Rada Európy

Slovenská republika bola po prvýkrát predsedníckym štátom

v Rade Európy od novembra 2007 do mája 2008

Účasť zástupcov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v expertných výboroch Rady Európy

Odporúčanie Rec(2000)19 o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictvazo 6. 10. 2000  (rtf 175 kB)

Slovenská republika a Rada Európy

Rada Európy

Summity Rady Európy

Účasť zástupcov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v expertných výboroch Rady Európy

Expertných výborov je viac ako 100. Zameranie a činnosť výborov vypovedá o aktuálnych záujmoch organizácie. Výbor ministrov tiež schvaľuje mandáty expertných výborov Rady Európy, kde sú štáty zastúpené národnými expertmi. Generálna prokuratúra má zastúpenie v troch expertných výboroch.

• Poradný výbor prokurátorov Európy (CCPE)
• Moneyval (Moneyval Committee)
• Výbor expertov pre aplikáciu európskych dohovorov v trestnoprávnej oblasti (PC – OC)

Slovenská republika a Rada Európy

vo Výbore ministrov Rady Európy

v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy

v Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Európy

ľudské práva

monitoring

Slovenská republika sa stala členom Rady Európy 30. júna 1993.

Výbor ministrov je rozhodovacím orgánom Rady Európy. Zástupcovia ministrov zahraničných vecí, stáli predstavitelia pri Rade Európy v Štrasburgu majú rovnaké právomoci ako samotní ministri. Rozhodnutiami Výboru ministrov sú prijímané dohovory Rady Európy, odporúčania pre vlády. Výbor ministrov tiež schvaľuje mandáty expertných výborov Rady Európy, kde sú štáty zastúpené národnými expertmi.

V Parlamentnom zhromaždení Rady Európy zastupuje Slovensko delegácia piatich poslancov a piatich náhradníkov.

V Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Európy zastupuje Slovenskú republiku delegácia piatich zástupcov a piatich náhradníkov. V Komore miestnych samospráv a v Komore Regiónov.

Ľudské práva. Slovenská republika je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach a uznalo právo na individuálnu sťažnosť. Sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu je Ján Šikuta.

Pri prijímaní do Rady Európy sa každá krajina zaväzuje špecifickými záväzkami voči Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy. Monitoring plnenia záväzkov Slovenskej republiky zo strany Parlamentného zhromaždenia Rady Európy prebiehal v rokoch 1994 – 1996. Monitoring nebol ukončený a celý proces prešiel do pôsobnosti Monitorovacieho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Parlamentné zhromaždenie prijalo v roku 1993 správu spravodajcov monitorovacieho výboru o „Dodržiavaní záväzkov a povinností Slovenska“, ktorá pozitívne hodnotila dosiahnutý pokrok. Parlamentné zhromaždenie schválilo návrh rezolúcie a odporúčania o dodržiavaní povinností a záväzkov Slovenska, ktorými ukončilo proces monitorovania Slovenskej republiky.

V rokoch 1999 – 2005 prebiehal tzv. postmonitorovací dialóg Slovenskej republiky a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorý bol v januári 2006 formálne ukončený po tom ako monitorovací výbor ocenil veľký pokrok, ktorý Slovenská republika dosiahla a jednohlasne rozhodol o ukončení postmonitoringu.

Rada Európy

Základné informácie

Orgány Rady Európy

Aktivity

Základné informácie

Rada Európy je najstaršia medzinárodná politická organizácia Európy, založená 5. mája 1949 Londýnskou zmluvou. Sídli vo Francúzsku v Štrasburgu. Rokovacími jazykmi sú angličtina a francúzština. Rada Európy pôsobí vo všetkých oblastiach s výnimkou vojenskej obrany.

Členské štáty - 46:

Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, BJR Macedónsko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, San Maríno, Slovenská republika, Slovinsko, Srbsko a Čierna Hora, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina a Veľká Británia.

Slovenská republika sa stala členom Rady Európy 30. júna 1993.

Podmienkou členstva v Rade Európy je záväzok dodržiavať princípy právneho štátu, demokracie a rešpektovať základné ľudské práva a slobody. Členský štát musí byť zmluvnou stranou štatútu Rady Európy a musí tiež prijať a uplatňovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Orgány Rady Európy

Výbor ministrov

Parlamentné zhromaždenie

Kongres miestnych a regionálnych orgánov

Stály administratívny aparát (sekretariát Rady Európy)

Výbor ministrov je rozhodovacím orgánom Rady Európy. Tvoria ho ministri zahraničných vecí členských štátov, resp. v zastúpení stáli diplomatický zástupcovia v Štrasburgu. Členské krajiny sa striedajú v predsedníctva Výboru ministrov Rady Európy každých 6 mesiacov. Výbor zasadá jedenkrát za rok (v máji). Slovenská republika bola po prvýkrát predsedníckym štátom Rady Európy od novembra 2007 do mája 2008.

Ako pozorovatelia pri Výbore ministrov Rady Európy pôsobia Kanada, Japonsko, Mexiko, Spojené štáty Americké a Svätá Stolica.

Zástupcovia ministrov zahraničných vecí, stáli predstavitelia pri Rade Európy v Štrasburgu majú rovnaké právomoci ako samotní ministri. Schádzajú sa každý týždeň – tzv. Výbor delegátov ministrov. Pre zabezpečenie činnosti má Výbor delegátov ministrov vytvorených viacero stálych pracovných skupín zložených z diplomatov členských krajín v Štrasburgu alebo osobitných spravodajcov (spravidla niektorý z veľvyslancov).

Rozhodnutiami Výboru ministrov sú prijímané dohovory Rady Európy, odporúčania pre vlády. Výbor ministrov tiež schvaľuje mandáty expertných výborov Rady Európy, kde sú štáty zastúpené národnými expertmi. Expertných výborov je viac ako 100. Zameranie a činnosť výborov vypovedá o aktuálnych záujmoch organizácie. Výbor ministrov schvaľuje rozpočet organizácie a rozhoduje o použití povinných členských príspevkov, ktoré sú takmer výhradným zdrojov príjmov Rady Európy. Výbor dohliada na vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.

Hoci má Výbor ministrov stanovenú potrebnú väčšinu na prijímanie jednotlivých rozhodnutí, v zásade však platí, že všetky rozhodnutia sú vo výbore prijímané konsenzom. Hlasovanie býva skôr výnimkou a je vnímané ako naštrbenie jednoty členských krajín, ktorej upevňovanie patrí medzi hlavné princípy organizácie.

Výbor ministrov rozhoduje o prijatí za člena Rady Európy a za podmienok stanovených v štatúte môže štátu členstvo pozastaviť, resp. vylúčiť ho z organizácie. V doterajšej histórii organizácie k tomu nedošlo.

Parlamentné zhromaždenie je podľa štatútu Rady Európy poradným orgánom Výboru ministrov Rady Európy. Má 315 členov a 315 náhradníkov, ktorých volia alebo určujú zo svojich radov poslanci národných parlamentov. Počet predstaviteľov štátov je úmerný počtu ich obyvateľov a pohybuje sa od 2 do 18. Národné delegácie do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy sú zložené tak, aby bolo zaistené spravodlivé zastúpenie všetkých politických strán a skupín v národných parlamentoch.

Štatút pozorovateľa získali Izrael, Kanada, Mexiko.

Politické strany v zhromaždení sa sformovali do piatich skupín:

• Socialistickej skupiny (SOC),
• Európskej ľudovej strany (EPP/CD),
• Európskej demokratickej skupiny (EDG),
• Liberálnej, demokratickej a reformnej skupiny (LDR) a
• Skupiny zjednotenej európskej ľavice (UEL) a
• nezávislí.

Parlamentné zhromaždenie sa stretáva na týždňovom plenárnom zasadaní štyrikrát ročne v Štrasburgu. Predsedom je od roku 2005 René van der Linden (Holandsko), ktorého mandát bol v januári 2006 predĺžený o ďalší rok.

Parlamentné zhromaždenie sa zaoberá širokým okruhom tém:

• politické,
• právne,
• ľudsko-právne,
• sociálne,
• zdravotnícke a pod.

Má významné právomoci, ktoré zasahujú do činnosti Rady Európy, volí aj generálneho tajomníka Rady Európy a jeho zástupcu, sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva a komisára Rady Európy pre ľudské práva.

Kongres miestnych a regionálnych orgánov pôsobí ako konzultačný orgán v oblasti miestnej a regionálnej demokracie. Pomáha členským štátom najmä s praktickou stránkou v procese budovania efektívnej miestnej a regionálnej samosprávy.

Skladá sa z dvoch komôr: Komory miestnych samospráv     a     Komory regiónov

Dvojkomorové zhromaždenie pozostáva z 315 členov a 315 náhradníkov, riadne zvolených v komunálnych voľbách, priamo zodpovedných zvoleným miestnym a regionálnym samosprávam. Komory striedavo volia predsedu kongresu na dvojročné obdobie.

Od 30. mája 2006 je predsedom Kongresu Halvdan Skard (Nórsko).

Kongres sa stretáva na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu raz za rok. Stály výbor, ktorý tvoria zástupcovia všetkých národných delegácií sa stretáva medzi plenárnymi zasadnutiami.

Stály administratívny aparát (sekretariát Rady Európy) tvorí 1200 pracovníkov, ktorí sa členia na jednotlivé generálne direktoriáty. Výdavky na chod sekretariátu sú hradené z riadneho rozpočtu Rady Európy.

Na čele Sekretariátu Rady Európy je generálny tajomník volený Parlamentným zhromaždením Rady Európy na 5 rokov, ktorý zodpovedá za strategické smery práce a program Rady Európy a dohliada na denné riadenie organizácie a jej sekretariátu. V roku 2004 bol do funkcie generálneho tajomníka Rady Európy zvolený Terry Davis (Veľká Británia).

Aktivity

Niektoré aktivity vyvíja Rada Európy i prostredníctvom tzv. parciálnych dohôd, kde nemusia byť členmi všetky štáty Rady Európy. Medzi najznámejšie parciálne dohody zriadené v rámci Rady Európy patrí:

• Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známa aj ako Benátska komisia,
• Rozvojová banka Rady Európy,
• Skupina štátov proti korupcii – GRECO,
• Eurimages,
• Európska liekopisná komisia,
• Centrum Sever - Juh
• a ďalšie.

Jednou z primárnych aktivít je zmluvná normotvorba. Dosiaľ bolo v Rade Európy prijatých 200 dohovorov v oblasti ochrany ľudských práv, právnej spolupráce, zdravia, životného prostredia, ale i kultúry a športu. Dodržiavanie väčšiny dohovorov je zaistené kontrolným mechanizmom, ktorý je dohodnutý v samotnom dohovore zmluvnými stranami.

Európsky súd pre ľudské práva bol zriadený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Každý členský štát musí byť stranou dohovoru. Európsky sú pre ľudské práva je stála súdna inštancia, ktorá právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami rozhoduje o porušení práv garantovaných dohovorom. Skladá sa zo sudcov volených Parlamentným zhromaždením
Rady Európy, počet sudcov sa rovná počtu členských štátov Rady Európy. Sídlo má v Štrasburgu.

Komisár pre ľudské práva – Úrad Komisára Rady Európy je najmladšou inštitúciou Rady Európy. Vznikol v roku 1999. Úrad komisára pre ľudské práva je mimosúdnou inštitúciou, ktorá nerieši individuálne sťažnosti a vykonáva činnosť úplne odlišnú od činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Môže však poskytovať rady a všetky relevantné informácie o ochrane ľudských práv a navrhovať riešenia všeobecnej povahy. Komisár vykonáva svoju funkciu nezávisle a nestranne. Pravidelne predkladá správu o činnosti Výboru ministrov i Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy. V prípade potreby môže vydať i všeobecné odporúčania pre členské štáty. Komisár monitoruje situáciu v členských štátoch a môže štátu adresovať konkrétne odporúčania na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv.

Súčasným komisárom je Thomas Hammargerg (Švédsko), ktorého Parlamentné zhromaždenie zvolilo 5. októbra 2005 a funkcie sa ujal 1. apríla 2006.

Summity Rady Európy

1. summit Rady Európy 8. a 9. októbra 1993 vo Viedni

2. summit Rady Európy 10. a 11. októbra 1997 v Štrasburgu

3. summit Rady Európy 16. a 17. mája 2005 vo Varšave

V doterajšej histórii Rady Európy sa uskutočnili tri summity hláv štátov a vlád, ktoré priniesli zásadné politické impulzy pre činnosť organizácie.

1. summit Rady Európy 8. a 9. októbra 1993 vo Viedni prijal Viedenskú deklaráciu i za účelom posilnenia cezhraničnej spolupráce orgánov na miestnej a regionálnej úrovni. Formuloval pojem „demokratická bezpečnosť“, od ktorej mali členské štáty postupne prejsť k „demokratickej stabilite“.

1. summit Rady Európy formuloval priority organizácie pre najbližšie obdobie v súlade s Viedenskou deklaráciou do týchto oblastí:

• boj proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii (1. summit prijal Deklaráciu a Akčný plán),
• oblasť ľudských práv – reforma kontrolného mechanizmu Európskeho dohovoru o ľudských právach – na základe tohto impulzu bol vytvorený jednotný Európsky súd pre ľudské práva,
• zabezpečenie dodržiavania práv národnostných menšín – výsledkom bolo schválenie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín.

2. summit Rady Európy 10. a 11. októbra 1997 v Štrasburgu prijal Akčný plán na upevnenie demokratickej stability. Jeho súčasťou bol zámer uskutočniť štrukturálnu reformu Rady Európy, aby sa prispôsobila novým úlohám, zvýšenému počtu členov a zlepšila proces prijímania rozhodnutí.

Formuloval priority organizácie pre najbližšie obdobie v súlade s Akčným plánom do týchto oblastí:

• demokracia a ľudské práva – reforma Európskeho súdu pre ľudské práva; vytvorenie inštitúcie komisára pre ľudské práva, zákaz klonovania ľudských bytostí; posilnenie boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii; ochrana národnostných menšín,
• sociálna kohézia – definícia novej stratégie sociálnej kohézie; prijatie programu podporujúceho záujmy detí,
• bezpečnosť osôb – posilnenie boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a zneužívaniu narkotík; opatrenia na ochranu detí,
• demokratické hodnoty a kultúrna rozmanitosia – definícia novej stratégie sociálnej kohézie; prijatie programu podporujúceho záujmy detí,
• bezpečnosť osôb – posilnenie boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a zneužívaniu narkotík; opatrenia na ochranu detí,
• demokratické hodnoty a kultúrna rozmanitosť – posilňovanie európskeho dedičstva a kultúrnej rozmanitosti; európska stratégia využitia nových informačných technológií.

3. summit Rady Európy 16. a 17. mája 2005 vo Varšave potvrdil významné postavenie Rady Európy v európskej architektúre, definoval jej úlohy do budúcnosti, ako aj vzťahy s inými medzinárodnými organizáciami. Dôvodom jeho zvolania boli výrazné zmeny, ktoré sa v Európe udiali v ostatných rokoch.

Summit schválil politickú „Varšavskú deklaráciu“ a „Akčný plán“, ktoré definovali úlohy Rady Európy v oblasti posilňovania európskej jednoty a európskych hodnôt, plnenia konkrétnych výziev stojacich pred členskými krajinami, realizácie inštitucionálnych reforiem organizácie, boja proti terorizmu a obchodovaniu s ľuďmi, ako aj riešenia aktuálnych politických otázok.

Na podpis boli otvorené tri dohovory týkajúce sa boja proti terorizmu a obchodovaniu s ľuďmi. Slovenskú delegáciu na summite viedol prezident Ivan Gašparovič a sprevádzal ho minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Prezident Slovenskej republiky počas summitu uložil ratifikačnú listinu k Protokolu č. 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.