlačí rôznych rozhodnutí a zápisníc všetkého druhu) a textový editor, nepotrebujú najprogresívnejšiu technológiu, ktorá je v tom - ktorom okamihu na trhu.
Ide o jednu zo zásadných možností štátu, ako skvalitniť a zrýchliť činnosť polície, prokuratúry ako aj súdov, a to nielen v trestnej oblasti. Treba si uvedomiť, že jednoducho nie je možné „na kolene" dosahovať požadované výsledky, ak na druhej strane stoja páchatelia, ktorí okrem iného využívajú služby advokátov a ďalších špecialistov na rôzne oblasti práva.

 

Návrh opatrení

1/	Prerokovať Zhodnotenie na porade generálneho prokurátora Slovenskej republiky
2/	Zabezpečiť prerokovanie zhodnotenia na poradách krajských prokurátorov
3/	Zapezpečiť, aby Zhodnotenie bolo dostupné na každej okresnej prokuratúre v písomnej alebo elektronickej podobe
4/	Zabezpečiť zaslanie Zhodnotenia Sekcii vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností MV SR
5/	Preskúmať trestné spisy v prípadoch, v ktorých bola zistená pochybnosť o zákonnosti odsúdenia páchateľa, v odôvodnených prípadoch podať sťažnosť pre porušenie zákona
6/	Podieľať v rámci rekodifikácie prípadne budúcich zásadných noviel Trestného zákona na zlepšení ustanovení týkajúcich sa verejných činiteľov
7/	Zasielať okresným a krajským prokuratúram právne stanoviská týkajúce sa ochrany a zodpovednosti verejných činiteľov uvedené v nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu
8/	Pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky všeobecnej povahy uložiť dozorovým prokurátorom povinnosť, aby až do odvolania vždy neodkladne vyžiadali a preskúmali podklad uznesenia, ktorým bolo podľa § 160 Tr. por. začaté trestné stíhanie vo veci alebo podľa § 163 Tr. por. vznesené obvinenie, ak v postavení podozrivej osoby alebo obvineného bude osoba v postavení verejného činiteľa.

 

Tabuľky

Bod I

Bod II

 

Bod I

tabuľka č. 1	Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona spáchaný samostatne
tabuľka č. 2	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
tabuľka č. 3	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
tabuľka č. 4	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
tabuľka č. 5	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
tabuľka č. 6	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
tabuľka č. 7	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 2 písm. c) Trestného zákona
tabuľka č. 8	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 2 Trestného zákona (akákoľvek kombinácia priťažujúcich okolností)
tabuľka č. 9	Počet právoplatne odsúdených osôb
tabuľka č. 10	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní
tabuľka č. 11	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní podľa § 172 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
tabuľka č. 12	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní podľa § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
tabuľka č. 13	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
tabuľka č. 14	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní podľa § 307 Trestného poriadku
tabuľka č. 15	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v konaní pred súdom
tabuľka č. 16	Počet vecí, v ktorých v prípravnom konaní došlo k postúpeniu veci podľa § 171 ods. 1 Trestného poriadku
tabuľka č. 17	Počet vecí, v ktorých v konaní pred súdom došlo k oslobodeniu spod obžaloby podľa § 226 písm. a) Trestného poriadku
tabuľka č. 18	Počet vecí, v ktorých v konaní pred súdom došlo k oslobodeniu spod obžaloby podľa § 226 písm. b) Trestného poriadku
tabuľka č. 19	Počet vecí, v ktorých v konaní pred súdom došlo k oslobodeniu spod obžaloby podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku

 

Bod II

tabuľka č. 1	Jednočinný súbeh trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona s iným trestným činom vyjmúc trestné činy uvedené v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (úplatkárstvo, korupcia)
tabuľka č. 2	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
tabuľka č. 3	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
tabuľka č. 4	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
tabuľka č. 5	Počet trestne stíhaných osôb podľa § 158 ods. 2 Trestného zákona
tabuľka č. 6	Majetkové trestné činy v súlade s § 158 Trestného zákona
tabuľka č. 7	Násilné trestné činy v súlade s § 158 Trestného zákona
tabuľka č. 8	Trestné činy porušujúce osobnú slobodu v súlade s § 158 Trestného zákona
tabuľka č. 9	Trestné činy porušujúce nedotknuteľnosť obydlia v súlade s § 158 Trestného zákona
tabuľka č. 10	Iné trestné činy v súlade s § 158 Trestného zákona
tabuľka č. 11	Počet právoplatne odsúdených osôb
tabuľka č. 12	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní
tabuľka č. 13	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní podľa § 172 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
tabuľka č. 14	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní podľa § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
tabuľka č. 15	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
tabuľka č. 16	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní podľa § 307 Trestného poriadku
tabuľka č. 17	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v konaní pred súdom
tabuľka č. 18	Počet osôb, voči ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v konaní pred súdom § 307 Trestného poriadku
tabuľka č. 19	Počet vecí, v ktorých súd oslobodil spod obžaloby spolu