Štúrova 2, 812 85 Bratislava
02/208 37 505, 595 32 505 
Rasovo motivovaná trestná činnosť a extrémizmus
Kriminalita proti poriadku vo verejných veciach
Kriminalita v Policajnom zbore
Kriminalita v ozbrojených silách
Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti
Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní
Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní
Poznatky o využívaní osobitných prostriedkov odhaľovania organizovaného zločinu
Problémy s odhaľovaním a postihom organizovanej trestnej činnosti
Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavení vecí v konaní pred súdom
Konanie o podnetoch na podanie sťažnosti pre porušenie zákona
Problémy súvisiace s trestným konaním s cudzím prvkom, osobitne s trestným stíhaním cudzincov
Stav a vývoj kriminality
Rok 2003 bol charakteristický ďalším, avšak mimoriadne výrazným nárastom celkového počtu osôb stíhaných pre trestné činy. Kým v roku 2002 bolo skončené trestné stíhanie proti 43 202 osobám, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2001 nárast o 4 100 osôb (5,9 %), v roku 2003 bolo stíhaných pre trestné činy 57 362 osôb. Ich počet sa zvýšil v porovnaní s rokom 2002 o 14 160 osôb (24,7 %) a oproti roku 2001 o 18 260 osôb. Zhodne s predchádzajúcimi rokmi, najväčší počet osôb – 11 491 bolo stíhaných v Košickom kraji. Z hľadiska tohto ukazovateľa nasleduje Banskobystrický kraj s 8 427 osobami, Prešovský kraj so 7 583 osobami a Žilinský kraj so 7 115 stíhanými osobami. Najvýraznejšie sa zvýšil počet stíhaných osôb v Bratislavskom kraji (6 346 oproti 4 065 v roku 2002 a oproti 4 084 v roku 2001), čo je v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi výrazná zmena, keď v roku 2002 bol v porovnaní s rokom 2001 evidovaný dokonca pokles počtu stíhaných osôb v tomto kraji. Výrazné zvýšenie počtu stíhaných osôb bolo zaevidované v Košickom kraji (11 491 osôb oproti 9 464 osobám v roku 2002 a oproti 8 378 osobám v roku 2001) a v Banskobystrickom kraji (8 427 osôb oproti 6 495 osobám v roku 2002 a oproti 5 862 osobám v roku 2001).
Najnižší počet stíhaných osôb (4 700), tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, evidujeme v Trnavskom kraji. V tomto kraji sa však v porovnaní s rokom 2002 zvýšil počet stíhaných o 1 137 osôb a oproti roku 2001 až o 1 717 osôb. Všetky trestne stíhané osoby v roku 2003 spáchali spolu 69 343 trestných činov, čo je v porovnaní s rokom 2002 (54 268 trestných činov) nárast o 15 075 (27,8 %) a v porovnaní s rokom 2001 (49 576 trestných činov) nárast až o 19 767 trestných činov, t. j. 39,9 %.
Skladba stíhaných osôb sa dlhodobo nemení a nebolo tomu inak ani v roku 2003. Z celkového počtu stíhaných osôb bolo 52 417 mužov (91,4 %), 4 945 žien (8,6 %) a z tohto počtu bolo 4 285 mladistvých osôb (7,5 %). Pod vplyvom alkoholu spáchalo trestný čin 5 870 osôb (10,2 %) a 313 osôb (0,5 %) sa dopustilo trestnej činnosti pod vplyvom inej návykovej látky. V roku 2003 pokračoval trend zvýšenia počtu stíhaných mladistvých osôb, ale toto zvýšenie je len veľmi nepatrné. V porovnaní s rokom 2002 sa ich počet zvýšil len o 18 osôb a oproti roku 2001 o 153 mladistvých osôb. V roku 2003 sa zvýšil počet osôb, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu o 733 osôb oproti roku 2002 a v porovnaní s rokom 2001 ide o nárast o 742 osôb. Počet stíhaných osôb, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom inej návykovej látky bol v roku 2003 rovnaký ako v roku 2002 (313 osôb), čo predstavuje pokles oproti roku 2001 o 119 osôb. Vo vzťahu k tomu ukazovateľu však treba uviesť, že tieto evidenčné údaje po dlhšiu dobu nie sú v súlade s realitou. Možno sa oprávnene domnievať, že vplyv alkoholu alebo inej návykovej látky je zrejme oveľa viac prítomný pri páchaní trestnej činnosti, ako to vyplýva zo štatistických údajov. Dôvodom je skutočnosť, že požitie alkoholu alebo inej návykovej látky sa nie vždy výrazne prejaví pri samotnom protiprávnom konaní páchateľa a teda nie je ani štatisticky evidované.
V roku 2003 bolo v Slovenskej republike z celkového počtu stíhaných známych páchateľov, (voči ktorým bolo trestné konanie v roku 2003 na prokuratúre skončené) vo väzbe 4 463 osôb (7,8 %), čo je o 1 541 osôb viac ako v roku 2002. Zo 4 463 väzobne stíhaných osôb bolo 184 žien, 368 mladistvých, 1 089 osôb bolo v čase spáchania trestného činu pod vplyvom alkoholu a 140 osôb pod vplyvom inej návykovej látky. Celkom osoby, ktoré boli väzobne stíhané spáchali 11 362 skutkov. Prokurátori podali na 4 120 osôb ktoré sa nachádzali vo väzbe obžalobu, z toho na 2 418 recidivistov. Možno konštatovať, že vo všetkých ukazovateľoch, týkajúcich sa väzobne stíhaných osôb došlo v porovnaní s rokom 2002 k nárastu. Okrem zvýšenia celkového počtu takto stíhaných osôb sa zvýšil počet žien, ktoré boli väzobne stíhané a to o 41 osôb, počet mladistvých o 155 osôb, počet osôb, ktoré boli v čase spáchania trestného činu pod vplyvom alkoholu o 518 a o 17 osôb, ktoré boli pod vplyvom inej návykovej látky. Počet obžalovaných osôb stíhaných pod väzbou sa v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 zvýšil o 1 358 osôb a u recidivistov bol zaevidovaný nárast o 672 osôb. Počet skutkov, ktoré spáchali väzobne stíhané osoby sa v roku 2003 zvýšil o 2 772. Zvýšenie všetkých týchto ukazovateľov je prirodzeným dôsledkom celkového nárastu počtu stíhaných osôb v roku 2003 až o 14 160 osôb.
V roku 2003 výrazným spôsobom vzrástol aj počet obžalovaných osôb. Prokurátori v Slovenskej republike obžalovali v roku 2003 37 607 osôb, čo je o 5 073 osôb viac ako v roku 2002, čo je nárast o 15,6 % a o 8 280 osôb viac ako v roku 2001. Z celkového počtu obžalovaných v roku 2003 bolo 15 657 recidivistov (41,6 %). V porovnaní s rokom 2002 sa zvýšil ich počet o 1 318 osôb a oproti roku 2001 o 2 540 osôb. Z 15 657 recidivistov bola podaná obžaloba na 88 osôb ako obzvlášť nebezpečných recidivistov, čo je o jednu osobu menej ako v roku 2002 a v roku 2001. Podľa evidencie prokuratúry bolo v roku 2003 súdených 29 743 osôb a z nich bolo právoplatne odsúdených 27 706 osôb, čo predstavuje nárast o 3 526 osôb a v porovnaní s rokom 2001 nárast o 4 680 osôb.
Skladba spáchaných trestných činov sa zásadnejším spôsobom nezmenila ani v roku 2003. Rozhodujúci podiel v skladbe kriminality mali i v roku 2003 trestné činy proti majetku. Pre tieto trestné činy bolo stíhaných celkom 27 926 osôb (48,7 %), t. j. o 5 111 osôb viac ako v roku 2002 a o 8 282 osôb viac ako v roku 2001. V porovnaní s rokom 2002 došlo k zmene v štruktúre kriminality z hľadiska početnosti jednotlivých druhov trestnej činnosti. Kým v roku 2002 bola druhou najpočetnejšou skupinou trestná činnosť proti slobode a ľudskej dôstojnosti, v roku 2003 to boli trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie. Pre tieto trestné činy bolo stíhaných 8 695 osôb (15,2 %), čo predstavuje pomerne vysoký nárast oproti roku 2002 a to až 2 273 osôb a o 3 027 osôb oproti roku 2001. Tretiu z najviac frekventovaných skupín trestných činov tvorili v roku 2003 trestné činy proti životu a zdraviu a až potom nasleduje skupina trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Pre trestné činy proti životu a zdraviu bolo v roku 2003 stíhaných 8 622 osôb (15 %), t. j. o 1 840 osôb viac ako v roku 2002 a o 2 283 osôb viac ako v roku 2001. Pre trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti bolo v roku 2003 stíhaných 8.028 osôb (14 %), čo predstavuje v porovnaní s rokom 2002 nárast počtu stíhaných o 1.233 osôb a oproti roku 2001 nárast o 784 osôb. V skladbe trestných činov tvorili piatu najpočetnejšiu skupinu trestné činy proti rodine a mládeži, rovnako ako v roku 2002. Pre tieto trestné činy bolo stíhaných celkom 7 238 osôb (12,6 %), čo je mimoriadne výrazný nárast oproti roku 2002 o 3 109 osôb a oproti roku 2001 o 3 567 osôb. Mierny nárast počtu stíhaných osôb bol zaznamenaný aj v skupine trestných činov proti poriadku vo veciach verejných. Kým v roku 2002 bolo stíhaných pre tieto trestné činy 3 682 osôb, v roku 2003 to bolo 3 901 osôb (6,8 %), čo je nárast o 219 osôb a oproti roku 2001 zvýšenie o 188 osôb.
V skupine trestných činov všeobecne nebezpečných evidujeme v roku 2003 tiež nárast počtu stíhaných osôb. Pre tieto trestné činy bolo stíhaných celkom 2 957 osôb (5,2 %), čo je o 664 viac ako v roku 2002 a v porovnaní s rokom 2001 o 701 osôb viac. V roku 2003 naďalej pokračoval vzostupný trend pri hospodárskych trestných činov vo vzťahu k počtu stíhaných osôb. Nárast v tomto smere možno označiť za výrazný. V roku 2003 bolo pre tieto trestné činy stíhaných 1 768 osôb (3,1 %), čo je o 686 osôb viac ako v roku 2002 a o 923 osôb viac ako v roku 2001. Pre trestné činy proti brannosti a proti civilnej službe bolo stíhaných 122 osôb (0,2 %), čo je výrazný pokles v porovnaní s rokom 2002 a to o 106 osôb a oproti roku 2001 o 57 osôb menej. Aj v roku 2003 tvorili najmenej početné skupiny trestné činy proti ľudskosti a trestné činy proti republike. Pre trestné činy proti ľudskosti bolo stíhaných 85 osôb (0,15 %), t. j. o 46 osôb viac ako v roku 2002 a o 71 osôb viac ako v roku 2001. Pre trestný čin proti republike bola v roku 2003, rovnako ako v roku 2002 stíhaná len jedna osoba (0,002 %), čo je v porovnaní s rokom 2001 pokles o jednu stíhanú osobu.
Z hľadiska nárastu počtu stíhaných osôb možno konštatovať, že ide o jav, ktorý sa v roku 2003 prejavil vo všetkých skupinách trestných činov s výnimkou trestných činov proti brannosti a proti civilnej službe a v skupine trestných činov proti republike.
Vo vojenskej súčasti prokuratúry bolo v roku 2003 stíhaných 1 420 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o 82 osôb (5,5 %) a obžaloba bola podaná na 737 osôb, čo je pokles o 304 osôb. V roku 2001 bolo stíhaných 1 409 osôb a obžalovaných 1 084 osôb. K poklesu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi prišlo aj pri počte spáchaných trestných činov za ktoré boli stíhané známe trestné osoby. V roku 2003 bolo 1 718, v predchádzajúcom roku - 1 885 a v roku 2001 - 1 845. V roku 2003 došlo k nárastu trestnej činnosti žien v armáde, nakoľko bolo stíhaných a obžalovaných 7 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2002 o 5 viacej. V roku 2001 nebola stíhaná žiadna žena. Pod vplyvom alkoholu bolo spáchaných 171 trestných činov. V porovnaní s rokom 2002 došlo k výraznému poklesu trestných činov spáchaných pod vplyvom alkoholu, pretože vtedy ich bolo 349. Naopak k nárastu došlo u trestných činov, ktoré boli spáchané pod vplyvom drogy alebo iných omamných látok. V roku 2002 bolo takto spáchaných 11 trestných činov a v roku 2003 celkove 26 trestných činov. Z vecí, ktoré boli stíhané v roku 2003 bolo 26 vecí riešených väzobne. Čo sa týka trestnej činnosti, ktorej sa dopustili osoby už v minulosti trestne stíhané, aj tu došlo k výraznému poklesu, pretože bolo evidovaných 144 trestných činov, oproti 261 trestným činom v roku 2002. Podľa údajov evidovaných na prokuratúre došlo v roku 2003 aj k poklesu právoplatne odsúdených osôb, ktorých bolo 616 oproti 836 odsúdených v roku 2002.
Majetková trestná činnosť zaujíma dlhodobo prvé miesto vo vzťahu k jej podielu ku všetkým evidovaným trestným činom. Táto tendencia bola zachovaná i v roku 2003. Pre uvedený druh trestnej činnosti bolo stíhaných 27 926 osôb, čo predstavuje 48,7 % z celkového počtu trestne stíhaných osôb (57 362). V porovnaní s rokom 2002 bol zaznamenaný podstatný nárast a to o 5 111 osôb (18,30 %). V roku 2001 bolo pre majetkovú trestnú činnosť stíhaných 19 644 osôb. Pri porovnaní s týmto rokom došlo k nárastu dokonca o 8 282 osôb (29,66 %). Prokurátori podali obžalobu na 18 951 osôb, čo je o 1 459 osôb viac ako v roku 2002 a o 4 303 osôb viac ako v roku 2001. Počet odsúdených osôb za majetkové trestné činy za rok 2003 je 14 136, t. j. o 1 188 osôb viac ako v roku 2002 a o 2 766 osôb viac ako v roku 2001.
Pokiaľ ide o skladbu majetkovej trestnej činnosti, pre ktorú bolo vedené trestné stíhanie, najfrekventovanejším je trestný čin krádeže, ktorý je zároveň dlhodobo najčastejšie zaznamenávaným zo všetkých druhov trestných činov. Pre tento trestný čin bolo v roku 2003 stíhaných 13 874 osôb, z toho 10 434 osôb bolo obžalovaných. V porovnaní s rokom 2002 došlo iba k miernemu nárastu počtu stíhaných osôb (o 397). Počet obžalovaných osôb v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 dokonca mierne poklesol (o 182). V roku 2001 bolo pre trestný čin krádeže podľa § 247 Trestného zákona stíhaných 12 092 osôb a 9 227 osôb bolo obžalovaných.
V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami nedošlo k podstatným zmenám z hľadiska foriem páchania uvedeného trestného činu. I naďalej prevládali vlámania do motorových vozidiel, rodinných domov, záhradných chatiek, novostavieb, ako aj krádeže mobilných telefónov. Bol zistený i širší výskyt krádeží v supermarketoch. Zaznamenané však boli i vysoko kvalifikované prípady krádeží motorových vozidiel, ktorými sa zaoberajú špecializované skupiny, ktoré mimo technických zručností disponujú i znalosťami policajných postupov, čo im umožňuje úspešne unikať trestnej zodpovednosti. Taktiež boli zistené i série vlámaní do objektov obchodných spoločností, kde organizovaná skupina páchateľov odcudzovala tovar a peňažné hotovosti.
Čoraz častejšie je evidovaný i negatívny vplyv zhoršenia sociálneho postavenia obyvateľov na páchanie majetkových trestných činov, najmä trestného činu krádeže, s motívom zabezpečiť si základné prostriedky na obživu. Ide predovšetkým o drobnejšie krádeže úrody na pozemkoch patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevnej hmoty na pozemkoch patriacich do lesného pôdneho fondu. Pre tieto typy krádeží je charakteristický vysoký počet páchateľov a skutkov. Medzi páchateľmi tohto trestného činu sú často aj osoby bez adekvátneho rodinného a materiálneho zázemia, ktoré rezignovali na potrebu vynaloženia iniciatívy pri hľadaní si legálneho zdroja príjmov. Na páchanie tohto trestného činu sú často zneužívané deti. Značný podiel páchateľov predstavujú najmä v mestských aglomeráciách drogovo závislé osoby, ktoré si takto zadovažujú prostriedky na drogy. Na druhej strane existujú skupiny osôb vykonávajúce krádeže ako profesiu. Tu však existuje deľba úloh a aj tieto skupiny sú sociálne diferencované.
Druhým najčastejšie zaznamenaným trestným činom bol, tak ako tomu bolo i v predchádzajúcich rokoch, trestný čin podvodu podľa § 250 Trestného zákona. V roku 2003 bolo pre uvedený trestný čin stíhaných 6 387 osôb a 3 514 osôb bolo obžalovaných. V porovnaní s rokom 2002 ide v počte stíhaných osôb o nárast o 2 317 osôb a v počte obžalovaných osôb o nárast o 541 osôb. V roku 2001 bolo pre trestný čin podvodu stíhaných 3 095 osôb a 2 160 osôb bolo obžalovaných.
Okrem klasických foriem podvodu založených na dôverčivosti poškodených najmä pri vylákaní finančných hotovostí, sú čoraz častejšie zaznamenávané aj ďalšie formy súvisiace s obchodovaním s cennými papiermi, dlhopismi a s nevyplatením zmluvne dohodnutých čiastok mandantom, spočívajúce v podvedení peňažného ústavu ako ručiteľa úveru poskytnutého inou bankou, porušením zmluvných podmienok o nakladaní s nehnuteľným majetkom, v ručení nepravou zmenkou s falšovanou doložkou pri poskytovaní pohľadávky, v inkasovaní finančných prostriedkov od rôznych spoločností so zmluvným prísľubom vybavenia úveru bez jeho realizácie. Vo väčších mestách boli zaevidované prípady vylákania značných peňažných hotovostí pod zámienkou predaja nehnuteľností, najmä pozemkov a bytov.
Spoločensky obzvlášť nebezpečnými sú podvody, ku ktorým dochádza pri veľkých investičných akciách s angažovanosťou štátu, kde sú odčerpávané značné finančné prostriedky fingovaným vykazovaním prác a výkonov. V porovnaní s rokom 2002 došlo k výraznému zníženiu výskytu podvodov označovaných ako pyramídové hry, v širokej verejnosti skôr známe ako tzv. nebankové subjekty. Aj naďalej sa vyskytujú prípady podvodných konaní v súvislosti s uplatňovaním nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a v sociálnej oblasti pri uplatňovaní dávok sociálnej pomoci. Pre značnú časť uvedených foriem trestného činu je charakteristický sofistikovaný spôsob ich realizácie, ktorý si vyžaduje stále náročnejší spôsob zadovažovania dôkazov. Čoraz častejšie sa vyskytujú prípady, ktorých posúdenie prekračuje rámec právnického vzdelania a vyžaduje spoluprácu rôznych špecialistov.
Tretím najfrekventovanejším trestným činom je trestný čin sprenevery podľa § 248 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2003 trestne stíhaných 2 725 osôb. V porovnaní s rokom 2002 ide o nárast o 1 152 osôb a s rokom 2001 o 1 466 osôb. V súvislosti s trestným činom sprenevery bolo v roku 2003 obžalovaných 1 986 osôb. V roku 2002 bolo obžalovaných 1 228 osôb a v roku 2001 945 osôb. Formy páchania tohto trestného činu sa výraznejšie nezmenili. I naďalej išlo najčastejšie o prisvojenie si finančných prostriedkov alebo vecí, ktoré páchateľovi zveril zamestnávateľ alebo fyzické i právnické osoby s tým, aby s nimi dohodnutým spôsobom naložil. V poradí ďalším najčastejšie zaznamenaným trestným činom proti majetku bol trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 Trestného zákona. V roku 2003 bolo pre tento trestný čin stíhaných 1 845 osôb. V porovnaní s rokom 2002 to predstavuje nárast o 272 osôb a s rokom 2001 o 586 osôb. V roku 2003 bolo obžalovaných 1 287 osôb, čo je o 43 osôb viac ako v roku 2002 a o 348 osôb viac ako v roku 2001.
Ani formy páchania tohto trestného činu sa nezmenili. Najčastejšie bol zaznamenaný v jednočinnom súbehu s trestným činom krádeže. Išlo o prípady zničenia alebo poškodenia vchodových dverí do bytov, predajní či prevádzok. Neboli ojedinelé prípady, že páchateľ po vniknutí do objektu zničil jeho zariadenie alebo veci v ňom uložené v úmysle pomstiť sa majiteľovi za to, že nenašiel veci, ktoré hľadal.
S ohľadom na početnosť výskytu si zaslúži pozornosť aj trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a Trestného zákona, pre ktorý bolo v roku 2003 stíhaných 669 osôb. V porovnaní s rokom 2002 ide o mierny nárast o 49 osôb a takisto aj v porovnaní s r. rokom 2001 o 24 osôb. V roku 2003 bolo pre uvedený trestný čin obžalovaných 452 osôb, čo je v podstate rovnaký stav ako v roku 2002 (449 osôb). V roku 2001 bolo obžalovaných 4 640 osôb.
Ďalším z hľadiska početnosti významným trestným činom majetkového charakteru je trestný čin podielnictva podľa § 251 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2003 stíhaných 525 osôb. V porovnaní s rokom 2002 ide o pokles o 69 osôb a s rokom 2001 o pokles o 137 osôb. U uvedeného trestného činu je evidovaný aj pokles v počte obžalovaných osôb. V roku 2003 bolo obžalovaných 416 osôb, čo je o 30 osôb menej ako v roku 2002 a o 82 osôb menej ako v roku 2001.
Ostatné trestné činy sa na majetkovej kriminalite významnejšie nepodieľali. Treba však konštatovať, že v súvislosti s trestnými činmi podvodného úpadku podľa § 250e Trestného zákona, zavineného úpadku podľa § 250f Trestného zákona, kde v období rokov 1999-2002 nebola stíhaná žiadna osoba, bolo v roku 2003 stíhaných 37 a obžalovaných 19 osôb, čo potvrdzuje názory, že v tejto oblasti je značná latentnosť kriminálnych aktivít.
Hospodárske trestné činy i naďalej vykazujú nízky podiel na celkovej kriminalite, napriek ich každoročnému miernemu nárastu. Pre uvedené trestné činy bolo v roku 2003 stíhaných 1 768 osôb, čo predstavuje iba 3,08 % z celkového počtu stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 2002 ide o nárast počtu stíhaných osôb pre túto skupinu trestných činov o 686 osôb a oproti roku 2001 je evidovaný nárast o 923 osôb. Prokurátori podali obžalobu na 668 osôb, čo je oproti roku 2002 zvýšenie o 15 osôb a oproti roku 2001 zvýšenie o 126 osôb. Nízky podiel hospodárskych trestných činov na celkovej objasnenej kriminalite vyplýva z osobitného charakteru uvedenej problematiky. Na rozdiel od iných druhov trestnej činnosti, tu samotná detekcia protispoločenských aktivít spočíva predovšetkým na kontrolných orgánoch štátu. S tým súvisí i náročnosť dokazovania v trestnom konaní, ktoré závisí predovšetkým na listinných dôkazoch, znaleckom dokazovaní a výsledkoch činnosti iných štátnych orgánov.
Je potrebné konštatovať, že nízka objasnenosť hospodárskych trestných činov súvisí najmä s nedostatočným uplatňovaním kontrolných mechanizmov štátu a s vysokou odbornosťou a často aj technickou vybavenosťou páchateľov, ktorú využívajú na zakrytie trestnej činnosti. Najčastejšie zaznamenaným trestným činom zo skupiny trestných činov hospodárskych bol trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2003 stíhaných 476 osôb, čo je 26,9% z celkového počtu stíhaných osôb pre trestné činy hospodárske. Oproti roku 2002 ide o výrazný nárast o 185 osôb. V porovnaní s rokom 2001 je tento nárast ešte výraznejší a predstavuje 331 osôb. Táto skutočnosť sa prejavila i v počte obžalovaných osôb, ktorých bolo 176, čo je o 30 viac ako v roku 2002 a o 88 viac ako v roku 2001.
Formy páchania tohto trestného činu spočívajú najmä v zadržaní a neodvedení splatnej dane určenému príjemcovi, poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zamestnávateľ zrazil alebo vybral. Druhým najčastejšie sa vyskytujúcim trestným činom hospodárskym bol trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2003 stíhaných 447 osôb, čo je 25,2 % z celkového počtu osôb stíhaných pre hospodárske trestné činy. Aj u tohto trestného činu bol evidovaný značný nárast počtu stíhaných osôb oproti roku 2002 a to o 211 a oproti roku 2001 dokonca o 241 osôb. Nárast počtu stíhaných osôb sa však neodrazil na počte osôb obžalovaných. Prokurátori podali v roku 2003 obžalobu na 138 osôb, čo je prakticky ten istý počet ako v roku 2002. V porovnaní s rokom 2001 bol zaznamenaný nárast o 8 osôb. Formy páchania uvedeného trestného činu spočívali najmä v tom, že páchateľ:
- v daňovom priznaní zatajil príjem,
- fiktívnymi faktúrami deklaroval väčšie údaje, než v skutočnosti mal, čím znížil daňový základ,
- deklaroval odber alkoholu alebo liehu vo výrobnom podniku s tým, že je určený pre zahraničného odberateľa, v dôsledku čoho mu bol tovar fakturovaný bez spotrebnej dane z liehu a bez dane z pridanej hodnoty, hoci vedel, že alkohol alebo lieh územie Slovenskej republiky neopustí,
- nelegálne dovážal tabakové výroby a to najmä z územia Ukrajinskej republiky,
- minerálne oleje nezaťažené spotrebnou daňou predával ako naftu, t.j. so spotrebnou daňou.
Mierny nárast bol zaznamenaný i v súvislosti so stíhaním trestného činu porušovania predpisov o štátnych a technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c Trestného zákona. Pre tento trestný čin bol v roku 2003 stíhaných 74 osôb, čo je o 10 viac ako v roku 2002 a o 22 osôb viac ako v roku 2001. V roku 2003 bolo obžalovaných 52 osôb. Oproti roku 2002 ide o pokles o 5 osôb. V porovnaní s rokom 2001 ide o pokles o 7 osôb. Významnejším trestným činom z tejto skupiny trestných činov bol aj trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo stíhaných 63 osôb, čo je o 13 viac ako v roku 2002 a o 18 viac ako v roku 2001. Obžaloba bola podaná na 19 osôb, čo je o 10 osôb menej ako v roku 2002 a o 8 osôb menej ako v roku 2001. Pre tento trestný čin je latencia zvlášť príznačná. Forma jeho páchania sa nezmenila. I naďalej spočíva najmä v neoprávnenom poskytovaní služieb.
Vo vojenskej súčasti prokuratúry ostala majetková kriminalita v podstate na takej istej úrovni ako v minulom roku. Pre tento druh trestných činov bolo celkove stíhaných 312 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2002 – nárast o 7 osôb. Obžalovaných bolo 111 osôb, čo je pokles o 32 osôb a odsúdených 49 osôb – pokles o 19 osôb. Postupne dochádza k vyrovnávaniu tohto druhu trestnej činnosti medzi vojakmi základnej služby a medzi vojakmi profesionálmi. Takýto jav so sebou prináša postupná profesionalizácia armády.
Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch bola v roku 2003 čo do rozsahu na druhom mieste násilná kriminalita. Podiel trestnej činnosti tohto druhu na celkovej kriminalite sa oproti minulému roku znížil z 23,4 % na 20,2 %. Tento jav je zaznamenaný i v porovnaní s rokom 2001, kedy podiel násilnej trestnej činnosti predstavoval 26,6 %. Počet stíhaných páchateľov násilných trestných činov sa však zvýšil z 10 128 osôb stíhaných v roku 2002 a z 10 421 stíhaných osôb v roku 2001 na 11 616 obvinených v roku 2003. Zníženie podielu násilnej kriminality pri súčasnom zvýšení absolútneho čísla počtu stíhaných páchateľov je odrazom vzostupu iných druhov kriminality. Pozornosť si však zasluhuje tá skutočnosť, že zvýšenie celkového počtu stíhaných osôb pre násilné trestné činy o 1 488 osôb oproti roku 2002 a o 1 195 osôb oproti roku 2001 sa prejavilo najmä vzostupom trestných činov ublíženia na zdraví, porušovania domovej slobody, lúpeží a vydierania. V nadväznosti na zvýšenie počtu osôb stíhaných za násilné trestné činy sa zvýšil i počet obžalovaných, v roku 2002 ich bolo 7 926, v roku 2003 ich bolo 9 112. Napriek tomu percento žalovateľnosti zostalo na tej istej úrovni ako v prechádzajúcom roku, teda 78,5 %. Oproti roku 2001 percento žalovateľnosti vzrástlo, nakoľko žalovateľnosť v tomto roku bola 77,4 %. Počet odsúdených osôb sa podľa evidencie prokuratúry zvýšil z 5 908 v roku 2002 na 6 435 odsúdených v roku 2003, čo zodpovedá i zvýšenému počtu stíhaných osôb za sledované obdobie. Vo vývoji najzávažnejších alebo najfrekventovanejších trestných činov došlo k niekoľkým zmenám, ktoré si zasluhujú pozornosť.
Pozitívnou zmenou vo vývoji násilnej kriminality je pokles výskytu trestného činu vraždy. Počet stíhaných páchateľov tohoto trestného činu sa zo 156 osôb v roku 2002 a 150 osôb v roku 2001 znížil v roku 2003 na 133 osôb, došlo teda k poklesu o 17,3 % oproti roku 2002 a o 12,8 % oproti roku 2001. Z počtu stíhaných páchateľov trestného činu vraždy bolo trestne stíhaných 13 žien (rovnako ako v roku 2002). V skladbe spáchaných trestných činov podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. podstatné zmeny nenastali. Tak ako po minulé roky prevládali trestné činy spáchané medzi príbuznými a účastníkmi vzťahov podobných vzťahom medzi príbuznými, pričom motivačným pozadím takýchto vrážd boli rodinné rozpory vyvolávané buď osobnostnými črtami páchateľov alebo obetí a sociálne napätie prameniace z nezamestnanosti. Vyskytli sa aj klasické vraždy „na objednávku”, pri ktorých boli usmrtení bossovia podsvetia, kde sa však doposiaľ páchateľov skutkov nepodarilo vypátrať. Negatívne treba hodnotiť vývoj niektorých trestných činov, v ktorých bol zaznamenaný vzostup oproti predchádzajúcim rokom. Počet stíhaných páchateľov pre trestné činy úmyselného ublíženia na zdraví vzrástol o 525 stíhaných osôb oproti roku 2002. Naproti tomu mierne poklesol počet obvinených pre trestný čin úmyselného ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy na zdraví (pokles o 4 stíhané osoby). Najpočetnejšiu skupinu násilných trestných činov, tak ako v minulom období, tvorí trestný čin porušovania domovej slobody. Počet stíhaných páchateľov tohto trestného činu sa zo 4 082 osôb stíhaných v roku 2001 a z 3 724 osôb stíhaných v roku 2002 zvýšil v roku 2003 na 4 140 osôb.
Určitý vzostup (o 85 obvinených) sa prejavil oproti predošlému roku u trestného činu lúpeže. Počet stíhaných páchateľov tohto trestného činu sa z 1 292 osôb v roku 2002 a z 1 315 osôb v roku 2001 zvýšil na 1 377 stíhaných osôb v roku 2003. Rozhodujúcim kriminogénnym faktorom u tejto kriminality je nezamestnanosť, ktorá primárne je príčinou nedostatku finančných prostriedkov, sekundárne demoralizuje, vytvára napätie a následnú agresivitu až brutalitu páchateľov. Samozrejme, že takéto reakcie na nezamestnanosť sú spravidla u neharmonicky štruktúrovaných osobností, málo vzdelaných a negatívne ovplyvnených výchovou, či sociálnym prostredím.
Za alarmujúce považujeme, že páchatelia trestného činu lúpeže, prevažne muži, si tipujú obete, u ktorých je evidentne znížená schopnosť účinných obranných aktivít a ktoré pri strete s extrémnym násilím unikajú do pasivity obávajúc sa o svoj život, pretože nie sú schopné adekvátne čeliť násilným aktivitám. Obete si páchatelia premyslene a starostlivo vyberajú z radov maloletých osôb, dôchodcov a žien, pred ktorými manifestujú svoju fyzickú prevahu. Taktiež je zrejmá stupňujúca sa brutalita páchateľov, ktorí na dosiahnutie sledovaného cieľa používajú hrubé násilie a rôzne zbrane.
I keď za roky 2001 a 2002 došlo k zníženiu počtu osôb stíhaných za trestný čin vydierania, v roku 2003 má však výskyt tohoto trestného činu stúpajúcu tendenciu. Počet stíhaných osôb za tento trestný čin stúpol v roku 2003 oproti roku 2002 o 246 osôb.
Ide zväčša o prípady klasického vydierania s cieľom získať majetkový prospech, ale rozširujú sa aj prípady vydieraní v rodinách.
Pri špeciálnych skutkových podstatách trestných činov vydierania podľa § 235a Tr. zák. a § 235b Tr. zák. sme zaznamenali taktiež stúpajúcu tendenciu. V roku 2003 bolo spolu pre tieto trestné činy stíhaných 46 osôb, naproti tomu v roku 2002 bolo za tieto trestné činy stíhaných 20 páchateľov. K vzostupu oproti predošlému roku došlo aj u trestného činu znásilnenia, pričom pre tento trestný čin bolo v roku 2003 trestne stíhaných 255 osôb, čo predstavuje o 80 osôb viac ako v roku 2002, kedy bolo trestne stíhaných 175 osôb a o 66 osôb viac ako v roku 2001, kedy bolo stíhaných 189 osôb. Taktiež v roku 2003 stúpol i počet stíhaných páchateľov pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody. V roku 2002 bolo pre tento trestný čin stíhaných 191 osôb, naproti tomu v roku 2003 bolo stíhaných 303 osôb. U ďalších násilných trestných činov zostal rozsah stíhania v porovnaní s rokom 2002 a 2001 v podstate nezmenený. Podiel žien na tomto druhu trestnej činnosti sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne zvýšil. V roku 2002 predstavoval 5,1 % a v roku 2003 predstavoval 5,9 %. Rovnako ako v predošlom období boli ženy páchateľkami najmä trestného činu ublíženia na zdraví s menej závažným následkom. Pri páchaní tohto trestného činu a trestného činu krádeže sa dopúšťajú v značnom rozsahu (294 osôb) i trestného činu porušovania domovej slobody.
Podiel stíhaných mladistvých páchateľov na páchaní násilnej trestnej činnosti predstavuje 13,6 %, čo znamená mierny pokles oproti predošlému roku, kedy podiel mladistvých predstavoval 14,4 %. Mladiství páchatelia sa dopúšťali násilnej trestnej činnosti prevažne v „partiách” formou spolupáchateľstva, pod vplyvom alkoholu, pričom značný podiel na páchaní tejto trestnej činnosti zohráva vysoký stupeň nezamestnanosti. U dospelých páchateľov tohoto druhu kriminality zostáva najpočetnejšia skupina páchateľov vo veku od 20 do 39 rokov. Rovnako ako v roku 2002 a v predchádzajúcich rokoch sa páchatelia násilnej trestnej činnosti grupovali najmä z menej vzdelanej vrstvy obyvateľstva. Ich vzdelanie je najčastejšie základné, potom stredoškolské, často neukončené a zriedkavo vysokoškolské.
U páchateľov násilnej trestnej činnosti sa výrazne prejavuje zvýšená pohotovosť k agresii, títo jedinci v konfliktných a frustračných situáciách majú tendenciu reagovať agresívne, pričom agresivita patrí medzi výraznejšie črty ich osobnosti, i keď býva dobre sociálne prispôsobená. Na spustenie útočného mechanizmu však stačí nepatrný podnet Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že recidíva pri násilnej trestnej činnosti má svoju príčinu už v samotnej osobnosti páchateľa. V roku 2003 tvoril podiel recidivistov na páchaní násilnej trestnej činnosti 34,3 %, v roku 2002 predstavoval tento podiel 36,6 % a v roku 2001 predstavoval podiel recidivistov 27,2 %. Percento obzvlášť nebezpečných recidivistov zostalo v podstate rovnaké (rok 2001 – 0,6 %, rok 2002 – 0,4 % rok 2003 – 0,6 %).
Pozitívnym prínosom je prijatie zákona o ochrannom dohľade, ktorý má svoju nezastupiteľnú funkciu najmä pri závažných trestných činoch násilného charakteru a vhodne dopĺňa trest u značne narušených jedincov. Taktiež je potrebné pozitívne hodnotiť sprísnenie trestov pre recidivujúcich páchateľov, ktoré priniesla novela Trestného zákona č. 171/2003 Z. z.
Negatívnu úlohu pri násilnej trestnej činnosti zohráva alkohol alebo drogy. Nadmerným užívaním alkoholu, resp. rozvojom alkoholizmu u konkrétneho jedinca (to isté možno aplikovať na zneužívanie drogy) dochádza k postupnému oslabovaniu sebakontrolných a sebaregulačných mechanizmov a do popredia sa dostáva nekorigované odbrzdené správanie, a to aj u tých jedincov, u ktorých agresivita nepatrí medzi výraznejšie črty osobnosti páchateľa. V roku 2003 sa alkohol podieľal na spáchaných trestných činoch násilnej povahy 12,97 % a drogy a návykové látky 3,3 %.
Nebezpečnosť alkoholizmu a drogovej závislosti spočíva najmä v tom, že keď závislý jedinec bude pokračovať v pití alkoholu alebo užívaní drog, bude jeho alkoholizmus resp. drogová závislosť progradovať, bude sa zvýrazňovať odbúranie posledných zvyškov sebakontroly a regulovaného správania, takže následne možno očakávať prejavy agresívneho konania aj bez priameho vplyvu alkoholu, resp. drog. Osobitnú skupinu, u ktorej bol zaznamenaný v roku 2003 zvýšený výskyt, je trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 Trestného zákona. V súvislosti s novelami Trestného zákona ( Zákon č.183/1999 Z. z., ktorý rozšíril ochranu aj na blízke osoby a Zákon č. 421/2002 Z. z., ktorý rozšíril prípady psychického a fyzického utrpenia), podstatne narástol počet stíhaných osôb pre tento trestný čin. V roku 2003 bolo stíhaných 637 osôb za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, čo predstavuje viac ako 5-násobný nárast stíhaných osôb oproti roku 2002 ( v roku 2002 bolo stíhaných 121 osôb, v roku 2001 bolo stíhaných 69 osôb). Obžalovaných bolo v roku 2003 442 osôb, čo predstavuje takmer 64 % žalovanosť. V roku 2002 bolo percento žalovateľnosti 73,5 %, v roku 2001 bolo percento žalovateľnosti takmer 74 %.
Významnú informačnú úlohu pri oznamovaní tohto trestného činu zohrali médiá a taktiež mimovládne organizácie. Prevažná časť týraní spočívala v spôsobovaní fyzického a psychického utrpenia manželkám, družkám a deťom. Vo väčšine prípadov išlo o opakované, resp. dlhší čas pretrvávajúce násilie. Najčastejšími motívmi konania páchateľov boli pretrvávajúce partnerské nezhody, finančné problémy súvisiace so stratou zamestnania a žiarlivosť. Agresivita páchateľov sa stupňovala požitím alkoholických nápojov. Pod vplyvom alkoholu sa v roku 2003 dopustilo tejto trestnej činnosti 230 osôb, čo predstavuje 36,1 % z celkového počtu páchateľov tejto trestnej činnosti. V roku 2002 podiel páchateľov pod vplyvom alkoholu bol 24,7 %. Páchateľmi tejto trestnej činnosti sú v značnej miere recidivisti, v roku 2003 tvoril ich podiel 28 %, rovnako ako v roku 2002. Počet odsúdených osôb v roku 2003 podľa evidencie prokuratúry tvorí 25,2 % z celkového počtu stíhaných páchateľov (odsúdených bolo 161 osôb), pričom v roku 2002 tvoril ich podiel 48,8 %. Pre násilné trestné činy vo vojenskej súčasti prokuratúry bolo v roku 2003 stíhaných 126 osôb, č. j. o 7 viac ako v predchádzajúci rok, obžalovaných bolo 61 osôb – pokles o 29 osôb a odsúdených 18 osôb – pokles o 5 osôb. Najčastejšie spáchaným trestným činom v tejto kategórii je ublíženie na zdraví podľa § 221 Tr. zákona.
Rasovo motivovaná trestná činnosť a extrémizmus
Pre rasovo motivované trestné činy bolo v roku 2003 stíhaných 48 osôb. Podiel tohto druhu trestnej činnosti na celkovej kriminalite tvorí síce len 0,08 %, avšak pre jej závažnosť jej prokuratúra venuje sústavnú osobitnú pozornosť. Rozsah trestného stíhania pre rasovo motivované trestné činy zostáva v ostatných troch rokoch v podstate na rovnakej úrovni. V roku 2001 bolo pre takéto trestné činy obvinených 40 osôb, v roku 2002 to bolo 50 osôb a v roku 2003 bolo stíhaných 48 osôb. Tento poznatok svedčí o pretrvávajúcej aktivite a dôslednosti polície pri zisťovaní páchateľov tohto druhu kriminality, ktorá je stíhaná vo výrazne širšom rozsahu ako v predchádzajúcom období – do roku 1999. Na posúdenie konania páchateľov sa tiež dôslednejšie využívajú špeciálne ustanovenia Trestného zákona, slúžiace na ochranu proti rasizmu.
Prokurátori v roku 2003 podali pre rasovo motivované trestné činy 26 obžalôb proti 35 osobám. V tomto roku bolo právoplatne odsúdených 48 obžalovaných. Nárast počtu odsúdených osôb v roku 2003 oproti predchádzajúcemu obdobiu (v roku 2001 bolo odsúdených za tento druh trestnej činnosti 15 osôb a v roku 2002 32 osôb) je sčasti dôsledkom zrýchlenia konania vo veciach tohto druhu, sčasti došlo k právoplatnému skončeniu konaní o trestných činoch spáchaných v predchádzajúcich rokoch.
Skladba rasovo motivovaných trestných činov zostala v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 v podstate nezmenená. Pretrváva vyšší počet nenásilných trestných činov, medzi ktorými výrazne dominuje trestný čin podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov v jeho podobe podľa § 261 Trestného zákona (prejavy sympatie k hnutiam vyššie uvedeným). Tento jav je dôsledkom ofenzívneho prístupu polície proti aktivitám a verejnému demonštratívnemu prezentovaniu sa pravicových extrémistov. Trestne sa stíhajú prejavy sympatie tohto druhu spočívajúce napríklad v dekorovaní odevov symbolmi fašizmu a podobne. Významnú úlohu pri zisťovaní páchateľov propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov zohrávajú policajní experti z odboru informatiky (propagácia rasizmu prostredníctvom internetu).
Znepokojujúce sú útoky proti obydliam Rómov, ku ktorým došlo (i keď len ojedinele) aj v roku 2003. Pozornosť si zaslúži skutočnosť, že koordinovaným a dôsledným postupom polície sa v roku 2003 začalo dariť identifikácii vedúcich osobností z rasisticky orientovaných skupín. Zistením a trestným postihom takýchto osobností sa eliminuje nielen ich činnosť, ale aj v širšom rozsahu ochromuje rasisticky orientované podsvetie. V podmienkach armády v rokoch 2001 – 2002 nebola zistená rasovo motivovaná činnosť. V roku 2003 boli trestne stíhané pre tento druh trestnej činnosti 3 osoby, z toho na 2 bola podaná obžaloba a jedna bola odsúdená.
Pre trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 252 a § 252a Tr. zák. bolo v roku 2003 stíhaných 57 osôb, čo je nárast oproti roku 2002 o 23 osôb. Formy uvedenej trestnej činnosti spočívajú najmä v legalizácii odcudzených motorových vozidiel a ich následnom odpredaji. Na trestnej činnosti participujú aj príslušníci Policajného zboru, ktorí umožňujú prihlasovanie odcudzených motorových vozidiel do evidencie. Uvedeným konaním umožňujú odpredaj týchto vozidiel domácim alebo zahraničným zákazníkom.
Poznatky prokuratúry v súvislosti s páchaním trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 252 Tr. zák. nasvedčujú tomu, že pre účinnejší postih páchateľov trestnej činnosti je nutná dôsledná evidencia a kontrola osobných motorových vozidiel. Nezriedka sa stáva, že organizátori tejto trestnej činnosti sú veľmi dobre technicky a organizačne vybavení. Často využívajú tretie osoby, ktoré sú trestne bezúhonné, na prihlasovanie osobných motorových vozidiel do evidencie, pričom tieto osoby následne odovzdávajú motorové vozidlá organizátorom tejto trestnej činnosti. V súvislosti s odhalenými leasingovými podvodmi, keď páchatelia prenajaté osobné motorové vozidlá vyvážali do cudziny a predávali ich, sa ukazuje ako nevyhnutná dôslednejšia kontrola vlastníckych práv alebo užívateľských práv vodičov k takýmto vozidlám na výstupe na hraniciach Slovenskej republiky.
Typické formy a štruktúra kriminality s osobitným zameraním na vývoj trestného postihu pre trestné činy podľa § 140, § 142, § 185 odsek 2, 3, 4, 5, § 185a, § 186, § 187, § 187a, § 188, § 188a, § 234 odsek 2, § 235b, § 246, § 252, § 252a Trestného zákona
V roku 2003 došlo k nárastu počtu osôb stíhaných pre trestné činy štatisticky začleňované do kategórie organizovaného zločinu. Pre trestné činy predstavujúce kategóriu organizovaný zločin bolo v roku 2003 stíhaných 2 474 osôb, obžalovaných bolo 1 622 osôb a súdy odsúdili za tieto trestné činy 1 067 osôb. Vo vzťahu k počtu odsúdených osôb za rok 2002, kedy bolo odsúdených 932 osôb pri nižšom počte stíhaných (1 776) a obžalovaných osôb (1 234) ako v roku 2003, tento ukazovateľ svedčí o spomalení konania v štádiu konania na súde. Zároveň však treba uviesť, že do štatistiky sa premietlo aj 625 stíhaných osôb, 331 obžalovaných a 191 odsúdených pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 2 Tr. zák., pričom najčastejšie sa vyskytujúcou okolnosťou, podmieňujúcou použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu bolo použitie zbrane a nie jeho spáchanie organizovanou skupinou, alebo dokonca medzinárodnou zločineckou skupinou.
Rozhodujúca časť osôb bola stíhaná za trestný čin nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 186 a § 187 Tr. zák. (1 215) a za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods.2 a 3 Tr. zák. (649). Podstatne narástol počet páchateľov trestne stíhaných pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 až 5 Tr. zák. (182) a mierny nárast bol zaznamenaný aj pri postihu trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 Tr. zák. (173). Potom nasledujú páchatelia trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 252 Tr. zák. a podľa § 252a/ Tr. zák. (57),trestného činu obchodovania so ženami podľa § 246 Tr. zák. (54). Zvýšené úsilie orgánov činných v trestnom konaní zamerané na odhaľovanie trestných činov hrubého nátlaku podľa § 235a/ a § 235b/ Trestného zákona viedlo k nárastu počtu stíhaných páchateľov tohto trestného činu (47). Poklesol počet páchateľov trestného činu nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok podľa § 187a/ a §188 Tr. zák. (16). Znova sa po roku absencie vyskytli prípady vydierania podnikateľov viac či menej organizovanými skupinami vydieračov. Ide o konanie kvalifikované ako trestný čin podľa § 235 ods. 3 Tr. zák. Zatiaľ čo v roku 2002 nebol trestne stíhaný ani odsúdený žiadny páchateľ tejto formy trestnej činnosti, v roku 2003 bolo vznesené obvinenie proti 16 osobám. Znížil sa počet páchateľov trestne stíhaných pre trestný čin šírenia toxikománie podľa § 188a/ Tr. zák. (6). Na rovnakej úrovni zostal počet páchateľov trestného činu brania rukojemníka podľa § 234a/ Tr. zák. (6).
Trend páchania trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 Tr. zák. v roku 2003 zaznamenal mierny nárast oproti roku 2002. Neboli však zaznamenané prvky organizovanosti páchania tohto skutku. Väčšinou išlo o zadováženie si falošných bankoviek a ich uvádzanie do obehu. Trestné stíhanie páchateľov vyrábajúcich falošné bankovky bolo skôr výnimkou, pričom tento trestný čin je v prevažnej miere páchaný formou vytvorenia grafických súborov bankoviek domácej meny skenerom na počítači, ich tlače a následnými pokusmi uviesť takéto bankovky do obehu. V absolútnej väčšine prípadov boli falšované slovenské bankovky v nominálnej hodnote 500,- Sk alebo 1 000,- Sk, resp. bankovky v nominálnej hodnote 100 USD. Bankovky v inej mene sa vzhľadom na zavedenie jednotnej európskej meny v podstate nevyskytli. Falzifikáty slovenskej meny boli Národnou bankou Slovenska v Bratislave hodnotené stupňom nebezpečnosti „3”, teda „podarené”, resp. ako „menej podarené” alebo „nepodarené.” Trestné činy uvádzania falšovaných a pozmenených peňazí a cenných papierov podľa § 141 Tr. zák. a výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 142 Tr. zák. v roku 2003 boli evidované len v minimálnej miere.
Neustále sa zvyšujúcou mierou organizovanosti sa vyznačujú trestné činy nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a/ Tr. zákona. Do tejto formy trestnej činnosti sa zapája väčšie množstvo páchateľov organizujúcich a zabezpečujúcich prevoz nelegálnych migrantov z východného a stredného Slovenska na hranicu s Českou republikou a zabezpečujúcich ich nezákonný prechod na územie Českej republiky. Prevoz migrantov je realizovaný väčšinou v skriňových vozidlách, ale aj v iných druhoch motorových vozidiel a prevážané skupiny migrantov tvorí obvykle aj niekoľko desiatok osôb. Podľa odhadov policajných zložiek za rok 2003 prešlo na územie Slovenskej republiky asi 30 000 - 40 000 nelegálnych migrantov, z ktorých bolo asi 10 000 zadržaných. K páchaniu tohto trestného činu dochádza najmä v oblasti hraničného prechodu Ubľa na hranici s Ukrajinou, kadiaľ migranti prichádzajú na územie Slovenskej republiky a v oblasti Javoriny v trenčianskom kraji a v oblasti Kysúc, kde územie Slovenskej republiky opúšťajú. Doteraz získané poznatky nasvedčujú, že odmena za nelegálne prevádzanie je zdrojom príjmov pre páchateľov pochádzajúcich z týchto ekonomicky slabých prihraničných regiónov a súčasne potvrdzujú, že na páchaní tejto trestnej činnosti sa podieľajú aj policajti funkčne zaradení v týchto oblastiach. Páchanie tejto trestnej činnosti sprevádza neraz aj brutalita a neľudské zaobchádzanie páchateľov voči migrantom, vedúce až k úmrtiam slabších a vysilených jedincov. V roku 2003 enormne vzrástol počet osôb stíhaných pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 Tr. zák. z 349 páchateľov v roku 2002, na celkový počet 499 páchateľov.
Postih, tak ako v predchádzajúcom období, sa nesústreďoval len na osoby, prechovávajúce jednu alebo dve viac či menej funkčné strelné zbrane, ale stále narastá počet páchateľov, ktorí zhromažďujú zbrane, strelivo a výbušniny vo veľkom rozsahu, resp. páchateľov, disponujúcich s hromadne účinnými zbraňami ako sú poloautomatické a automatické zbrane, ručné granáty a priemyselné trhaviny. Je podozrenie, že tieto osoby so zbraňami aj nezákonne obchodujú, ale takáto činnosť sa doteraz nepodarila preukázať žiadnej osobe.
Ďalšími typickými formami tohto trestného činu je použitie nástražných výbušných systémov, prípadne granátov voči majetku poškodených bez priameho ohrozenia života a zdravia. Takmer absolútna väčšina poškodených pôsobí v podnikateľskej sfére, pričom takmer zhodne uvádzajú, že takémuto útoku nepredchádzali žiadne vyhrážky. I keď tieto útoky nesú črty organizovaného zločinu, páchatelia, resp. ani forma organizovaného zločinu doposiaľ zistené a preukázané neboli.
Z hľadiska úspešnosti orgánov činných v trestnom konaní je potrebné pozitívne hodnotiť skutočnosť, že v roku 2003 bolo v 9 prípadoch vznesené obvinenie aj páchateľom trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a/ Tr. zák. Páchatelia uvedeného trestného činu sa ako členovia organizovaných zločineckých skupín dopúšťajú veľmi rozmanitej trestnej činnosti, od ekonomickej kriminality, cez rozličné formy násilnej trestnej činnosti, vydierania, až po prevádzačstvo, legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a ďalšie formy trestnej činnosti.
Všeobecne možno konštatovať, že skutky, pre ktoré je vedené trestné stíhanie, boli spáchané na vysokej úrovni organizácie a deľby úloh v rámci páchania každej konkrétnej formy trestnej činnosti, takže právna kvalifikácia konania obvinených aj podľa § 185a/ Tr. zák. je vo všetkých prípadoch plne odôvodnená. Hrozbu vysokej sankcie pri tejto právnej kvalifikácii trestnej činnosti obvinených si uvedomujú aj samotní páchatelia a v rámci prípravného konania badať zvýšené úsilie obvinených a ich obhajcov o zbavenie viny práve pre tento trestný čin.
Páchanie trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 2 a 3 Tr. zák. malo v roku 2003 vzrastajúcu úroveň. Nárast počtu páchateľov však nemožno pripísať väčšiemu zapojeniu organizovaného zločinu do páchania tejto formy trestnej činnosti, ale skutočnosti, že páchatelia sa stále častejšie ozbrojujú, aby zbraňou zvýraznili svoju hrozbu a znásobili tak psychický účinok svojho konania na obeť. Trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písm. a/, Trestného zákona, ktorý tvoril najväčší podiel na organizovanej trestnej činnosti v predchádzajúcich rokoch, po určitom útlme v roku 2002, znova začal byť páchaný vo väčšom meradle.
V roku 2003 došlo k nárastu postihu osôb pre trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 3 Tr. zák., avšak nebol zistený žiadny konkrétny prípad spáchania tohto trestného činu páchateľom (páchateľmi) ako členom organizovanej skupiny. V prevažnej miere išlo o páchanie skutkov buď jediným páchateľom, alebo v spolupáchateľstve, ktoré nemalo charakter organizovanosti. Do tohto rámca spadá napríklad dokonaný skutok zo dňa 24. mája 2003 v Hypermarkete TESCO v Banskej Bystrici, kde páchateľ umiestnil nástražný výbušný systém, ktorý následne explodoval a spôsobil škodu v sume 5 375,– Sk. a jeho ďalší pokus spočívajúci v tom, že na prelome mája a júna 2003 zaslal riaditeľstvu Hypermarketu TESCO Banská Bystrica tri výhražné listy s požiadavkou o 12 000 000,– Sk, pričom pri nesplnení požiadavky sa vyhrážal explóziami v Hypermarkete TESCO.
Páchanie trestného činu hrubého nátlaku podľa § 235a/ a podľa 235b/ Tr. zák. malo v roku 2003 tiež stúpajúcu tendenciu. Tento trestný čin, páchaný organizovanou formou, mal viacero foriem spáchania. V prevažnej miere išlo o klasické vydieranie podnikateľov formou tzv. vyberania poplatkov za ochranu, prevodov vlastníctva k hnuteľnému i nehnuteľnému majetku za výrazne zníženú cenu v neprospech oprávneného vlastníka alebo bezodplatne, nútenie k plneniu z neexistujúcich zmlúv a podobne. V spolupráci s vydieranými podnikateľmi a osobitnými policajnými jednotkami sa podarilo objasniť a začať trestné stíhanie vo viacerých trestných veciach.
Naďalej pretrváva osobitná forma páchania trestnej činnosti organizovanou formou a tou sú výbuchy nástražných výbušných systémov, prípadne úmyselne zakladané požiare objektov slúžiacich na podnikanie. Všeobecne ide o prípady spojené s vybavovaním si účtov v podsvetí, so zastrašovaním verejných činiteľov pre výkon ich právomoci, alebo s vydieraním podnikateľov. Oproti roku 2002 je badateľný takmer dvojnásobný nárast počtu páchateľov stíhaných pre trestný čin obchodovania so ženami podľa § 246 Tr. zák. z 39 páchateľov na 54 v roku 2003. Tento trestný čin je v prevažnej časti páchaný tou formou, že páchatelia navádzajú mladé dievčatá na prácu v zahraničí ( v krajinách západnej Európy ale aj v Českej republike), po ich súhlase ich do cudziny aj vyvezú a tam ich obvykle za finančnú odmenu odovzdajú ďalším osobám, ktoré ich nútia vykonávať prostitúciu.
Páchateľmi tohto trestného činu sú tak občania Slovenskej republiky ako aj cudzinci, prevažne občania z krajín bývalej Juhoslávie. Podobné trestné veci sú v rôznych štádiách konania vedené v obvode ďalších krajských prokuratúr, pričom nejde len o nové trestné veci, ale aj o veci, kde prebieha vyšetrovanie už dlhšiu dobu. Napriek nárastu počtu stíhaných páchateľov stále pretrvávajú problémy pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti, nakoľko ženy zlákané na výkon prostitúcie do cudziny túto trestnú činnosť neoznamujú, prípadne po podaní oznámenia v neskoršom štádiu trestného konania menia výpovede, nezúčastňujú sa na úkonoch alebo odídu z miesta bydliska a stanú sa nedosiahnuteľné. Na účinnejší postih tejto trestnej činnosti naďalej pretrváva potreba vytvoriť podmienky spočívajúce nielen v možnosti účinnejšieho trestno-právneho postihu samotného páchateľa, ale aj vo vytvorení sociálnych a spoločenských podmienok umožňujúcich zaradenie sa poškodených žien do normálneho života. Opatrenia si budú vyžadovať aj zmeny legislatívy umožňujúce napr. vyššiu účasť nevládnych organizácii na vyšetrovaní, zaobstarávaní dôkazov, postihovaní pomoci obetiam na trestnom postihu páchateľov a na resocializácii poškodených žien. V tomto smere sa už začali angažovať aj mimovládne organizácie a dokonca sú spracované projekty, podporované a finančne dotované z prostriedkov Európskej únie.
Všeobecne z poznatkov výkonu dozoru prokuratúry vyplýva, že vo viacerých prípadoch sa vyskytli trestné činy, ktorých sa páchatelia dopúšťali v rôznych zoskupeniach, avšak tieto trestné činy boli kvalifikované ako spáchané organizovanou skupinou páchateľov len výnimočne, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre takúto kvalifikáciu.
Vývoj a postih atypickej násilnej trestnej činnosti s prvkami organizovanej trestnej činnosti (vraždy, vydierania, výbuchy a pod.)
V oblasti postihu organizovaného zločinu pokračoval stav, ku ktorému došlo v predchádzajúcom období. Kým predchádzajúce roky boli obdobím, kedy pokračoval boj o sféry vplyvu v jednotlivých oblastiach medzi zločineckými skupinami, v roku 2003 pokračovalo odhaľovanie páchateľov a ich následné zaisťovanie. Jednou z najzávažnejších foriem organizovanej násilnej trestnej činnosti v roku 2003, tak ako aj v predchádzajúcom období, boli tzv. nájomné vraždy. V prevažnej väčšine išlo o nájomné vraždy z radov konkurenčnej skupiny, ktorých hlavným motívom bolo s najväčšou pravdepodobnosťou ovládnutie záujmového prostredia. Páchatelia týchto vrážd väčšinou nie sú zatiaľ známi. Neobjasnené tiež zostali niektoré vraždy z minulosti, nesúce znaky nájomných vrážd.
Hoci prípadov organizovaného zločinu je v poslednom období v obvode pôsobnosti niektorých krajských prokuratúr menej, nemožno konštatovať, že by bol na ústupe. V posledných rokoch napadli na prokuratúru veci, kde z charakteru skutkov je nepochybné, že sú výsledkom pôsobenia organizovaného zločinu. Ide o vec vedenú na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici proti nezistenému páchateľovi za trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona - prípad nálezu ľudských kostrových zvyškov v okrese Veľký Krtíš vo vetracích banských šachtách. V tejto trestnej veci v priebehu roku 2001 bolo rozsiahlym vyšetrovaním a expertízami zatiaľ zistené, že v prípade kostrových zvyškov ide o kosti piatich mužov vo veku 20 až 50 rokov. Kostrové zvyšky boli skúmané znalcami metódou analýzy DNA tak, aby mohla byť zistená totožnosť mužov. Po predchádzajúcom postupe podľa § 173 ods.1 písm. f/ Tr. por. bolo dňa 9. septembra 2003 vo veci vydané uznesenie o pokračovaní trestného stíhania podľa § 173 ods. 2 Tr. por. za účelom procesného zadokumentovania niektorých nových dôkazov, vedúcich k zisteniu totožnosti neznámych kostier.
Všeobecne však v roku 2003 bolo zaznamenaných menej prípadov vrážd s prvkami organizovaného zločinu, ako aj ostatných atypických foriem organizovaného zločinu, ako sú trestné činy vydierania podľa § 235 Tr. zák., hrubého nátlaku podľa § 235a/ Tr. zák. a výbuchy za použitia nástražných výbušných systémov. Tento stav je pripisovaný najmä skutočnosti, že veľa hlavných členov organizovaných skupín je v súčasnosti trestne stíhaných väzobnou formou, efektívnejšej práci polície a najmä podstatnému rozšíreniu využívania oprávnení podľa štvrtého až deviateho oddielu štvrtej hlavy Trestného poriadku.
Trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 2, odsek 3 Tr. zák. ako aj trestný čin vydierania podľa § 235 Tr. zák., trestný čin hrubého nátlaku podľa § 235a/ a podľa 235b/ Tr. zák. organizovanou formou, zaznamenal v roku 2003 narastajúci trend. Spôsoby a formy páchania tohto trestného činu sú podmienené faktormi uvedenými vyššie.
Výbuchy nástražných výbušných systémov, prípadne úmyselne zakladané požiare objektov slúžiacich na podnikanie naďalej pretrvávajú ako osobitná forma páchania trestnej činnosti organizovanou formou. Všeobecne ide o prípady spojené s vybavovaním si účtov v podsvetí, s vydieraním podnikateľov, alebo so zastrašovaním verejných činiteľov pre výkon ich právomoci. Vo vojenskej súčasti prokuratúry v roku 2003 evidovali stíhanie 46 osôb pre trestné činy, ktoré možno zaradiť pod organizovaný zločin, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 8 osôb. Na 32 osôb bola podaná obžaloba – pokles o 3 osoby a 18 osôb bolo odsúdených – pokles o 3 osoby. Nevyskytli sa prípady, ktoré by vyžadovali zvláštne vyhodnotenie.
V roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 vzrástol počet osôb stíhaných pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a § 187 Tr. zák. V roku 2003 bolo pre uvedené trestné činy stíhaných 1.185 osôb, čo oproti roku 2002 predstavuje nárast o 303 osôb, t.j. o 34,35 %. V roku 2001 bolo pre predmetné trestné činy stíhaných 996 osôb. V porovnaní s týmto rokom bol v roku 2003 zaznamenaný nárast o 189 osôb. Pre trestný čin podľa § 186 Tr. zák., ktorý postihuje len užívateľov omamných alebo psychotropných látok (v množstve neprevyšujúcom obvyklú jednorazovú dávku na použitie pre osobnú spotrebu) bolo vedené trestné stíhanie proti 430 osobám. Pre trestný čin podľa § 187 Tr. zák., ktorý postihuje užívateľov väčšieho množstva dávok než postihuje § 186 Tr. zák. ako aj obchodníkov s označenými látkami bolo vedené trestné stíhanie proti 755 osobám. Z uvedených štatistických údajov je zrejmé, že trestný postih páchateľov sa pri drogovej kriminalite uplatňoval voči páchateľom závažnejšej kriminality.
V priebehu roku 2003 bolo zaznamenaných viacero odhalených prípadov obchodníkov, ktorí sa zameriavali v rámci organizovaných skupín, na nelegálny dovoz omamných alebo psychotropných látok na územie Slovenskej republiky. Z poznatkov prokuratúry vyplýva, že najviac sa drogová trestná činnosť vyskytuje v Bratislavskom kraji. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa drogová trestná činnosť rozšírila v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. V ostávajúcich krajoch nebol zaznamenaný výraznejší nárast. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie možno očakávať nárast aktivít organizovaných skupín zameraných aj na nedovolený obchod s omamnými a psychotropnými látkami. Tejto skutočnosti bola v roku 2003 venovaná pozornosť v rámci koordinácie činnosti orgánov zameraných na boj proti drogám, na ktorej participoval aj rezort prokuratúry. Vojenská súčasť prokuratúry pre drogovú kriminalitu stíhala 30 osôb, z toho na 23 bola podaná obžaloba a 16 bolo odsúdených.
V roku 2003 došlo k miernemu vzostupu počtu stíhaných mladistvých páchateľov. Trestne stíhaných bolo 4 285 mladistvých osôb, čo je o 18 osôb viac ako v roku 2002 a o 153 viac ako v roku 2001. Podiel stíhaných mladistvých osôb v roku 2003 predstavuje 7,5 % z celkového počtu stíhaných osôb (57 362). V roku 2003 bolo obžalovaných 3 719 mladistvých páchateľov, čo je v porovnaní s rokom 2002 viac o 52 osôb a o 230 osôb viac ako v roku 2001. Z 3 719 obžalovaných v roku 2003 bolo 214 dievčat, čo predstavuje 5,7 % (v roku 2002- 4,8 %, v roku 2001 - 4,6 %) z celkom žalovaných mladistvých. V roku 2003 bolo odsúdených 2 527 mladistvých páchateľov, čo je o 130 menej ako v roku 2002 a o 155 menej ako v roku 2001.
Štruktúra kriminality mladistvých zostala nezmenená aj v roku 2003. Mladiství najčastejšie páchajú trestnú činnosť majetkovej povahy, za ktorú bolo v roku 2003 stíhaných 3 189 osôb, čo je o 59 osôb menej ako v roku 2002 a o 172 osôb viac ako v roku 2001. Mladiství páchali predovšetkým trestný čin krádeže podľa § 247 Tr. zák. Za tento trestný čin bolo stíhaných 2 534 osôb (59 % z celkového počtu stíhaných mladistvých osôb), čo je o 35 osôb menej ako v roku 2002 a 2001. Výraznejšie sa nezmenili formy trestnej činnosti, objekty krádeží a ani druh odcudzených vecí. Krádeží sa dopúšťajú mladiství páchatelia väčšinou v skupinách, často spolu s dospelými ale i maloletými páchateľmi. Trestné činy sú páchané prevažne formou vlámania do rodinných domov, bytov, rekreačných chát, obchodov, skladov, motorových vozidiel, za účelom odcudzenia finančných prostriedkov, cenných predmetov, elektroniky, bicyklov a mobilných telefónov, ktoré po čine predajú. V oblastiach s rómskou komunitou je predmetom krádeže predovšetkým úroda zo záhrad a polí, drevo z lesných porastov a rôzny kovový materiál.
V súvislosti s trestným činom krádeže sa vyskytoval aj trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 Tr. zák. a trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 Tr. zákona, prípadne i trestný čin podielníctva podľa § 251 Tr. zák. Pre trestné činy proti životu a zdraviu bolo v roku 2003 stíhaných 359 mladistvých páchateľov, čo je o 33 menej ako v roku 2002 a o 26 menej ako v roku 2001. Z toho pre trestné činy ublíženia na zdraví bolo stíhaných 351 mladistvých osôb (97,0 %), čo je v porovnaní s rokom 2002 o 29 osôb menej a o 27 osôb menej ako v roku 2001. Pri násilnej trestnej činnosti prevažovali fyzické a agresívne útoky proti životu a zdraviu, motivované pomstou, alebo narušenými interpersonálnymi vzťahmi. V roku 2003 poklesol počet mladistvých páchateľov, ktorí sa dopustili trestného činu vraždy. Za tento trestný čin boli v roku 2003 stíhaní dvaja mladiství páchatelia, z toho jedna mladistvá žena. Oproti roku 2002 klesol počet mladistvých páchateľov trestného činu vraždy o 5, oproti roku 2001 o troch páchateľov. Počet stíhaných mladistvých páchateľov za trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti bol v roku 2003 1 366 osôb, čo je o 85 osôb viac ako v roku 2002 a o 83 osôb menej ako v roku 2001. Z trestných činov patriacich do VIII hlavy Trestného zákona bolo stíhaných najviac – 734 osôb za trestný čin porušovania domovej slobody (53,7 %), čo je o 77 osôb viac ako v roku 2002 a o 36 menej ako v roku 2001. V tejto skupine trestných činov spáchalo 357 mladistvých páchateľov v roku 2003 trestný čin lúpeže (26 %), čo je o 48 viac ako v roku 2002 a o 37 viac ako v roku 2001. Za trestný čin vydierania bolo v roku 2003 stíhaných 123 mladistvých osôb (9,0 %), čo je o 3 osoby menej ako v roku 2002 a o 18 osôb menej ako v roku 2001. Pri trestnom čine lúpeže sa zvyšuje agresivita a arogancia páchateľov, ktorí často používajú pri spáchaní trestného činu zbraň, tvár si zakrývajú kuklami, šatkami , šiltovkami a okuliarami.
Pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186, § 187 Tr. zák. bolo v roku 2003 stíhaných 118 mladistvých, čo je o 20 viac ako v roku 2002 a o 12 viac ako v roku 2001. U týchto trestných činov predpokladáme pomerne vysokú latenciu. Vysokú latenciu predpokladáme aj u trestných činov mladistvých páchateľov spáchaných pod vplyvom alkoholu, toxickej látky alebo inej návykovej látky. Latencia tejto formy kriminality súvisí s nemožnosťou preukazovania vplyvu alkoholu alebo inej návykovej látky na protiprávne konanie mladistvých páchateľov, ktoré sú odhalené po uplynutí dlhšej doby od spáchania skutku. V roku 2003 bolo stíhaných 201 mladistvých osôb za trestné činy spáchané pod vplyvom alkoholu, čo je o 7 menej ako v roku 2002 a o 18 menej ako v roku 2001. Za trestné činy spáchané pod vplyvom inej návykovej látky bolo stíhaných 29 osôb, čo je o 3 menej ako v roku 2002 a o 18 menej ako v roku 2001.
Hlavné a podstatné kriminogénne faktory u tejto skupiny páchateľov zostali nezmenené. Príčiny páchania trestnej činnosti mladistvých páchateľov spočívajú predovšetkým v rodinnej výchove a v prostredí, v ktorom žijú. Mladiství páchatelia pochádzajú prevažne zo sociálne slabších rodín, sú vychovávaní ulicou, kde majú možnosť nadväzovať kontakty s osobami, ktoré páchajú trestnú činnosť. Ide najmä o chlapcov, ktorí sú žiakmi učilíšť, o vzdelanie neprejavujú dostatočný záujem a žiaľ, nie sú dostatočne podporovaní rodičmi. Nie sú ojedinelé prípady, keď mladistvý páchateľ pochádza z úplnej rodiny, ale rodičia nevenujú jeho výchove a usmerňovaniu dostatočnú pozornosť. Tolerujú mladistvým ponocovanie, návštevy diskoték a nočných podnikov a v prípade spáchania trestného činu sa stavajú nekriticky k protiprávnemu konaniu svojich detí.
Ďalším faktorom páchania trestnej činnosti mladistvými je nezamestnanosť a z toho vyplývajúce problémy so zabezpečovaním finančných prostriedkov pre svoje potreby, čo následne riešia páchaním majetkovej trestnej činnosti. Mladiství páchatelia sa snažia zabezpečiť si trestnou činnosťou veci, ktoré si vzhľadom na nezamestnanosť a existujúcu sociálnu situáciu nemôžu dovoliť (krádeže potravín, textilu, mobilov, bicyklov, elektroniky a pod.). Motívom trestnej činnosti mladistvých páchateľov je najmä snaha zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov, ale aj túžba po dobrodružstve, nerozvážnosť, nevhodné využívanie voľného času, ich psychická nezrelosť, nevyrovnanosť a snaha správať sa ako dospelí.
Kriminalita proti poriadku vo verejných veciach
Pre trestné činy proti poriadku vo verejných veciach bolo v roku 2003 stíhaných spolu 3 901 osôb, čo predstavuje 6,8 % z celkového počtu všetkých stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 2002 bolo za túto trestnú činnosť stíhaných o 219 osôb viac a oproti roku 2001 o 188 osôb viac (nárast 8,30 %). I keď je z uvedeného zrejmá klesajúca tendencia podielu trestných činov proti poriadku vo verejných veciach na celkovom počte všetkých stíhaných osôb, absolútny počet stíhaných osôb predstavuje v roku 2003 oproti roku 2002 a roku 2001 mierny nárast. V roku 2003 bolo pre trestné činy proti poriadku vo verejných veciach obžalovaných 2 943 osôb, t. j. o 100 menej ako v roku 2002 a o 306 menej ako v roku 2001. Odsúdených bolo v roku 2003 2 452 osôb, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2002 nárast o 37 osôb a v porovnaní s rokom 2001 pokles o 25 osôb.
Skladba tejto trestnej činnosti sa dlhodobo nemení. Najviac - 1 691 osôb bolo v roku 2003 stíhaných pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 Trestného zákona, čo je o 32 osôb menej ako v roku 2002 a o 29 menej v porovnaní s rokom 2001. Vo väčšine prípadov išlo o konanie spočívajúce v nerešpektovaní súdom uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo alebo správnym orgánom uloženej sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Okrem iných dôvodov uvedený stav je daný aj tým, že trestnoprávna ochrana poskytovaná výkonu súdnych a iných úradných rozhodnutí je neprimerane nízka, preto nemá potrebný odstrašujúci účinok na nedisciplinovaných vodičov. Ojedinele išlo o cudzincov nerešpektujúcich zákaz pobytu na území Slovenskej republiky a osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré sa po udelení voľna nevrátili do ústavu na výkon trestu.
Druhú početnú skupinu predstavujú osoby stíhané pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 a § 156 Trestného zákona. Išlo o 724 osôb, čo predstavuje 18,5 % z celkového počtu stíhaných osôb pre trestné činy proti poriadku vo veciach verejných. V porovnaní s rokom 2002 sa znížil počet stíhaných osôb o 116 osôb a oproti roku 2001 sa znížil o 197 osôb. Nezmenil sa dlhodobý trend, keď mierne prevažovali verbálne útoky, ktorých sa v roku 2003 dopustilo 384 osôb, čo je o 68 menej ako v roku 2002 a o 123 menej ako v roku 2001. Fyzické útoky podľa § 155 Trestného zákona spáchalo v roku 2003 340 osôb, t. j. o 48 menej ako v roku 2002 a o 74 osôb menej ako v roku 2001. Rozhodujúca väčšina trestných činov smerovala proti príslušníkom policajného zboru a policajtom obecnej (mestskej) polície.
Štatistický pokles počtu stíhaných osôb pre verbálne útoky v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, je zrejme dôsledkom novelizácií Trestného zákona, pri ktorých došlo k vypusteniu odseku 3 § 156 Tr. zák., a verbálne útoky na verejných činiteľov pri výkone ich právomoci alebo pre výkon ich právomocí už nemožno trestne stíhať ako trestný čin útoku na verejného činiteľa.
Tretiu významnú skupinu predstavujú osoby stíhané pre falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo stíhaných 292 osôb ( 7,5 %). V porovnaní s rokom 2002 ide o nárast o 58 stíhaných osôb a oproti roku ide o nárast o 38 osôb. V prevažnej miere ide o trestnú činnosť súvisiacu s majetkovou trestnou činnosťou, pri ktorej sa používajú falošné listiny osvedčujúce identifikačné údaje osôb a vecí, napríklad občiansky preukaz, cestovný pas, vodičské oprávnenie a osvedčenie o evidencii vozidla.
Takmer v nezmenenom rozsahu zostal výskyt trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2003 stíhaných 232 osôb, v roku 2002 bolo stíhaných 234 osôb a v roku 2001 bolo stíhaných 241 osôb. Osobitnú skupinu predstavujú osoby stíhané pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, pričom táto trestná činnosť má v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stúpajúcu tendenciu.
Pre tento trestný čin bolo v roku 2003 stíhaných 577 osôb, čo v porovnaní s rokom 2002 predstavuje nárast o 371 osôb a v porovnaní s rokom 2001 to predstavuje nárast o 366 osôb. Páchatelia tohto trestného činu sa na celkovom počte stíhaných osôb v tejto skupine podieľali 7,5 %. Aj napriek tomu mnohé signály nasvedčujú, že táto trestná činnosť má neustále vysokú latenciu.
Hlavnými formami páchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona je používané násilie pri výkone zákonných oprávnení, napr. fyzické násilie pri predvádzaní osôb a zadovažovaní informácií a protiprávne konania príslušníkov dopravnej polície pri kontrole cestnej premávky a evidencii vozidiel. Závažná je aj trestná činnosť pracovníkov colnej správy a daňových úradov, pretože má okrem iného negatívne dôsledky na príjmovú časť štátneho rozpočtu.
Pozitívnym javom vo vývoji kriminality je nárast postihu a odhalenia páchateľov korupčnej trestnej činnosti. V roku 2003 bolo za trestnú činnosť korupčného charakteru stíhaných 163 osôb. Oproti roku 2002 je to nárast o 43 osôb. Obžaloba bola podaná na 95 osôb, pričom v roku 2002 na 92 osôb. Korupcia má naďalej vysoký stupeň latentnosti a jej odhaľovanie je priamo závislé na ochote občanov oznamovať a usvedčovať páchateľov tohto druhu trestnej činnosti. Pozitívom pri odhaľovaní korupcie v roku 2003 je zvýšená iniciatíva príslušných orgánov Policajného zboru pri aplikovaní ustanovenia § 88b/ Trestného poriadku o možnom použití agenta na odhalenie a usvedčenie páchateľa korupčnej trestnej činnosti. Tento zákonný postup bol v roku 2003 použitý v 18 prípadoch a v roku 2002 v 14 prípadoch. Pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody bolo obžalovaných 40 osôb a pre trestný čin podplácania 51 osôb. Za trestný čin nepriamej korupcie boli postavené pred súd 4 osoby. Štatistické ukazovatele nasvedčujú tomu, že dvojtretinový výskyt tohto druhu kriminality je odhalený a realizovaný postih v bratislavskom, žilinskom a košickom kraji.
Realizácia konkrétnych prípadov súčasne dokumentuje, že najúspešnejšie sa korupcia objasňuje a dokazuje v činnosti policajného zboru a to osobitne pri výkone dopravnej skúšky vo formách prijímania úplatku a podplácania. Korupčné správanie však bolo zaznamenané takmer vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Protikladom pozitívneho javu v boji proti korupcii vo forme nárastu postihu a odhalenia páchateľov korupčnej trestnej činnosti je nedostatočná rýchlosť trestného postihu, najmä z dôvodov zdĺhavého súdneho konania. Efektivitu v boji proti korupcii a urýchlený a účinný postih by mali v nastávajúcom období, počnúc rokom 2004, priniesť opatrenia prijaté Národnou radou v roku 2003 vo forme:
a/ novely Trestného zákona č. 171 z 24. 4. 2003, ktorou sa sprísnili dolné hranice trestných sadzieb trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a/ ods. 2, § 160b, a § 160c/,
b/ novely zákona o trestnom konaní súdnom a Trestného zákona č. 457 z 21. 10. 2003, ktorou sa upravilo oprávnenie agenta podľa § 88b/ ods. 2 byť iniciatívnym pri odhaľovaní korupcie verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a rozšírenie trestnej zodpovednosti za neprekazenie a neoznámenie trestného činu korupčného charakteru podľa § 167 a § 168 Trestného zákona,
c/ zákona o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry č. 458 z 21. 10. 2003. Osobitným opatrením na elimináciu negatívnych javov pri odhaľovaní a zadokumentovaní korupčnej trestnej činnosti je nariadenie ministra vnútra SR z 11. decembra 2003 č. 60, ktorým s účinnosťou od 1. 1. 2004 vytvoril v Policajnom zbore nový útvar – Úrad boja proti korupcii, na odhaľovanie a vyšetrenie korupčnej trestnej činnosti s celoslovenskou pôsobnosťou.
Čiastočnou predprípravou budúcej činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry podľa zákona č. 458/2003 Z. z. v roku 2003 bola činnosť osobitnej organizačnej zložky generálnej prokuratúry – Úradu špeciálneho prokurátora, vytvoreného príkazom generálneho prokurátora SR o organizácii a riadení práce prokuratúry por. č. 5/2002 z 13. novembra 2002.
Činnosť tohto Úradu špeciálneho prokurátora bola v roku 2003 zameraná a vykonávaná v oblasti boja proti korupcii vo formách:
a/ kontroly a metodického usmerňovania podriadených prokuratúr pri trestnom postihu korupcie,
b/ prijímania a vybavovania trestných oznámení korupčného charakteru,
c/ vybavovania podnetov na podanie sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 266 ods. 1 Tr. por. proti rozhodnutiu vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov v korupčných trestných veciach,
d/ zabezpečovania trestného stíhania a uplatňovanie prostriedkov trestného procesu na odhalenie a zadokumentovanie korupčnej trestnej činnosti a
e/ priameho prokurátorského dozoru vo vybraných veciach korupčného charakteru.
Vo vojenskej súčasti prokuratúry došlo v roku 2003 k enormnému nárastu osôb stíhaných pre tento druh kriminality. Zatiaľ čo v roku 2002 bolo stíhaných 60 osôb, obžalovaných 36 osôb a odsúdených 9 osôb, v roku 2003 bolo stíhaných celkom 335 osôb, obžaloba bola podaná na 76 osôb a odsúdených bolo 7 osôb. Takéto zvýšenie stíhaných osôb pre tento druh kriminality bolo spôsobené tým, že generálny prokurátor svojimi opatreniami nariadil, aby vojenská súčasť prokuratúry dozorovala väčšinu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru, kde práve prevláda tento druh trestnej činnosti.
Kriminalita v Policajnom zbore
V roku 2003 bolo trestne stíhaných 575 príslušníkov Policajného zboru. V porovnaní s rokom 2002 (143) a rokom 2001 (167) ide o značný nárast tohto druhu kriminality. V roku 2003 bola podaná obžaloba na 176 príslušníkov Policajného zboru. Aj v tomto ukazovateli došlo k nárastu obžalovaných osôb oproti roku 2002 (112) a 2001 (122). V roku 2003 bolo odsúdených 65 príslušníkov Policajného zboru.
Z hľadiska druhu trestnej činnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nedošlo ku zmene. Počas výkonu služby najfrekventovanejším je trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 221 príslušníkov Policajného zboru, čo je v porovnaní s rokom 2002 enormný nárast, nakoľko v minulom roku bolo trestne stíhaných 143 príslušníkov PZ. Obžalovaných bolo v roku 2003 91 osôb, čo je o 24 osôb menej oproti roku 2002 a o 41 osôb menej ako v roku 2001.
Mimo výkonu služby sa príslušníci Policajného zboru dopúšťajú trestných činov tak ako ostatné obyvateľstvo. Ide napríklad o násilné trestné činy (stíhaných 27 osôb pre trestné činy podľa § 221, 223 a 224 Trestného zákona), výtržníctvo ( stíhaných 7 osôb), prevádzačstvo (stíhaných 8 osôb), majetkovú trestnú činnosť a podobne. V roku 2003, podobne ako v roku 2002, vyvolali rozhorčenie verejnosti pomerne časté dopravné nehody s ťažkými následkami, ktorých sa dopustili príslušníci Policajného zboru pod vplyvom alkoholu. Pozitívne hodnotíme zásadné postoje vedúcich funkcionárov ministerstva vnútra k týmto prípadom.
Kriminalita v ozbrojených silách
Kriminalitou v ozbrojených silách sa zaoberá vojenská súčasť prokuratúry. V ozbrojených silách bolo v roku 2003 celkom stíhaných 974 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o 473 osôb. Obžaloba bola podaná na 625 osôb, čo je pokles oproti roku 2002 o 400 osôb. Vo vojenskej súčasti prokuratúry prevládajú všeobecné trestné činy. Vojenské trestné činy sa na celkovej kriminalite podieľajú pri stíhaných osobách 37,4 % a pri obžalovaných osobách 56 %. Zo všeobecne trestných činov sa najviac vyskytovali trestné činy proti poriadku vo verejných veciach – podiel 20,2 % a ako už tradične trestné činy proti majetku – podiel 18,6 %. Najčastejšie spáchaným trestným činom v ozbrojených silách je trestný čin porušovania povinností dozornej služby podľa § 286 Tr. zák. Tento trestný čin bol najčastejšie páchaný aj v roku 2002. Pozitívne možno hodnotiť pokles trestných činov dezercie podľa § 282 a § 284 Tr. zák., čo je zapríčinené postupnou profesionalizáciou armády. Došlo aj k poklesu kriminality u trestných činov porušovania práv a chránených záujmov vojakov podľa § 279 a, § 279 b Tr. zák., teda u trestných činov, ktoré sa vo všeobecnosti nazývajú šikanami. Pokiaľ sa týka zložiek ozbrojených síl, najpodstatnejšiu časť stíhaných osôb tvoria príslušníci z útvarov ministerstva obrany a Generálneho štábu – 1 203 osôb, ďalej príslušníci vojska ministerstva vnútra – celkom 25 osôb a z príslušníkov Železničného vojska boli stíhané dve osoby.
V roku 2002 bolo celkom stíhaných 560 osôb – vojakov základnej a náhradnej služby, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o 527 osôb. Profesionálni vojaci a vojaci prípravnej služby sa podieľali na kriminalite 242 osobami, čo je nárast o 8 osôb, ďalej boli stíhaní piati odvedenci (pokles oproti roku 2002 o 15 osôb). Príslušníci zdokonaľovacej služby sa v roku 2003 nedopustili ani jedného trestného činu. Naďalej pretrváva tendencia mierneho nárastu trestných činov, ktorých sa dopustili profesionálni vojaci.
V roku 2003 bolo celkom stíhaných 561 vojakov a jeden poddôstojník z radov povinnej vojenskej služby. Z vojakov ďalšej vojenskej služby bolo stíhaných 53 príslušníkov mužstva, 98 poddôstojníkov,12 práporčíkov, 76 dôstojníkov a na rozdiel od predchádzajúcich rokov nebol stíhaný žiaden generál.
Všeobecne nebezpečné trestné činy
Pre všeobecne nebezpečné trestné činy bolo v roku 2003 stíhaných celkom 2 957 osôb (5,2 % z celkového počtu stíhaných osôb), čo je o 664 osôb viac ako v roku 2002 a o 701 osôb viac ako v roku 2001. Dominantné postavenie si udržal trestný čin pytliactva s celkovým počtom 612 stíhaných osôb, čo je oproti roku 2002 nárast o 18 osôb. Z celkového počtu vybraných trestných činov predstavuje 35,1 %. Podstatnú časť tvorí pytliactvo v oblasti zásahov do rybárskeho práva, naproti tomu neoprávnené zásahy do práva poľovníctva sú početne i percentuálne zanedbateľné. Stabilizácia počtu osôb stíhaných pre trestný čin pytliactva však nevyjadruje jeho skutočný výskyt. Latencia je pre tento trestný čin príznačná. V rozhodujúcej väčšine ide o bežné spôsoby pytliactva jednotlivcov, motivované aj ekonomickou situáciou.
V poradí druhým najfrekventovanejším trestným činom v tejto skupine je trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 Trestného zákona. Práve pri tomto trestnom čine došlo k mimoriadnemu nárastu oproti roku 2002. V roku 2003 bolo pre tento trestný čin stíhaných 499 osôb, čo je o 150 osôb viac ako v roku 2002 a o 42 osôb viac ako v roku 2001. K výraznému nárastu oproti roku 2002 došlo aj v počte stíhaných osôb pre trestný čin všeobecného ohrozenia v úmyselnej i nedbanlivostnej forme podľa §§ 179 a 180 Trestného zákona zo 67 na 158 ( pri nedbanlivostnej forme bolo stíhaných 145 osôb, 13 za úmyselný trestný čin), čo predstavuje nárast o 135 %.
K ďalšiemu nárastu došlo aj v počte osôb, stíhaných pre trestný čin poškodzovania a ohrozovania všeobecne prospešného zariadenia podľa §§ 182 – 184 Trestného zákona. Celkový počet 345 stíhaných osôb za obe formy predstavuje nárast o 88 osôb oproti roku 2002 a o 143 osôb oproti roku 2001.
Vzostupný trend pokračoval aj pokiaľ ide o trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov, pre spáchanie ktorého bolo v roku 2003 stíhaných celkom 90 osôb, čo je o 18 viac ako v roku 2002 a o 76 viac ako v roku 2001. Tento výsledok je nepochybne odrazom zvyšujúcej sa špecializácie orgánov Policajného zboru pri odhaľovaní a postihu tohto druhu trestnej činnosti. Skutkový rámec tejto trestnej činnosti však aj naďalej v podstatnej miere spočíva v nedovolenom nadmernom výrube stromov. Ostatné trestné činy mali v tejto skupine trestných činov len nevýrazné postavenie. Vo vojenskej súčasti prokuratúry bolo pre tento druh kriminality celkom stíhaných 20 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2002 pokles o 4 osoby, obžaloba bola podaná na 10 osôb (pokles o 10 osôb).
V roku 2003 bolo pre trestné činy v doprave stíhaných 2 493 osôb. Tento počet predstavuje podiel 4,3 % na celkovej kriminalite známych osôb. V porovnaní s rokom 2002 (2 262 osôb) došlo k nárastu stíhaných osôb v počte 231 (nárast o 10,20 %) a oproti roku 2001 (2 248 osôb) o 245 osôb. Možno konštatovať, že počet stíhaných osôb pre trestné činy v doprave má mierne stúpajúci trend, pričom ich podiel na celkovom počte stíhaných osôb v roku 2002 bol 5,2 % a v roku 2001 5,7 %. V roku 2003 bola podaná obžaloba na 1 673 osôb, čo predstavuje 4,4 %-ný podiel na celkovom počte obžalovaných osôb. V roku 2002 bol tento podiel 5,0 %-ný a v roku 2001 – 5,4 %. V roku 2003 bolo pre trestné činy v doprave odsúdených 1 293 osôb, čo je o 35 viac ako v roku 2002 a o 22 osôb menej ako v roku 2001.
Najčastejšie páchaným trestným činom v doprave bol trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 Trestného zákona. V roku 2003 bolo za uvedený trestný čin stíhaných 1.586 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2002 pokles o 153 osôb a s rokom 2001 pokles o 142 osôb. Za obdobie posledných troch rokov došlo k nárastu počtu trestne stíhaných osôb pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Trestného zákona. V roku 2003 bolo stíhaných 635 osôb, t. j. o 94 osôb viac ako v roku 2002 a o 103 osôb viac ako v roku 2001. V ostatných troch rokoch evidujeme stabilný počet osôb stíhaných pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 Trestného zákona. V roku 2003, podobne ako v predchádzajúcom období je potrebné negatívne hodnotiť skutočnosť, že k najzávažnejším dopravným nehodám došlo pod vplyvom alkoholu. Pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bolo v roku 2003 trestne stíhaných 375 osôb (t. j. 15,0 % zo všetkých trestne stíhaných osôb za trestné činy v doprave). Pokles počtu stíhaných osôb oproti roku 2002 je 16 osôb a v porovnaní s rokom 2001 ide o nárast v počte 13 osôb. Približne rovnaký počet trestne stíhaných osôb pretrváva i vo vzťahu k trestnému činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Trestného zákona. V roku 2003 bolo pre tento trestný čin stíhaných 75 osôb, t. j. o 6 osôb viac ako v roku 2002 a o 5 osôb viac ako v roku 2001.
Najčastejšími a pretrvávajúcimi príčinami trestných činov v doprave sú aj naďalej neprimeraná rýchlosť jazdy, nedostatočná pozornosť pri vedení vozidla, neprispôsobenie spôsobu jazdy poveternostným podmienkam, nedanie prednosti v jazde, jazda pod vplyvom alkoholu, ale i nedisciplinovanosť ostatných účastníkov cestnej premávky, predovšetkým chodcov a cyklistov. K tomu treba pripočítať zlé, často neudržiavané cesty a predpokladanú vysokú latentnosť jázd pod vplyvom alkoholických nápojov.
Aj vo vojenskej súčasti prokuratúry došlo k nárastu trestne stíhaných osôb pre trestné činy v doprave. V roku 2003 bolo stíhaných celkom 44 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast o 14 osôb a obžaloba bola podaná na 24 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 2 menej.
V roku 2003 vzbudil pozornosť masmédií a verejnosti skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin neoprávneného odoberania orgánov a tkanív spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 209 b Trestného zákona, ktorý spočíval v tom, že dvaja českí lekári po dohode s lekárom v nemocnici s poliklinikou v Skalici nechali odobrať pri pitve zo 16-tich mŕtvych tiel osrdcovníkové vaky a kostné štepy, ktoré sa pokúsili vyviezť do Českej republiky.
V roku 2003 sa vo väčšej miere začali prejavovať nové formy trestnej činnosti páchanej prostredníctvom internetu, s použitím výpočtovej techniky a iných technických zariadení, resp. formou neoprávnených zásahov do technických zariadení slúžiacich na automatizované poskytnutie služieb. Z hľadiska vyšetrovania, ale aj z hľadiska prokurátorského dozoru ide o náročnú problematiku, pretože prakticky neobmedzená a mimoriadne rýchla možnosť komunikácie a prenosu informácií umožňuje páchanie rôznych druhov trestnej činnosti. Takto môžu byť spáchané útoky naplňujúce znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 206 Trestného zákona rovnako aj závažné trestné činy vydierania podľa § 235 Trestného zákona. Prepojenie bánk a iných finančných inštitúcií na internet (napriek akokoľvek technicky dokonalému zabezpečovaciemu systému) potencionálne umožňuje spáchanie závažných majetkových alebo iných trestných činov (neoprávnený prevod finančných prostriedkov, zneužitie získaných údajov a pod.). Spoločným znakom týchto trestných činov je anonymita páchateľa, ktorého odhalenie je veľmi obtiažne a v niektorých prípadoch temer nemožné (použitie anonymizačnej služby). Závažný prípad vydierania pomocou internetu bol zaznamenaný na Okresnej prokuratúre Bratislava I. a týkal sa vydierania Generálneho riaditeľstva železníc Slovenskej republiky, pri ktorom páchateľ žiadal vyplatenie mnohomiliónovej čiastky za neohrozenú prevádzku na železnici.
Kriminalita cudzincov na našom území, kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine
V roku 2003 bolo v Slovenskej republike trestne stíhaných 729 cudzincov pre 1276 trestných činov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to o 42 osôb (6,11 %) viac, pričom tieto sa tiež dopustili o 157 viac trestných činov (14,03 %) ako v roku 2002. Podiel obvinených cudzincov na počte všetkých stíhaných osôb tvorí 1,27 %, čím sa nevymyká z priemeru ostatných piatich rokov, keď napr. v predošlom období to bolo 1,59 %. Pri porovnávaní trendov vývinu v tejto oblasti kriminality je zaujímavé, že pretrváva jej nevyvážený pomer v rámci Slovenska podľa jednotlivých krajov. Popri celkovom náraste kriminality cudzincov v rámci Slovenskej republiky, aj v minulom roku pokračoval jej nárast v súlade s predchádzajúcou tendenciou v kraji Trnava a Prešov. Nárast bol však zaznamenaný aj v rámci krajských prokuratúr v Bratislave a Žiline, kde bol v roku 2002 zaznamenaný prechodný pokles tohto druhu kriminality. Už niekoľko rokov najvyšší počet stíhaných cudzincov zaznamenávajú krajské prokuratúry v Bratislave - 133 osôb (r. 2002 - 106 osôb), v Žiline - 116 osôb (r. 2002 - 115) a Košiciach - 112 osôb (r. 2002 - 113 stíhaných cudzincov). Najvyšší nárast zaznamenala opätovne Bratislava - o 27 osôb (25,47 %), Prešov o 25 osôb (32,05 %) a Trnava o 14 osôb (15,90 %). V ostatných krajoch bol zaznamenaný pokles počtu trestne stíhaných cudzincov, pričom ich počty boli nasledovné: Trenčín 63 osôb (r. 2002 - 69), Banská Bystrica 57 osôb (r. 2002 - 67) a Nitra 43 osôb (r. 2002 - 51 osôb).
Pokiaľ ide o skladbu trestných činov a štátnu príslušnosť páchateľov, už tradične je pre Bratislavu typická najmä trestná činnosť štátnych príslušníkov Ukrajiny, ktorí sa dopúšťali prevažne trestných činov proti poriadku vo verejných veciach (t.j. najmä nedovoleného prekročenia štátnej hranice, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery a marenia výkonu úradného rozhodnutia).
V žilinskom kraji sa najviac trestnej činnosti dopúšťali štátni príslušníci Poľska, Českej republiky a Ukrajiny. Formy ich trestnej činnosti boli veľmi rôznorodé, cez majetkovú trestnú činnosť a trestné činy v doprave, ako aj už tradičné zanedbanie povinnej výživy. Boli však zaznamenané aj trestné činy lúpeže a zvýšený nápad trestnej činnosti v súvislosti s pytliactvom. V rámci obvodu Krajskej prokuratúry v Trenčíne sa cudzinci najčastejšie dopúšťali trestných činov v súvislosti s drogami, v doprave a majetkovej kriminality. Pokiaľ ide o ich štátnu príslušnosť, išlo prevažne o českých občanov. Pre Nitru bolo v sledovanom období typické najmä páchanie majetkovej trestnej činnosti a už tradične trestné činy v doprave, ktorých sa dopúšťali najmä maďarskí a českí občania. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zaznamenala z hľadiska štátnej príslušnosti najviac stíhaných štátnych príslušníkov Českej republiky, Poľska a Maďarska. Prevažovala u nich trestná činnosť proti poriadku vo veciach verejných, majetková trestná činnosť a trestná činnosť v doprave.
Prevažujúcou formou trestnej činnosti v prešovskom kraji bola rovnako ako po minulé roky najmä trestná činnosť v doprave, násilná a majetková kriminalita, pričom pribudli viaceré prípady drogovej trestnej činnosti a tzv. prevádzačstva (§ 171a Trestného zákona). Najviac trestne stíhaných bolo štátnych príslušníkov Poľska, Českej republiky a Ukrajiny. V obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach bola v roku 2003 typická najmä majetková trestná činnosť, a to v súvislosti s nelegálnym dovozom neokolkovaných cigariet na územie Slovenskej republiky, ktorá má stúpajúcu tendenciu. Páchateľmi boli v prvom rade občania Ukrajiny, nasledovali občania Českej republiky. V trnavskom kraji bola v r. 2003 prevažujúcou formou trestnej činnosti najmä násilná a majetková kriminalita zo strany občanov Ukrajiny, pričom výrazne narástla drogová kriminalita, páchaná českými štátnymi príslušníkmi.
Z hľadiska celého územia Slovenskej republiky sa na kriminalite cudzincov najviac podieľali občania Českej republiky (200 osôb - 27,43 %), Ukrajiny (113 osôb - 15,50 %), Poľska (105 osôb - 14,40 %), Juhoslávie (37 osôb - 5,07 %), Maďarska (35 osôb - 4,80 %) a Vietnamu (22 osôb - 3,01 %). Zastúpení boli príslušníci ďalších päťdesiatich štátov v počte od 1 do 18 osôb. Štruktúra nimi páchanej trestnej činnosti podľa jednotlivých hláv Trestného zákona v celoslovenskom priemere je nasledovná:
-
podľa IX. hlavy osobitnej časti Trestného zákona - trestné činy proti majetku - 520 (40,75 %),
-
III. hlava - trestné činy proti poriadku vo verejných veciach - 168 (13,16 %),
-
VII. hlava - trestné činy proti životu a zdraviu - 130 (10,18%),
-
VIII. hlava - trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti - 110 (8,62 %),
-
V. hlava - trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie - 110 (8,62 %),
-
IV. hlava - trestné činy všeobecne nebezpečné - 109 (8,54 %),
-
VI. hlava - trestné činy proti rodine a mládeži - 68 (5,32 %),
-
II. hlava - trestné činy hospodárske - 64 (5,01 %).
Z celkového počtu stíhaných cudzích štátnych príslušníkov bola v roku 2003 podaná obžaloba na 369 osôb (50,61 %) a z toho bolo do konca roku 2003 právoplatne odsúdených 256 osôb (69,37 % z celkového počtu obžalovaných). V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je to o 20 obžalovaných (5,73 %) a o 25 odsúdených (10,82 %) viac. Podiel obžalovaných osôb na celkovom počte stíhaných cudzincov je ovplyvňovaný osobitosťou trestného konania v týchto veciach, ktorá je v prvom rade podmienená neprítomnosťou obvineného a jeho nedosažiteľnosťou pre orgány činné v trestnom konaní (buď sa vráti do domovského štátu, ktorý ho nemôže vydať na trestné stíhanie, alebo je administratívne vyhostený bezprostredne po spáchaní skutku). V takom prípade sa častokrát prípravné konanie neúmerne predlžuje a sťažuje tým, že je potrebné realizovať úkony prípravného konania prostredníctvom žiadosti o právnu pomoc cudzozemskými justičnými orgánmi.
Tento počet je znížený aj o prípady, keď došlo k využitiu širšej právnej pomoci vo forme inštitútu odovzdania trestného stíhania páchateľa do jeho domovského štátu. V roku 2003 sa tak stalo v prípade 123 osôb (16,87 % z celkového počtu trestne stíhaných cudzincov). Išlo o nasledovné štáty a počty stíhaných osôb:
|
Česká republika |
77 |
|
Maďarsko |
11 |
|
Ukrajina |
9 |
|
Rakúsko |
7 |
|
Nemecko |
2 |
|
Holandsko |
2 |
|
Bulharsko |
2 |
|
Juhoslávia |
2 |
|
Estónsko |
2 |
|
Rumunsko |
2 |
|
Rusko |
1 |
|
Bosna a Hercegovina |
1 |
|
Macedónia |
1 |
|
Grécko |
1 |
|
Zväzová republika Juhoslávia |
1 |
|
Srbsko a Čierna Hora |
1 |
|
Taliansko |
1 |
Ak chceme získať ucelený obraz o trestnej činnosti cudzincov na našom území, je potrebné priradiť sem aj prípady podozrenia zo spáchania trestného činu cudzími štátnymi príslušníkmi, ktoré však neboli realizované v našej jurisdikcii, ale na základe medzinárodných zmlúv boli tieto trestné oznámenia odovzdané na ďalšiu realizáciu do domovského štátu páchateľa. V r. 2003 to bolo 79 osôb, cudzích štátnych príslušníkov, na ktorých bolo na základe podozrenia zo spáchania trestného činu odovzdané trestné oznámenie justičným orgánom ich domovského štátu. Prevažne išlo o podozrenia z trestného činu zanedbania povinnej výživy u občanov Českej republiky.
Vyhodnotiť trestnú činnosť slovenských občanov v cudzine je možné na základe štatistiky prevzatých trestných konaní (stíhaní) a prijatých trestných oznámení z cudziny vo veciach našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Cudzie štáty nemajú povinnosť odovzdávať Slovenskej republike jej občanov na trestné konanie, preto nejde o úplný odraz kriminality páchanej našimi občanmi v cudzine a je bežné, že práve najzávažnejšie trestné činy si spravidla štáty, kde bol trestný čin spáchaný, ponechávajú vo svojej jurisdikcii. V r. 2003 bolo orgánmi slovenskej prokuratúry prevzatých 376 trestných stíhaní z cudziny (r. 2002 379) a prijatých 321 trestných oznámení (r. 2002 356). V porovnaní s rokom 2002 je to len veľmi mierny pokles a stav v tejto oblasti je v podstate nezmenený. Pomerné zastúpenie štátov vyplýva z nasledovnej tabuľky:
| prevzaté trestné stíhanie z cudziny | |
|
Česká republika |
341 |
|
Rakúsko |
19 |
|
Maďarsko |
4 |
|
Chorvátsko |
3 |
|
Rumunsko |
2 |
|
Švajčiarsko |
1 |
|
Holandsko |
1 |
| prijaté trestné oznámenie z cudziny | |
|
Česká republika |
281 |
|
Maďarsko |
14 |
|
Rakúsko |
13 |
|
Poľsko |
5 |
|
Ukrajina |
4 |
|
Juhoslávia |
2 |
|
Nemecko |
2 |
Pokiaľ ide o skladbu trestnej činnosti, naďalej, ako po minulé roky, vysoko prevažujú trestné oznámenia pre zanedbanie povinnej výživy z Českej republiky, nasledujú trestné činy v doprave a rôzna majetková trestná činnosť. Vojenská súčasť prokuratúry v roku 2003 eviduje 1 prípad príslušníka ozbrojených síl SR, ktorý spáchal trestný čin v cudzine, (v rámci misie OSN), pričom ide o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona.
Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti
Základné údaje o činnosti prokurátora a spôsobe vybavenia veci v konaní pred začatím trestného stíhania
V roku 2003 napadlo na prokuratúry v Slovenskej republike (okrem vojenskej zložky prokuratúry) spolu 45 505 oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, čo je o 18 014 (65,52 %) oznámení viac ako v roku 2002 a o 25 000 oznámení viac ako v roku 2001. Z uvedených údajov je nepochybné, že došlo k mimoriadnemu zvýšeniu počtu podaných trestných oznámení v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi. Naďalej pretrvávali výrazné rozdiely v počte oznámení podaných v obvodoch jednotlivých krajských prokuratúr, vrátane vývoja tohto ukazovateľa. Najviac oznámení o trestnom čine bolo zaznamenaných v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave – 6 864 (15,08 %), v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove – 6 386 (14,03 %) a v obvode Krajskej prokuratúry Košice – 3 314 (13,83 %). Najnižší počet oznámení bol doručený v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave – 4 330 (9,51 %). Najväčší nárast podaných oznámení evidujeme v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Bratislave. Ich počet v porovnaní s rokom 2002 stúpol o 1 244. Zvýšený nárast počtu podaných oznámení bol zistený aj v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Prešove. Ich počet oproti roku 2002 vzrástol o 659 oznámení. Oznámenia o podozrení z trestnej činnosti aj v roku 2003 podávali predovšetkým fyzické osoby, pričom prevažovali oznámenia o majetkovej trestnej činnosti vo forme krádeží, podvodov, sprenevery, ale aj o podozrení z trestnej činnosti násilného charakteru a zanedbania povinnej výživy. Z právnických osôb podávali oznámenia o podozrení z trestnej činnosti najmä daňové orgány, colné orgány, Najvyšší kontrolný úrad a Národný úrad práce. Možno konštatovať, že v roku 2003 došlo k zlepšeniu úrovne oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sa stal trestný čin, ale v mnohých prípadoch sa ešte vyskytovali nedostatky, ktoré spôsobili, že bez ich doplnenia nebolo možné rozhodnúť o začatí trestného stíhania alebo odložení veci, či inom vybavení veci. V období roku 2003 bolo do cudziny odovzdaných celkove 37 trestných oznámení. Prokurátori v roku 2003 podľa § 159 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku neprijali a odmietli celkove 1 199 oznámení o trestnom čine, čo je v porovnaní s rokom 2002 o 385 menej a oproti roku 2001 o 229 viac neprijatých a odmietnutých oznámení.
Podstatnú časť prijatých oznámení prokurátori aj v roku 2003 odovzdali na ďalšie konanie vyšetrovateľom alebo policajným orgánom. Prokurátori pri odovzdaní oznámení v odôvodnených prípadoch dali pokyny na vykonanie úkonov potrebných na objasnenie veci alebo na zistenie páchateľa. Po účinnosti novely Trestného poriadku, ktorá zaviedla povinnosť vyšetrovateľa alebo policajného orgánu začať trestné stíhanie (ak oznámenie neobsahuje skutočnosti vylučujúce, že bol spáchaný trestný čin a nie je dôvod vec ukončiť jedným zo spôsobov uvedených v § 159 ods. 1, 2, 3 Trestného poriadku), prokurátori dávali pokyny na začatie trestného stíhania pre konkrétny trestný čin, pokiaľ to obsah podaného oznámenia umožňoval. Celkove bolo policajným orgánom odovzdaných 4 538 oznámení a vyšetrovateľovi 1 911 oznámení.
Nedostatky v postupe policajných orgánov a vyšetrovateľov sú v zásade rovnakej povahy ako v predchádzajúcich obdobiach. Neustále zmeny v procesných predpisoch, nedostatočné personálne obsadenie a výmeny funkcií v Policajnom zbore, nedostatočné technické vybavenie a naproti tomu neustále komplikovanejšie a na proces dokazovania náročnejšie trestné činy, kedy polícia je nútená pracovať v tímoch, to všetko má vplyv na kvalitu a rýchlosť konania. Prieťahy, ktoré v mnohých veciach vznikajú, majú často objektívny charakter. Z úrovne prokuratúry je ochota k spolupráci a snaha pomôcť vyšetrovateľom a najmä policajným orgánom zorientovať sa v problematike, často sa však nemožno vyhnúť uplatneniu príslušných procesných oprávnení prokurátora a nekvalitné rozhodnutia zrušovať.
Aj rok 2003 bol charakteristický pomerne veľkým množstvom podaných trestných oznámení ústavných činiteľov resp. verejne činných osôb, pričom väčšinou išlo skôr o politické spory, ako o trestnoprávnu záležitosť. Naďalej orgány prokuratúry evidovali celý rad podaní občanov a to ako obvinených, tak aj poškodených, ktoré boli svojim obsahom riadnymi opravnými prostriedkami podľa Trestného poriadku alebo podnetmi na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. podnetmi na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora podľa zákona o prokuratúre a ktoré ich podávatelia nesprávne označili ako trestné oznámenie.
Za sledované obdobie vo vojenskej súčasti prokuratúry napadlo v registroch Vn a Opn celkovo 427 vecí. V roku 2002 bolo takýchto vecí 997 a v roku 2001 1 042. Fyzické osoby v roku 2003 podali 29 oznámení a v roku 2002 23 oznámení. Právnické osoby v roku 2003 podali 398 oznámení a v roku 2002 974 podaní. Vo vojenskej súčasti prokuratúry nebol evidovaný prípad oznámenia návrhu na odovzdanie do cudziny. V roku 2003 bolo odmietnutých 106 oznámení z toho na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Bratislava 63 vecí, Vojenskej obvodnej prokuratúre v Banskej Bystrici 16 vecí a Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove 27 vecí.
Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní
Pri hodnotení štatistických údajov o zaťaženosti prokurátora a spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní treba poukázať na skutočnosť, že rok 2003 bol prvýkrát uceleným obdobím, umožňujúcim posúdenie vplyvu zmien zavedených novelou Trestného poriadku č. 422/2002 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. októbra 2002, na činnosť orgánov činných v trestnom konaní. V prípravnom konaní zaevidovala prokuratúra v roku 2003 116 553 nových vecí, čo v porovnaní s rokom 2002 predstavuje nárast o 10 348 vecí (nárast o 10,8 %) a s rokom 2001 dokonca až o 25 342 vecí. Z uvedeného počtu bolo do konca roku 2003 vybavených 113 326 vecí, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2002 nárast o 16 713 vecí a oproti roku 2001 nárast až o 24 627 vecí.
V roku 2003 bolo v prípravnom konaní celkom ukončených 96 157 vecí, z toho bolo zastavené trestné stíhanie podľa § 172 Trestného poriadku u 13 590 páchateľov. Postúpením veci podľa § 171 Trestného poriadku bolo ukončené trestné stíhanie u 2 075 páchateľov, podmienečným zastavením trestného stíhania podľa § 307 Trestného poriadku u 1 976 páchateľov a v 243 veciach došlo k schváleniu zmieru podľa § 309 Trestného poriadku. V priebehu roku 2003 bolo prerušené trestné stíhanie podľa § 173 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku (neznámy páchateľ) v 46 628 veciach a podľa ostatných ustanovení § 173 Trestného poriadku v 49 050 veciach.
V priebehu roku 2003 bolo vybavených celkom 4 010 trestných vecí, 4 463 osôb bolo realizovaných väzobne. Na porovnanie v roku 2002 bolo vybavených 2 919 a v roku 2001 2 705 väzobných trestných vecí. Možno konštatovať, že k 27,1 % nárastu počtu vecí vybavených väzobne oproti roku 2002 prispela okrem charakteru stíhaných trestných činov a ich páchateľov nesporne aj právna úprava, ukladajúca sudcovi povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorým nevyhovel návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby a oprávnenie prokurátora podať proti takému rozhodnutiu opravný prostriedok.
Vyšetrovanie bolo realizované v 53 355 veciach. Skrátené vyšetrovanie (§ 168 – 169 Trestného poriadku) bolo vykonávané v 56 362 veciach, pričom v 1 747 veciach využil prokurátor zákonné oprávnenie nariadiť vykonanie vyšetrovania (§ 174 ods.2 písm. g/ Trestného poriadku). Najčastejším dôvodom na takýto postup bola skutková a právna zložitosť vecí a náročnosť dokazovania, ale aj skutočnosť, že policajné orgány neskončili skrátené vyšetrovanie ani v predĺženej lehote uvedenej v § 168 Trestného poriadku (účinného do 30. 11. 2003).
K začatiu trestného stíhania podľa § 160 ods.1 Trestného poriadku došlo v 111 431 veciach. Na porovnanie v roku 2002 bolo začaté trestné stíhanie vo veci v 73 170 a v roku 2001 v 67 934 prípadoch. Obvinenie podľa § 163 ods.1 Trestného poriadku bolo v roku 2003 vznesené proti 57 362 osobám. V roku 2002 bolo takto postupované voči 43 202 osobám a v roku 2001 voči 39 102 osobám.
K zastaveniu trestného stíhania podľa § 172 Tr. por. došlo v 13 590 veciach, čo je nárast v porovnaní s rokom 2002 o 8 271 vecí a s rokom 2001 o 9 109 vecí. Trestné stíhanie bolo v roku 2003 zastavené proti 14 718 osobám. V porovnaní s rokom 2002 ide o nárast o 8 383 osôb. V roku 2001 bolo trestné stíhanie zastavené proti 5 647 osobám. Vo vyšetrovaní bolo trestné stíhanie zastavené v 6 625 veciach proti 7 447 osobám a v skrátenom vyšetrovaní v 6 964 veciach proti 7 271 osobám. Nárast trestných vecí, kde došlo k zastaveniu trestného stíhania je odôvodnený novelou Trestného poriadku, podľa ktorej sa začína trestné stíhanie v každej veci, kde to nie je vylúčené. Preto musel tak výrazne stúpnuť aj počet zastavených trestných stíhaní. Postúpením veci podľa § 171 Trestného poriadku bolo prípravné konanie ukončené v 2 075 veciach, čo je o 994 vecí viac ako v roku 2002 a o 988 vecí viac ako v roku 2001. Vo vyšetrovaní došlo k postúpeniu veci v 785 veciach proti 943 osobám a v skrátenom vyšetrovaní v 1 290 veciach proti 1 360 osobám.
K prerušeniu trestného stíhania podľa § 173 Trestného poriadku došlo v roku 2003 v 49 015 veciach. V porovnaní s rokom 2002 je to nárast o 3 495 vecí a oproti roku 2001 o 9 471 vecí. Vo vyšetrovaní došlo k prerušeniu trestného stíhania v 18 980 veciach a v skrátenom vyšetrovaní v 30 035 veciach. Podľa § 173 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku (neprítomnosť obvineného alebo poškodeného) bolo v roku 2003 prerušené trestné stíhanie v 2 364 veciach, čo je o 1 215 vecí viac ako v roku 2002 a o 617 vecí viac ako v roku 2001. Podľa tohto ustanovenia došlo k prerušeniu trestného stíhania vo vyšetrovaní v 1 058 veciach proti 2 608 osobám a v skrátenom vyšetrovaní v 1 306 veciach proti 1 477 osobám. Podľa § 173 ods.1 písm. f/ Trestného poriadku (neznámy páchateľ) došlo k prerušeniu trestného stíhania v 46 628 veciach. V porovnaní s rokom 2002 je to viac o 4 957 vecí a v porovnaní s rokom 2001 viac o 8 885 vecí. Vo vyšetrovaní bolo podľa tohto ustanovenia postupované v 17 915 veciach a v skrátenom vyšetrovaní v 28 713 veciach.
Najčastejším spôsobom ukončenia vecí, v ktorých bolo vznesené obvinenie, bolo podanie obžaloby. V roku 2003 bola obžaloba podaná na 37 607 osôb v 29 223 veciach. Pri porovnaní s rokom 2002 ide o nárast o 4 924 vecí a 5 073 osôb (11,58 %) a oproti roku 2001 došlo k nárastu dokonca až o 10 035 osôb a 9 443 vecí. Tieto štatistické údaje dokumentujú, že veľmi často išlo o skupinové trestné veci. Postup prokurátorov pri podávaní obžalôb vo veciach, kde sa vykonalo skrátené vyšetrovanie (14.249 vecí na 16.533 osôb) predovšetkým z hľadiska rýchlosti konania, pozitívne ovplyvnilo odstránenie nutnosti písomného odôvodňovania obžalobného návrhu. Podľa štatistických údajov priemerne vybavil prokurátor za jeden mesiac podaním obžaloby 5,39 vecí. V roku 2002 to bolo 4,5 vecí a v roku 2001 4,1 vecí.
Uvedené štatistické údaje umožňujú urobiť záver, že zmeny zavedené novelou Trestného poriadku zákonom č. 422/2002 Z. z. rozhodujúcou mierou prispeli k výraznému nárastu trestnej agendy na prokuratúre. Stalo sa tak v dôsledku zásadnej zmeny podmienok na začatie trestného stíhania, ale aj zakotvením výlučného oprávnenia prokurátora rozhodovať po skončení skráteného vyšetrovania o zastavení trestného stíhania a o postúpení veci. Treba pritom zdôrazniť, že takto zvýšený nápad vecí v roku 2003 vybavoval na prokuratúre prakticky ten istý počet prokurátorov, ako v predchádzajúcich obdobiach.
K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 307 Trestného poriadku došlo v roku 2003 v 1 976 veciach. V porovnaní s rokom 2002 je to viac o 149 vecí a o 563 vecí viac oproti roku 2001. Napriek neustále sa zvyšujúcemu počtu vecí vybavených týmto alternatívnym spôsobom skončenia trestného stíhania treba konštatovať výrazné rezervy v možnostiach jeho primeraného využívania a to najmä s ohľadom na predpokladanú kontradiktórnosť súdneho konania po prijatí rekodifikovaných trestných noriem.
Schválením zmieru a následným zastavením trestného stíhania podľa § 309 Trestného poriadku bolo v roku 2003 vybavených 243 vecí. V roku 2002 takto postupoval prokurátor v 29 veciach, inštitút zmieru bol však do trestného konania zavedený až novelou Trestného poriadku č. 422/2002 Z. z. účinnou od 1. októbra 2002. Nedostatočné využívanie tohto inštitútu zapríčinila v rozhodujúcej miere právna úprava, ktorá len zanedbateľným spôsobom odlišovala inštitút zmieru od podmienečného zastavenia trestného stíhania, čo napokon viedlo k úprave tohto inštitútu novelou Trestného poriadku č. 457/2003 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. decembra 2003. Po prijatí tejto novely Trestného poriadku možno očakávať oveľa častejšie aplikovanie tohto inštitútu.
Dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania do ukončenia veci je ukazovateľom rýchlosti tohto štádia konania. V roku 2003 bolo od začatia trestného stíhania do vydania meritórneho rozhodnutia ukončených v lehote do jedného mesiaca 12 507 vecí, v lehote do dvoch mesiacov 30.815 vecí, v lehote do troch mesiacov 17 228 vecí a v lehote nad tri mesiace 32 250 vecí. Z týchto údajov vyplýva, že v lehote do 2 mesiacov bolo vybavených 46,7 % vecí. Na porovnanie, v roku 2002 bolo do jedného mesiaca ukončených 10 929 vecí, do dvoch mesiacov 25 212 vecí, do troch mesiacov 16 017 vecí a nad tri mesiace 21 012 vecí. V roku 2001 bolo do jedného mesiaca ukončených 10 635 vecí, do dvoch mesiacov 22 488 vecí, do troch mesiacov 14 155 vecí a nad tri mesiace 18 516 vecí.
Štatistické údaje o rýchlosti prípravného konania umožňujú urobiť záver, že zavedenie skráteného vyšetrovania nemalo zásadný vplyv na urýchlenie prípravného konania. Podľa skúseností prokurátorov pri výkone prokurátorského dozoru je to predovšetkým dôsledok personálneho obsadenia policajných orgánov, čiastočne nie vždy uspokojivej odbornej úrovne, ako aj ich aktuálnej zaťaženosti.
V roku 2003 vybavili prokurátori návrhy na podanie obžaloby a návrhy na meritórne ukončenie veci v lehote do 7 dní v 17 490 veciach, čo je o 2 869 viac ako v roku 2002, v lehote do 14 dní v 9 080 veciach, čo je o 3 484 viac ako v roku 2002. Spolu veci vybavené do 14 dní predstavujú 92,2 % z celkového počtu vybavených vecí, pričom oproti roku 2002 bolo v lehote do 14 dní vybavených o 6 353 vecí viac. V lehote do 1 mesiaca bolo vybavených 1 681 vecí, čo je o 1 253 vecí viac ako v roku 2002 a v lehote nad 1 mesiac 566 vecí, čo je o 376 vecí viac ako v roku 2002. Pre porovnanie v roku 2001 bolo v lehote do 7 dní vybavených 15 309 vecí, v lehote do 14 dní 5 961 vecí, v lehote do 1 mesiaca 512 vecí a v lehote nad 1 mesiac 205 vecí.
S prihliadnutím na uvedené štatistické údaje možno dĺžku konania na prokuratúre hodnotiť pozitívne. Opätovne treba poukázať na podstatné zvýšenie nápadu vecí, ktoré vybavoval nezmenený počet prokurátorov, pričom v konaní na prokuratúre sa prieťahy nevyskytli. V lehote nad 1 mesiac boli prokurátormi vybavované výlučne trestné veci skutkovo rozsiahle a právne zložité, týkajúce sa organizovaného zločinu, majetkovej a ekonomickej kriminality, ako aj veci s vysokým počtom obvinených, svedkov a poškodených osôb.
V roku 2003 napadlo vo vojenskej súčasti celkovo 1 401 vecí. Vybavených vecí bolo 1 313, z toho väzobných bolo 31 vecí. Vo vyšetrovaní bolo skončené prípravné konanie zastavením podľa § 172 Tr. por. vo veci v 35 prípadoch, vo vzťahu k osobám v 36 prípadoch, prerušením trestného stíhania bolo v oboch kategóriách skončené prípravné konanie v 17 veciach, postúpením bolo skončené prípravné konanie v 7 veciach voči 8 osobám. V 189 veciach bola podaná obžaloba voči 243 osobám. Podmienečným zastavením bolo rozhodnuté v 35 veciach a schválením zmieru v 13 veciach.
V skrátenom vyšetrovaní bolo zastavené trestné stíhanie v 245 veciach voči 250 osobám, prerušené bolo v 158 veciach voči 161 osobám, postúpené bolo v 72 veciach voči 79 osobám. Obžaloba bola podaná v 420 veciach, voči 484 osobám. Podmienečné zastavenie bolo vykonané v 14 veciach a schválenie zmieru v 6 veciach. V 73 prípadoch nariadil prokurátor konať vyšetrovania. Vyšetrovanie prebehlo v 289 veciach a skrátené vyšetrovanie v 1.012 veciach.
Čo sa týka dĺžky prípravného konania, bolo toto ukončené v 8 prípadoch do 14 dní, v 100 prípadoch do 1 mesiaca, v 350 prípadoch do 2 mesiacov, v 254 prípadoch do 3 mesiacov, v 305 veciach do 6 mesiacov, v 147 veciach do 1 roku a nad 1 rok trvalo prípravné konanie v 31 veciach. Priemerný počet vecí, ktoré vybavil prokurátor v podaní obžaloby za jeden mesiac je na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava 3, 19 , na Vojenskej obvodnej prokuratúre Banská Bystrica 2, 28 a na Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov 1,80. Rýchlosť konania od obdržania návrhu na podanie obžaloby do vydania meritórneho rozhodnutia je do jedného mesiaca 87,3 %, do dvoch mesiacov 94,9 % a 5 % vecí sa vybavovalo dlhšie ako 2 mesiace.
Prokurátori, zaradení vo vojenskej súčasti prokuratúry však aj sami vyšetrovali trestné veci. Za rok 2003 takto vyšetrovali 126 vecí proti 176 osobám, z toho na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Bratislave 49 vecí proti 71 osobám, Vojenskej obvodnej prokuratúre v Banskej Bystrici 25 vecí proti 30 osobám a Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove 52 vecí proti 75 osobám. V porovnaní s rokom 2002 je evidentné, že došlo k rapídnemu poklesu počtu vecí vyšetrovaných vojenskými prokurátormi. V roku 2002 prokurátori vyšetrovali celkom 660 vecí a v roku 2003 ich počet poklesol na 126. Táto skutočnosť je spôsobená novelou Trestného poriadku, ktorou bol zavedený Inštitút skráteného vyšetrovania, v rámci ktorého konali poverené policajné orgány nielen v rámci policajného zboru, ale aj vo vojenskej polícii.
Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní
V roku 2003 sa mimoriadne zvýšila aktivita prokurátorov pri využívaní jednotlivých prostriedkov prokurátorského dozoru v priebehu prípravného konania. Tento záver dokumentujú nasledujúce štatistické údaje:
|
roky |
2003 |
2002 |
2001 |
|
počet previerok vyšetrovacích spisov |
42 898 |
24 258 |
17 363 |
|
počet vydaných písomných pokynov |
20 695 |
20 406 |
15 165 |
|
počet vecí vrátených na doplnenie vyšetrovania |
7 028 |
2 146 |
1 863 |
|
počet zrušených rozhodnutí vyšetrovateľov a policajných orgánov (§ 174 ods. 2 písm. e/ Tr. por.) |
5 452 |
2 077 |
1 869 |
|
účasť prokurátorov na vyšetrovacích úkonoch |
1 274 |
1 090 |
938 |
|
počet sťažností, o ktorých prokurátori rozhodovali |
22 324 |
15 868 |
14 570 |
|
počet vecí odňatých vyšetrovateľovi a prikázaných inému vyšetrovateľovi (§ 174 ods. 2 písm. f/ Tr. por.) |
244 |
148 |
178 |
Nárast počtu previerok vyšetrovacích spisov, ktorý sa prejavil v roku 2002, naďalej pokračoval a v roku 2003 došlo až k jeho prudkému vzostupu. V roku 2001 prokurátori vykonali 17 363 takýchto previerok, v roku 2002 ich bolo už 24 258 a v roku 2003 ich počet vzrástol až na 42 898, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2002 nárast o 76,9 %. Počet písomných pokynov prokurátorov na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie a na usmernenie jeho priebehu zostal v podstate na rovnakej úrovni. V roku 2002 vydali prokurátori 20 406 záväzných pokynov, v roku 2003 ich bolo 20 695.
Poznatky o previerkach a písomných pokynoch svedčia o skutočnosti, že ťažisko prokurátorského dozoru sa presúva z oblasti písomného usmerňovania do oblasti osobného kontaktu prokurátorov s vyšetrovateľmi a policajnými orgánmi, čo možno hodnotiť pozitívne. Pokynmi vydávanými či už pri previerkach, alebo v písomnej podobe boli najčastejšie pokyny na vykonanie konkrétnych vyšetrovacích úkonov na účely zabezpečenia náležitého zistenia skutkového stavu veci, ďalej na vznesenie obvinenia, na zmenu právnej kvalifikácie a na odstránenie procesných pochybení.
V roku 2003 pokračovala vzostupná tendencia v osobnej účasti prokurátorov na vyšetrovacích úkonoch. V roku 2001 sa prokurátori zúčastnili na 938 takýchto úkonoch, v roku 2002 na 1 090 úkonoch a v roku 2003 vzrástol rozsah osobnej účasti prokurátorov na vyšetrovacích úkonoch na 1 274. Išlo predovšetkým o účasť na rekonštrukciách, vyšetrovacích pokusoch, rekogniciách, konfrontáciách a dôležitých výsluchoch obvineného, alebo svedkov. V hodnotenom období prudko stúpol počet vecí vrátených prokurátormi vyšetrovateľom, alebo policajným orgánom s pokynom na doplnenie vyšetrovania.
V roku 2001 bolo takto vrátených 1 863 vyšetrovaných vecí, v roku 2002 ich bolo 2 146. V roku 2003 prokurátori takto postupovali až v 7 028 veciach (nárast o 227,5 %). Za situácie, že aktivita prokurátorov už počas vyšetrovania zjavne vzrástla, súčasný nárast vrátenia vecí na došetrenie svedčí o celkove väčšej dôslednosti a zodpovednosti pri rozhodovaní prokurátorov o opodstatnenosti podania obžaloby na súd. Veľmi vysoký (viac ako 50 %) nárast bol zaznamenaný u zrušovania nezákonných, alebo neopodstatnených rozhodnutí vyšetrovateľov a policajných orgánov. V roku 2001 prokurátori zrušili z uvedených dôvodov 1 869 rozhodnutí vyšetrovateľov a policajných orgánov, v roku 2002 bolo zrušených 2 077 takýchto rozhodnutí. V roku 2003 počet zrušených rozhodnutí vyšetrovateľov a policajných orgánov vzrástol až na 5 452. (nárast o 162,5 %). V prevažnej miere išlo o zrušovanie rozhodnutí o začatí trestného stíhania podľa § 160 Trestného poriadku. V prípadoch, keď takéto uznesenie vôbec nemalo náležitosti vyžadované zákonom, alebo prokurátor zistil neopodstatnenosť takéhoto rozhodnutia, bol takýto postup správny. Sčasti však dochádzalo k zrušeniu rozhodnutia o začatí trestného stíhania len z viac menej formálnych dôvodov a v takýchto prípadoch postup prokurátorov nebol opodstatnený. V praxi orgánov činných v prípravnom konaní sa ešte v plnej miere nevžila myšlienka, že vyšetrovanie bez vznesenia obvinenia v značnej miere nahrádza inštitút preverovania, ktorý bol zrušený pri novelizácii Trestného poriadku v roku 2002. Rozhodnutie o začatí trestného stíhania tzv. vo veci umožňuje zistiť, či podozrenie z trestného činu je alebo nie je odôvodnené. Takéto rozhodnutie nie je zásahom do ľudských práv a preto nie je potrebné až škrupulózne posudzovať jeho kvalitu ale súčasne bez takéhoto rozhodnutia nie je možné nijakým zákonným spôsobom zisťovať, či bol spáchaný trestný čin. Pozitívne treba hodnotiť zrušovanie nezákonných alebo neopodstatnených rozhodnutí o vznesení obvinenia, ako aj zrušovanie predčasných, alebo aj z iných dôvodov nezákonných rozhodnutí o prerušení trestného stíhania.
V rámci výkonu dozoru v prípravnom konaní prokurátori v roku 2003 rozhodovali o 22 324 sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam vyšetrovateľov, alebo policajných orgánov. Tento údaj svedčí o vysokom náraste aj v tejto oblasti činnosti prokurátorov, lebo v roku 2002 rozhodovali len o 15 868 sťažnostiach a v roku 2001 o 14 570 sťažnostiach (nárast o 40,7 %). Rozhodovanie o takýchto sťažnostiach bolo tiež jednou z foriem nápravy nezákonných rozhodnutí vyšetrovateľov a policajných orgánov, ak sťažnosť bola podaná skôr, ako prokurátor preskúmaval rozhodnutie z vlastnej iniciatívy.
Zvýšená aktivita prokurátorov pri výkone dozoru v prípravnom konaní sa v roku 2003 prejavila aj nárastom počtu vecí odňatých vyšetrovateľovi a prikázaných inému vyšetrovateľovi. V roku 2002 prokurátori takto postupovali v 148 prípadoch, v roku 2003 až v 244 veciach. Ide však o oprávnenie prokurátora, ktoré je potrebné využívať veľmi uvážene, lebo v niektorých prípadoch nesplní svoj účel a má za následok v konečnom dôsledku len predĺženie vyšetrovania.
Celkové zvýšenie aktivity prokurátorov pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v roku 2003 možno hodnotiť pozitívne o to viac, že v tomto období pri nezvýšených personálnych stavoch súčasne vzrástla pracovná zaťaženosť prokurátorov v dôsledku novelizácie Trestného poriadku tým, že výlučne rozhodujú o postúpení a zastavení trestného stíhania v skrátenom vyšetrovaní.
|
roky |
2003 |
2002 |
2001 |
|
návrhy na vzatie do väzby |
3 536 |
2 264 |
2 106 |
|
- z toho úspešné |
3 258 |
2 124 |
1 949 |
|
návrhy na vydanie príkazu na zatknutie |
1 293 |
993 |
924 |
|
- z toho úspešné |
1 194 |
897 |
789 |
|
sťažnosti podané proti nevzatiu do väzby |
171 |
67 |
68 |
|
- z toho úspešné |
44 |
66 |
28 |
Ako vyplýva zo štatistických údajov v roku 2003 prokurátori podali na súd 3 536 návrhov na vzatie zadržaných osôb do väzby. Ide o zvýšenie počtu takýchto návrhov, lebo v roku 2002 ich bolo podaných 2 264 a v roku 2001 2 106. Napriek výraznému nárastu počtu návrhov na vzatie do väzby neznížila sa v podstate ich úspešnosť. V roku 2001 bolo percento úspešnosti 92,5 %, v roku 2002 93,8 % a v roku 2003 92,1 %. Nárast počtu návrhov na vzatie obvineného do väzby nasvedčuje zvýšeniu razantnosti prokurátorov pri uplatňovaní svojho zákonného oprávnenia, čím výrazne ovplyvňujú priebeh a výslednosť trestného stíhania vo veciach, v ktorých sú zistené dôvody väzby. Pri hodnotení úspešnosti návrhov treba vziať do úvahy, že prokurátor nedisponuje oprávnením prijať sľub obvineného alebo peňažnú záruku, hoci by to považoval za opodstatnené. Musí preto podať návrh na súd a ponechať mu možnosť takéhoto rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu súdu o nevzatí obvineného do väzby prokurátori v roku 2003 podali 171 sťažností. Z toho bolo 44 sťažností úspešných, čo predstavuje 25,7 %. V roku 2001 bola táto úspešnosť 42 % - ná, v roku 2002 vzrástla na 98,5 %. Zníženie úspešnosti sťažností prokurátorov proti rozhodnutiam súdu o nevzatí do väzby si zasluhuje pozornosť a hlbšie preskúmanie a to aj v spolupráci s orgánmi ministerstva spravodlivosti a s najvyšším súdom. Návrh na vydanie príkazu na zatknutie podali prokurátori v roku 2003 v 1 293 prípadoch. V porovnaní s rokom 2002 (993 návrhov) a s rokom 2001 (924 návrhov) treba konštatovať vzostup aktivity prokurátorov aj pri využívaní tohto zákonného oprávnenia.
Prokurátori zaradení vo vojenskej súčasti prokuratúry v priebehu roku 2003 vykonali spolu 1.802 previerok stavu vyšetrovania, vydali 1.539 písomných pokynov na ďalší postup vo veci. V hodnotenom období 94 vecí vrátili orgánom Policajného zboru na doplnenie vyšetrovania a ako nezákonné, resp. neopodstatnené zrušili 55 rozhodnutí vyšetrovateľov a policajných orgánov.
Prokurátori sa osobne zúčastnili na 66 vyšetrovacích úkonoch a v 181 veciach rozhodovali o sťažnosti oprávnených osôb. Prokurátori v tomto období podali 38 návrhov na vzatie obvineného do väzby, pričom súdy v 35-tich prípadoch návrh akceptovali (92,1 %). V troch prípadoch bola podaná sťažnosť proti nevyhoveniu návrhu na vzatie do väzby, avšak ani jedna z týchto sťažností nebola úspešná. Z 30-tich návrhov na vydanie príkazu na zatknutie súdy akceptovali 26 (86,6 %). V roku 2003 v dvoch veciach bola trestná vec odňatá policajnému orgánu a prikázaná na vyšetrovanie vyšetrovateľovi.
Poznatky o využívaní osobitných prostriedkov odhaľovania organizovaného zločinu
V roku 2003 bol v boji proti organizovanému zločinu zaznamenaný podstatný nárast využívania tzv. osobitných prostriedkov upravených v štvrtom až deviatom oddiely štvrtej hlavy Trestného poriadku a to aj napriek faktu, že niektoré z nich boli využívané len sporadicky, alebo vôbec nie. Nové inštitúty zavedené zákonom č. 422/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, ako je predstieraný prevod (§ 88c Trestného poriadku), sledovanie osôb a vecí (§ 88d Trestného poriadku) a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov (§ 88e Trestného poriadku) podstatným spôsobom napomohli pri odhaľovaní takých foriem trestnej činnosti, akými sú nájomné vraždy, korupcia, obchodovanie s drogami, nelegálna migrácia, ekonomické trestné činy namierené proti majetku štátu, obchodovanie so ženami a legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Ich efektívnejšiemu využitiu občas bránia obštrukcie páchateľov a ich obhajcov v trestnom konaní a nedostatočné kapacity policajných zložiek.
Inštitút vyžiadania údajov v prípravnom konaní uvedený v ustanovení § 8 odsek 2 Trestného poriadku a inštitút vyžiadania údajov, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva podľa § 8 odsek 3 Trestného poriadku, boli v roku 2001 využité spolu 457-krát. V roku 2002 boli obidva inštitúty v rámci predprípravného a prípravného konania použité spolu 325-krát a v roku 2003 to bolo 598-krát, pričom len Úrad špeciálneho prokurátora využil tento inštitút 33-krát v 19 trestných veciach.
Je zrejmé, že orgány kriminálnej a zvlášť finančnej polície majú v súčasnosti iné právne možnosti ako získať neprocesné údaje z peňažných ústavov, nakoľko o zistenie predmetu bankového tajomstva mimo prípravného konania v niektorých krajoch vôbec nežiadajú a to už viac rokov, resp. počet požiadaviek podstatne zredukovali. Pokiaľ o tieto údaje žiadali, väčšinou boli použité pri odhaľovaní trestných činov proti majetku. Údaje, ktoré sú predmetom bankového tajomstva a sú vyžiadané podľa § 8 odsek 2 Trestného poriadku sú používané ako dôkaz v prípravnom konaní.
Inštitút zaistenia účtu podľa § 79c Trestného poriadku bol v roku 2003 využitý v 4 prípadoch. Pri využívaní tohto inštitútu je badateľný podstatný pokles oproti roku 2002, kedy to bolo až v 37 prípadoch. Použitie tohoto inštitútu v rokoch 2000 a 2001 bolo zanedbateľné. Inštitút zadržania zásielky podľa § 86 odsek 2 Trestného poriadku bol v posudzovanom časovom období aplikovaný v 23 prípadoch, čo je podstatný nárast oproti roku 2002, kedy to bolo v štyroch prípadoch.
V roku 2003 nebol použitý inštitút otvorenia zásielok podľa § 87 Trestného poriadku ani zámena obsahu zásielok podľa § 87a Trestného poriadku. V roku 2002 tieto inštitúty boli využité v prevažnej miere pri postihu trestných činov súvisiacich s odhalením páchateľov nezákonného obchodovania s drogami.
Najčastejšie používaným tzv. osobitným prostriedkom, upraveným v IV. hlave Trestného poriadku je odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností podľa § 88 Trestného poriadku. Tento inštitút bol implikovaný do Trestného poriadku zákonom č. 178/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. Možno konštatovať, že využívanie tohto inštitútu z roka na rok rastie. Od roku 1997 do roku 1999 dochádzalo k postupnému nárastu využívania tohoto inštitútu, po poklese v roku 2000 však počet požiadaviek v roku 2001 znova stúpol. Inštitút sa vo väčšom rozsahu začína využívať na odhaľovanie páchateľov a na možnosť stotožnenia osôb podozrivých z trestnej činnosti, resp. s cieľom vyhodnotiť a zdokumentovať jednotlivé vyšetrovacie verzie. V roku 2001 bol tento inštitút aplikovaný 225-krát, v roku 2002 vzrástol počet na číslo 730 a v roku 2003 to bolo už 1 720-krát, teda viac ako dvojnásobne. Použitie inštitútu bolo navrhované nielen okresnými a krajskými prokuratúrami, ale aj Úradom špeciálneho prokurátora ktorý ho využil 84-krát. V časovom období rokov 2001 – 2003 nebol tento inštitút využitý len na odhaľovanie organizovaného zločinu, ale jeho aplikácia umožnila zisťovanie a objasňovanie širokého okruhu iných trestných činov a ich páchateľov, najmä trestných činov ekonomickej a násilnej povahy. Z hľadiska štruktúry trestných činov, u ktorých bol tento inštitút Trestného poriadku využitý, ide najmä o trestné činy krádeží a podvodov, ale i o prípady vydierania, korupcie, vrážd, nelegálnej migrácie a ďalšie formy trestnej činnosti. Možno konštatovať, že v súčasnosti dochádza k využívaniu tohto inštitútu pri odhaľovaní a dokumentovaní takmer všetkých foriem trestnej činnosti. V porovnaní so skúsenosťami z predchádzajúceho obdobia, kedy prostredníctvom odposluchu neboli vždy zdokumentované právne relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k procesnému usvedčeniu páchateľa a najčastejšie sa tento inštitút využíval na sledovanie pohybu a pobytu podozrivých osôb, ich kontaktov s cieľom stotožniť predpokladaných páchateľov alebo spolupáchateľov, alebo preveriť a vyhodnotiť vyšetrovacie verzie, v roku 2003 došlo ku zmene v tom, že záznamy z odposluchu najmä v korupčných trestných veciach slúžili ako veľmi dôležitý dôkaz potvrdzujúci skutočnosť, že páchateľ skutočne úplatok žiadal a dohováral si s osobou, ktorá mu úplatok poskytla, technické detaily vzájomných stretnutí a ďalšie relevantné skutočnosti.
V súvislosti s použitím výsledkov informačno-technických prostriedkov ako dôkazu v trestnom konaní a konkrétne v súvislosti s použitím doslovného prepisu záznamu telekomunikačných činností ako dôkazu, je potrebné upozorniť na to, že pre použiteľnosť takého dôkazu na usvedčenie páchateľa zrejme nebude stačiť iba samotný doslovný prepis odposluchu, ale bude nutné pripojiť aj výsledok kriminalistického skúmania nahrávky odposluchov o tom, či sú tieto spôsobilé na porovnávanie, a v kladnom prípade aj výsledok expertízy o porovnaní nahrávky odposluchov s hlasovou vzorkou podozrivej osoby. Problémom však v tomto prípade môže byť získanie hlasovej vzorky podozrivej osoby , resp. obvineného, ktorým zákon neukladá povinnosť strpieť odobratie hlasovej vzorky.
Kontrolovaná dodávka podľa § 88a Trestného poriadku bola v roku 2003 použitá v 3 prípadoch, v roku 2002 to bolo v 5 prípadoch a v roku 2001 v 3 prípadoch. Podobne ako v prípadoch použitia inštitútov podľa § 87 a § 87a Trestného poriadku bol tento inštitút použitý najmä na odhalenie páchateľov nezákonného obchodovania s drogami. Využitie inštitútu agenta podľa § 88b Trestného poriadku v boji proti organizovanému zločinu v časovom období rokov 2000 – 2001 bolo spočiatku výnimočné. Agent bol v 3 prípadoch použitý v roku 2000 a v 13 prípadoch v roku 2001. V roku 2002 to už bolo v 32 prípadoch. Vysoká úspešnosť použitia agenta viedla logicky k využívaniu tohto inštitútu aj naďalej a v roku 2003 to bolo v 35 prípadoch. Použitie agenta bolo pri odhaľovaní rôznych foriem trestnej činnosti, úspešné boli najmä prípady odhalenia páchateľov nezákonného obchodovania so zbraňami, drogových trestných činov a korupcie.
Inštitút predstieraného prevodu podľa § 88c Trestného poriadku bol v roku 2003 využitý v 6 prípadoch. Nakoľko ide o atypický inštitút zavedený do právneho poriadku v roku 2002, pričom jeho využitie vyžaduje osobitné podmienky, možno povedať, že inštitút sa začína využívať a bude mať v budúcnosti zrejme svoje nezastupiteľné miesto v praxi orgánov činných v trestnom konaní pri odhaľovaní najzávažnejších foriem trestnej činnosti.
Veľmi frekventovaný ihneď po jeho zavedení do Trestného poriadku začal byť inštitút sledovania osôb a vecí podľa § 88d Trestného poriadku. Napriek faktu, že v roku 2002 bol účinný len tri mesiace, využitý bol celkove v 47 prípadoch. V roku 2003 sa tento inštitút využil v 98 prípadoch, pričom v niektorých veciach podstatným spôsobom prispel k odhaleniu a usvedčeniu páchateľov rozličných foriem trestnej činnosti.
Podobná situácia je s využívaním inštitútu vyhotovovania obrazových, zvukových alebo iných záznamov podľa § 88e Trestného poriadku, ktorý bol využitý v rovnakom časovom období v roku 2002 v 26 prípadoch a v roku 2003 v 78 prípadoch. Tieto fakty svedčia o tom, že zavedenie oboch inštitútov do Trestného poriadku bolo veľmi účelné a ich využitie v praxi je efektívne.
Ďalším tzv. osobitným prostriedkom v boji proti organizovanému zločinu, ktorý sa prokurátormi využíva sporadicky, je utajenie svedka (jeho totožnosti) podľa § 101 odseky 3 a 4 Trestného poriadku. V roku 2001 bol tento inštitút aplikovaný 9-krát, v roku 2002 celkom 16-krát a v roku 2003 tiež 16-krát Vo väčšine prípadov sa týkalo utajenia totožnosti svedkov pri objasňovaní obzvlášť závažných trestných činov, predovšetkým však pri odhaľovaní a usvedčovaní páchateľov nájomných vrážd z kriminálneho podsvetia. Ako bolo uvedené vyššie, prípad utajenia svedka formou predpokladanou v ustanovení § 101 odsek 7 Trestného poriadku nebol v rokoch 2001 až 2003 evidovaný. Tzv. osobitný prostriedok odhaľovania organizovaného zločinu vo forme ochrany svedka, obvineného alebo obžalovaného, upravený v zákone č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka, bol v posudzovanom časovom období aplikovaný už v niekoľkých desiatkach prípadov.
Prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry v roku 2003 vypracovali 8 návrhov na použitie agenta podľa § 88 b ods. 1,5 Trestného poriadku, 9 návrhov na vydanie príkazu na odpočúvanie, resp. záznam telekomunikačných činností podľa § 88 ods. 1, 2, 3 Trestného poriadku a dva návrhy na vydanie príkazu na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo iných záznamov podľa § 88 e ods. 1, 2, 5 Trestného poriadku. Vo všetkých prípadoch boli návrhy súdmi akceptované.
Problémy s odhaľovaním a postihom organizovanej trestnej činnosti
Poznatky krajských prokuratúr ukazujú, že najzávažnejšou prekážkou, brániacou v účinnejšom boji s organizovaným zločinom sú pretrvávajúce nedostatky v legislatíve, ktorá doteraz nebola schopná pripraviť také trestné kódexy, ktoré by vytvárali základné právne predpoklady pre úspešné vedenie tohto boja. Právna úprava súčasného trestného procesu je napriek viacerým čiastkovým novelám stále príliš formalistická, ťažkopádna, dokazovanie trestného činu zdĺhavé a neefektívne, ochrana svedkov je málo účinná a práva poškodených osôb nedostatočné.
Boj s organizovaným zločinom je veľmi obtiažny, pretože je páchaný najmä kriminálnymi zoskupeniami, je uskutočňovaný s vysokou kriminálnou energiou a profesionalitou, páchatelia majú často medzinárodné väzby, ktoré im garantujú priestor na prípravu činnosti, na únik a úkryt, ako aj neobmedzené možnosti utajovania trestnej činnosti. Vzhľadom na prepojenie legálneho a ilegálneho sveta sú možnosti na využitie koristi a pranie špinavých peňazí vcelku bez väčšieho rizika.
Odhalenie organizovanej skupiny a jej jednotlivých členov je väčšinou výsledkom práce začínajúcej zistením následku trestného činu, pričom jeho vyšetrovanie sa riadi metodikou vyšetrovania pre daný druh trestného činu (vražda, sprenevera a iné). Až po zistení vykonávateľa skutku (osoby realizujúcej konanie, ktorého výsledkom bol zistený, prípadne oznámený následok) je možné taktickými postupmi zisťovať osoby stojace v kriminálnom zoskupení.
Zrejme najčastejšie problémy boja s týmto fenoménom možno špecifikovať v niekoľkých oblastiach. V prvom rade je problémom sama objasnenosť trestnej činnosti, ktorej zodpovedá predpoklad zistenia páchateľa konkrétneho skutku. Následne, v prípadoch úspešnosti odhalenia tejto osoby, je však ďalším problémom zistenie totožnosti osôb, ktoré pri danom skutku majú postavenie návodcu, organizátora, pomocníka, spolupáchateľa a ktoré vo svojom súhrne tvoria celú organizovanú skupinu vo svojom hierarchicky organizovanom postavení. Uvedený problém sa darí riešiť zistením osoby, ktorá hoci je členom skupiny, je však ochotná s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovať, pomáhať pri odhalení skupiny a usvedčení jej členov. Motivovanie páchateľa trestnej činnosti k pomoci a spolupráci s policajnými orgánmi, vyšetrovateľmi a prokurátorom bolo až do nadobudnutia účinnosti ostatnej novely Trestného poriadku (zákon č. 457/2003 Z. z.) problémom. Novozavedený inštitút „korunného svedka”, možnosť dočasne odložiť vznesenie obvinenia, prerušiť a zastaviť trestné stíhanie, mimoriadne znížiť trestnú sadzbu môžu byť momentmi reálne motivujúcimi páchateľov trestnej činnosti k tejto spolupráci.
Svedkovia organizovanej trestnej činnosti, hoci sú ochotní vypovedať o skutočnostiach im známym o trestnom čine a jeho páchateľoch, rovnako vyžadujú záruky ochrany ich života a zdravia pred ovplyvňovaním, vyhrážkami, prípadne následnou pomstou. Poskytnutie ochrany utajením totožnosti svedka, prípadne ich zaradenie do programu ochrany svedka, nie vždy zodpovedá predstavám záruk bezpečnosti týchto osôb, i keď zavedené inštitúty pri ich použití svoj účel vždy splnili. Výnimkou sú iba utajenie totožnosti osôb, pri ktorých už v počiatkoch je zrejmé, že svoj účel nesplnia, pretože totožnosť osoby je zo všetkých okolností prípadu zrejmá.
Problémom pri odhaľovaní organizovanej trestnej činnosti je v prípade použitia agenta nedostatočná právna úprava jeho činnosti, kedy nie je možné, a to aj vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek výkladových stanovísk, prípadne judikátov najvyššieho súdu, určiť formu jeho konania tak, aby bola odhalená a preukázaná organizovaná trestná činnosť z komplexnejšieho pohľadu a zároveň nebola napadnutá zákonnosť tohto konania.
Stratégia boja s organizovanou kriminalitou musí mať viac dimenzií. Len orgány polície, prokuratúry a justície organizovanú kriminalitu nezvládnu. Na to, aby sa organizované a zločinecké skupiny nemohli uchytiť, je potrebné dôsledné obranné správanie sa ľudí v hospodárstve a v celej spoločnosti. Spoločnosť musí jednomyseľne svojimi prehláseniami organizovanú kriminalitu odsúdiť, aby sa nositelia politických a správnych rozhodnutí stali imúnnymi voči korupcii. Z toho vyplýva celospoločenská úloha ochrany pred organizovaným zločinom, aj keď v jeho represii budú mať samozrejme primárne postavenie orgány činné v trestnom konaní.
Odhaľovanie a postihovanie najzávažnejších foriem organizovaného zločinu musí mať podklad v riadnom procesnom vykonaní a zaobstaraní usvedčujúcich dôkazných prostriedkov. Tento postup je priamo závislý nielen na ochote a statočnosti svedkov z radov občanov, ale i na osobnej angažovanosti, praktickej skúsenosti a profesionalite orgánov činných v trestnom konaní, za súčasného využívania najmodernejších materiálno-technických prostriedkov a multidisciplinárnych odborných poznatkov.
K aplikácii osobitných prostriedkov upravených v Trestnom poriadku pri odhaľovaní a postihovaní foriem organizovaného zločinu, je potrebné poznamenať, že procesná iniciatíva na ich využitie je predovšetkým na strane konajúceho vyšetrovateľa a policajných orgánov. Ak sa iniciatíva týchto orgánov činných v trestnom konaní vo forme predkladania kvalifikovaných (formálne a obsahovo správnych) podnetov nedostane do právomoci príslušného prokurátora, tento orgán nezíska a ani nemá žiadnu vedomosť o akútnej potrebe využitia daných inštitútov, samozrejme s výnimkou tých prípadov, kde prokurátor sám, v konkrétnej trestnej veci realizuje dôkazné prostriedky v prípravnom konaní namiesto vyšetrovateľa.
Za hlavné problémy s odhaľovaním a postihom foriem organizovanej trestnej činnosti je naďalej potrebné považovať nedostatočné využívanie osobitných prostriedkov upravených v Trestnom poriadku, zaostávanie legislatívnych úprav, metód, foriem a prostriedkov boja s organizovaným zločinom. Za posun v tejto oblasti je možné považovať prijatie zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Boju s organizovaným zločinom rozhodne nenapomáhajú časté inštitucionálne zmeny organizačných článkov ministerstva vnútra, resp. Prezídia Policajného zboru v Bratislave a z toho niekedy vyplývajúca neefektívna súčinnosť týchto článkov, ale aj únik informácií bez ohľadu na stupeň ich utajenia v konkrétnych trestných veciach, nedostatočné materiálno-technické a z hľadiska kvality aj personálne vybavenie orgánov činných v trestnom konaní (absentujú elementárne elektronické prostriedky na prenos dát a informácií – počítače, faxové a telefonické prístroje, pretrváva neuspokojivá znalosť cudzích jazykov), neadekvátne finančné ohodnotenie týchto orgánov, ich preťaženosť i nedostatočné skúsenosti teoretického a praktického charakteru s bojom proti organizovanému zločinu, neochota a strach svedkov vypovedať, celková pasivita občanov súvisiaca s nízkou úrovňou právneho vedomia v boji proti tomuto fenoménu.
Prokuratúra dbá na to, aby do funkcií prokurátorov špecialistov pre boj s organizovanou trestnou činnosťou boli zaraďovaní ľudia odborne a morálne vyspelí, s dlhoročnými skúsenosťami a venuje trvalú pozornosť ich ďalšiemu vzdelávaniu a zdokonaľovaniu sa v špecializácii, najmä formou školení, odborných seminárov a pod., kde si títo prokurátori môžu pravidelne vymieňať skúsenosti získané na zverenom úseku. Takýmto prokurátorom potom je potrebné vytvoriť aj primerané pracovné podmienky.
Vo vzťahu k Policajnému zboru treba venovať trvalú pozornosť skvalitňovaniu odbornosti policajtov na úseku organizovaného zločinu, modernizácii technického vybavenia, výberu policajtov a ich náležitému finančnému ohodnoteniu. Pri nasadzovaní informatívne – technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti je nevyhnutné dbať na to, aby nedochádzalo k úniku informácií utajovaného charakteru, ktorý môže zmariť úspešné odhalenie páchateľov v organizovanej trestnej činnosti.
Vo vzťahu k súdom je potrebné vyžadovať, aby v odôvodnených prípadoch dôsledne uplatňovali zaisťovacie inštitúty a ďalšie prostriedky boja s organizovaným zločinom uvedené v štvrtej hlave Trestného poriadku, a pri postihu organizovaných foriem trestnej činnosti dôsledne využívali celé rozpätia zákonom stanovených trestných sadzieb. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov organizovanej trestnej činnosti sa prokuratúra v mnohých prípadoch nezaobíde bez spolupráce s inými orgánmi, najmä daňovými a colnými úradmi. Nejde pritom len o plnenie povinností týchto štátnych orgánov bez meškania oznamovať prokurátorovi alebo policajným orgánom skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, ale aj o urýchlené vybavovanie dožiadaní orgánov činných v trestnom konaní, v čom sú podľa našich poznatkov najväčšie rezervy.
Spolupráca s cudzozemskými orgánmi na úseku boja s organizovanou trestnou činnosťou nie je ideálna, pretože vybavovanie právnej pomoci z cudziny trvá neprimerane dlhú dobu, v dôsledku čoho sa neúmerne predlžuje vyšetrovanie a oslabuje sa celkový účinok trestného konania. Krajské prokuratúry bežne evidujú veci, kde vybavenie právnej pomoci z cudziny trvá viac než rok.
Z uvedených dôvodov navrhujeme, s poukázaním na stav a vývoj organizovaného zločinu, zintenzívniť prácu na skončení rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. V legislatívnej oblasti naďalej navrhujeme uvažovať o utajení identity prokurátora a sudcu pri rozhodovaní o týchto závažných trestných veciach, ako aj o úprave obmedzenia voľného styku obhajcu s obvineným vo väzbe u obzvlášť závažných trestných činov, majúcich charakter organizovaného zločinu.
V rámci súčasne platného právneho stavu je potrebné vo väčšom meradle využívať inštitúty osobitných prostriedkov Trestného poriadku (aktivita musí však vychádzať zo strany policajných orgánov a vyšetrovateľov), vykonávať aktívny prokurátorský dozor (často aj účasťou na jednotlivých úkonoch), navrhovať tresty v rozpätí zákonných trestných sadzieb a najmä pri organizovanej kriminalite, popri trestoch odňatia slobody, navrhovať aj tresty prepadnutia majetku.
Ďalšou podmienkou úspešného boja proti organizovanému zločinu, je vytvorenie podmienok pre orgány činné v trestnom konaní, najmä v súvislosti s materiálno-technickým vybavením ich pracovísk (zavedenie a používanie moderných technických prostriedkov na prenos dát a informácií), vrátane výmeny teoretických a praktických skúseností formou odborných stáží i v zahraničí. V personálnej oblasti je potrebné dbať na postupnú špecializáciu prokurátorov, dbať o ich jazykovú prípravu, aby sa mohli zúčastňovať zahraničných stáží, operatívne poskytovať a žiadať súčinnosť s tzv. styčnými osobami, pôsobiacimi na konzulárnych úradoch cudzích štátov na území Slovenskej republiky. V neposlednom rade je potrebné sa zasadzovať o urýchlené prijatie zákona o fyzickej ochrane prokurátorov a sudcov a ich blízkych príbuzných.
Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavení vecí v konaní pred súdom
V roku 2003 bolo súdených 29 743 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast o 3 808 osôb a v porovnaní s rokom 2001 nárast o 6 372 osôb. Z toho bolo odsúdených 27 706 osôb, čo predstavuje 93,2 % z celkového počtu súdených osôb. Súdy oslobodili 831 osôb (2,8 %), zastavili trestné stíhanie proti 400 osobám (1,3 %), podmienečne zastavili trestné stíhanie proti 573 osobám (1,9 %) a trestnú vec postúpili inému príslušnému orgánu proti 103 osobám (0,4 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2002 sa dôvody oslobodenia obžalovaných spod obžaloby nezmenili.
Dôvodom oslobodenia spod obžaloby bolo predovšetkým rozdielne hodnotenie dôkazov prokurátormi a súdmi, podstatné zmeny výpovedí obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní v porovnaní s ich výpoveďami z prípravného konania, postup súdov v zmysle zásady trestného konania „in dubio pro reo", ktorú nemôžu aplikovať orgány prípravného konania, a najmä zánik trestnosti v dôsledku uplatnenia osobitného inštitútu o účinnej ľútosti pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Trestného zákona (úplné uhradenie výživného), ktorý predstavuje rozhodujúci podiel pri oslobodení obžalovaných podľa § 226 písm. e/ Trestného poriadku.
V prípadoch zastavenia trestného stíhania alebo postúpenia trestnej veci inému príslušnému orgánu na prejednanie priestupku súdy tak rozhodovali najmä z dôvodu, že oproti prokurátorovi ako menej závažnú vyhodnotili nebezpečnosť činu pre spoločnosť, v priebehu dokazovania pred súdom došlo k zníženiu výšky spôsobenej škody predstavujúcej kvalifikačný moment - pri majetkových deliktoch, čo ovplyvnilo právne posúdenie konania obžalovaného.
Zákonné podmienky, umožňujúce podmienečné zastavenie trestného stíhania súdom vo väčšine prípadov nastali až po skončení prípravného konania - obžalovaní až po podaní obžaloby v konaní pred súdom uhradili spôsobenú škodu, alebo s poškodeným uzavreli dohodu o jej náhrade. Vo viacerých trestných veciach boli splnené zákonné podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307 Trestného poriadku už v prípravnom konaní, prokurátor však vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter trestnej činnosti sledoval podaním obžaloby prevýchovný účinok vyplývajúci z prejednania veci pred súdom.
V roku 2003 prokurátori v súdnom konaní v primeranom rozsahu využívali svoje zákonné oprávnenia podávať proti rozhodnutiam súdov riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Bolo podaných 1 365 odvolaní (o 50 viac ako v roku 2002 a o 66 viac ako v roku 2001). Z toho bolo vyhovené 421 odvolaniam, čo predstavuje z celkového počtu podaných odvolaní 30,1 % úspešnosť. K dôvodom neúspešnosti odvolaní možno zaradiť najmä rozdielnosť právneho názoru prokurátora a súdu, rozdielnosť hodnotenia dôkaznej situácie a vierohodnosti jednotlivých dôkazov, ako aj rozdielnosť hodnotenia primeranosti uložených trestov. Treba zdôrazniť, že o podstatnej časti odvolaní podaných v sledovanom roku 2003 nebolo zatiaľ rozhodnuté, preto celková úspešnosť podaných odvolaní bude podstatne vyššia - podľa odhadov za predchádzajúce roky približne 65 %.
V porovnaní s rokom 2002 mierne klesol počet podaných sťažností. V roku 2003 bolo podaných 242 sťažností (o 45 menej ako v roku 2002 a o 42 menej ako v roku 2001), ktorým bolo v 39 prípadoch vyhovené. Rovnako ako v minulom sledovanom období aj v roku 2002 najviac sťažností smerovalo proti rozhodnutiam súdov o prepustení obvineného z väzby na slobodu a o jeho prípadnom nevzatí do väzby. Odporov proti trestnému rozkazu samosudcu podľa § 314g Trestného poriadku bolo celkovo podaných 2 009, čo je o 335 viac ako v roku 2002 a o 345 viac ako v roku 2001.
Najzávažnejším problémom súdneho konania tak, ako aj v predchádzajúcich rokoch, je jeho neprimeraná dĺžka od podania obžaloby po meritórne rozhodnutie súdu. Okrem objektívnych dôvodov, ktoré negatívne ovplyvňujú dĺžku súdneho konania a spočívajú najmä v nutnosti vykonávania rozsiahleho dokazovania v skupinových a závažných trestných veciach, ako aj nedostavovania sa obžalovaných a svedkov na hlavné pojednávanie, nepochybne možno u súdov konštatovať aj subjektívne dôvody. V nezanedbateľnom počte trestných vecí bez existencie objektívnych dôvodov od podania obžaloby po určenie termínu predbežného prejednania obžaloby alebo termínu hlavného pojednávania uplynie viac ako jeden rok. Nespokojnosť možnosť vysloviť aj s dĺžkou konania pred odvolacím súdom a v niektorých trestných veciach, kde súdy prvého stupňa neúmerne dlho vyhotovovali svoje rozhodnutia v písomnej forme, čím negatívne ovplyvnili celkovú dĺžku trestného konania.
Vojenské súdy v roku 2003 celkove rozhodovali o 710 obžalovaných. Z tohto počtu bolo odsúdených 616 osôb, u 76-tich osôb súd trestné stíhanie podmienečne zastavil a u jednej osoby bolo zastavené trestné stíhanie. Vojenské súdy spod obžaloby v roku 2003 oslobodili 17 osôb (2,4 %). Prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry v roku 2003 podali 49 odvolaní, z čoho bolo 14 úspešných (28,6 %), 34 sťažností, z čoho boli úspešné iba 3 (8,8 %). V 54-tich veciach podali prokurátori odpor voči trestnému rozkazu.
Konanie o podnetoch na podanie sťažnosti pre porušenie zákona
V roku 2003 bolo generálnej prokuratúre doručených 1 059 podnetov na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v trestných veciach. V porovnaní s rokom 2002 je to o 90 podnetov viac a o 32 viac ako v roku 2001. Prokurátori generálnej prokuratúry vybavili v roku 2002 980 podnetov, čo je o 29 podnetov viac ako v roku 2002 a o 5 viac ako v roku 2001. Vybavovanie podnetov na podanie sťažnosti pre porušenie zákona patrí na generálnej prokuratúre k mimoriadne časovo i odborne náročnej agende, pretože na základe podnetu z hľadiska revízie veci musí byť vždy preskúmaný celý, mnohokrát veľmi rozsiahly trestný spis, prípadne i viaceré trestné spisy, ak napr. výhrady podateľa podnetu vytýkajú aj porušenie ustanovení o ukladaní úhrnného a súhrnného trestu podľa § 35 Trestného zákona.
Z označeného počtu podal generálny prokurátor Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 100 sťažností pre porušenie zákona, t. j. o 33 menej ako v roku 2002 a o 37 menej ako v roku 2001. Na základe vlastných podnetov prokuratúry bolo podaných 51 sťažností pre porušenie zákona. V porovnaní s rokom 2002 došlo k poklesu podaných sťažností pre porušenie zákona z vlastných podnetov prokuratúry o 16 sťažností. Prokurátori odložili 730 podnetov, t. j. o 24 viac ako v roku 2002, a o 16 viac ako v roku 2001. Iným spôsobom bolo vybavených 116 podnetov.
Najvyšší súd prerokoval z celkového počtu podaných sťažností pre porušenie zákona 64 sťažností. Z nich úplne vyhovel v 53 prípadoch, čiastočne vyhovel v 3 prípadoch a 8 sťažností pre porušenie zákona zamietol. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch je úspešnosť uplatňovania tohto inštitútu vysoká (87,5 %), pričom sa nemenia ani najčastejšie dôvody takéhoto postupu. Ide predovšetkým o nedostatočne zistený skutkový stav veci, neúplnosť dokazovania, nesprávne hodnotenie dôkazov a nedostatky v hmotnoprávnom posudzovaní konania páchateľa.
V roku 2003 prokurátori medzinárodného odboru vybavili celkove 9 podnetov na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Z celkového počtu bola v 3 prípadoch podaná sťažnosť pre porušenie zákona, a to 2 v neprospech páchateľov a 1 v prospech,1 podnet bol odložený pre nedôvodnosť a 5 vecí bolo skončených inak (absencia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne postúpenie vojenskej súčasti generálnej prokuratúry z dôvodu vecnej príslušnosti). Oproti roku 2002 je to pokles o dve veci. Sťažnosť pre porušenie zákona bola v jednom prípade podaná v neprospech obžalovaných z dôvodu porušenia procesných ustanovení Trestného poriadku krajským súdom (§ 2 ods. 5, 6, 11 a § 256). Podanej sťažnosti bolo v plnom rozsahu vyhovené. V druhom prípade dôvodmi podania sťažnosti pre porušenie zákona bolo taktiež rozhodnutie krajského súdu vydané na základe trestnoprocesných pochybení, majúcich za následok porušenie zákona v prospech obžalovaného (§ 172 ods. 1 Trestného poriadku). Aj tejto sťažnosti pre porušenie zákona Najvyšší súd v plnom rozsahu vyhovel. O tretej sťažnosti, podanej proti rozhodnutiu okresného súdu v prospech páchateľa, zatiaľ najvyšší súd nerozhodol. Sťažnosťou je napádané porušenie Trestného zákona pri ukladaní trestu.
Vo vojenskej súčasti prokuratúry v roku 2003 napadlo celkom 51 podnetov a vybavených bolo 43 vecí. V 11-tich veciach bola podaná sťažnosť pre porušenie zákona, v 27 veciach bol podnet odložený a 5-tich prípadoch vybavený iným spôsobom. Z vecí, ktoré už prejednal najvyšší súd, bola úspešnosť podaných sťažností pre porušenie zákona 75 %.
Dozor v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia
Na úseku dodržiavania zákonov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia, vykonávali v roku 2003 prokurátori aktívny prokurátorský dozor.
V ôsmich ústavoch na výkon väzby a v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne vykonali prokurátori okresných, krajských a generálnej prokuratúry 119 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 495 pohovorov, riešili 258 sťažností a žiadostí a realizovali 450 priebežných opatrení. V 19 rôznych ústavoch vykonali prokurátori krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry 238 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 525 pohovorov, riešili 362 sťažnosti a žiadostí a realizovali 145 priebežných opatrení .
Pri previerkach v ústavoch na výkon väzby prokurátori zistili, že stále pretrváva stav preplnenosti ústavov, ktorý sú ich riaditelia nútení riešiť dočasnými opatreniami na zvýšenie kapacít, a to znížením zákonnom stanovenej minimálnej ubytovacej plochy na jedného obvineného. Sťažnosti obvinených boli zamerané hlavne na prieťahy v samotnom trestnom konaní, nečinnosť advokátov, na opatrenia vyplývajúce z novely zákona o výkone väzby č. 451/2002 Z. z., na zdravotnú starostlivosť, správanie sa príslušníkov ústavov, ako aj na podmienky vo výkone väzby. Opäť neboli vykonané zásadné opatrenia na odstránenie alarmujúceho technického stavu Ústavu na výkon väzby v Bratislave, hoci zistené nedostatky ešte z roku 2002 boli prerokované s vedením Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava, ktoré prisľúbilo nápravu nedostatkov v priebehu roku 2003.
V roku 2003 v jednom prípade generálny prokurátor podľa § 275 ods. 4 Trestného poriadku po podaní sťažnosti pre porušenie zákona pozastavil výkon trestu u jedného z odsúdených. Vyskytli sa početné prípady, kedy na základe spolupráce dozorových prokurátorov a administratívnych pracovníkov v ústavoch na výkon väzby a trestu, včasným oznámením súdom nedošlo k nezákonnému držaniu obvinených a odsúdených v týchto ústavoch. Inak nebolo potrebné využiť oprávnenie prokurátora podľa § 18 ods.2 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
Na úseku ochrannej a ústavnej výchovy prokurátori usporiadali spoločný seminár na tému „Mládež a drogy” v spolupráci s riaditeľmi týchto ústavov, ako aj riaditeľmi ústavov na výkon trestu odňatia slobody. Prokurátori vykonali v 71 zariadeniach na ochrannú a ústavnú výchovu nielen štandartné, ale aj mimoriadne tématické previerky, zamerané na protidrogovú tématiku. V rámci previerok vykonávali pohovory, pri ktorých preverovali spôsob zaobchádzania s chovancami a najmä či nedochádza k zneužívania a týraniu detí zo strany vychovávateľov, alebo medzi deťmi navzájom. Takéto prípady sa napriek niektorým podozreniam nepreukázali.
Stále je alarmujúca vysoká útekovosť chovancov, ako aj nedostatky pri zabezpečení ochrany mládeže a detí nachádzajúcich sa v ústavoch od kriminálne narušenej mládeže. Napriek určitému zlepšeniu situácie v rozhodovacej činnosti súdov o predbežných opatreniach podľa § 76 ods. 1 písm. b/, Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné dozerať na túto činnosť a apelovať na to, pretože pri nariadení ústavnej výchovy súčasne nerozhodujú aj o určení výživného. Problematickou stále zostáva aj komunikácia medzi súdmi a odbormi sociálnych vecí na okresných úradoch v tejto oblasti.
Na úseku výkonu dozoru nad ochranným liečením vykonali prokurátori v 28 zariadeniach previerky, pri ktorých nezistili nedostatky. Požiadavka vytvorenia špeciálneho ústavu na výkon ochrannej liečby, a to najmä v súvislosti s narastajúcou agresivitou pacientov sa stáva čoraz naliehavejšou.
Pri pravidelných mesačných previerkach v celách policajného zaistenia prokurátori nezistili závažnejšie pochybenia, resp. nezákonné umiestnenia fyzických osôb v cele. Na základe úzkej spolupráce medzi ministerstvom vnútra a generálnou prokuratúrou bola do praxe zavedená novela nariadenia o celách policajného zaistenia, ktorá by mala celý systém urobiť efektívnejším. Následkom systematickej kontrolnej činnosti prokuratúry pokračuje postupná rekonštrukcia starších a budovanie nových moderných ciel. Aj v tomto roku sa osobitná pozornosť venovala plneniu uznesenia vlády č. 979/2001 z 10. októbra 2001, v ktorom vláda odporučila generálnemu prokurátorovi trvale zabezpečovať preverovanie postupu sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra v prípadoch sťažností zadržaných, zaistených a obvinených osôb na zranenia, ktoré im podľa ich vyjadrenia boli spôsobené príslušníkmi Policajného zboru protiprávnym konaním. V rámci realizácie tejto úlohy prokurátori krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry uskutočnili previerky za účelom preverenia podaní fyzických osôb, ktoré boli do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody dodané so zranením.
Jednou z povinností prokuratúry, uloženej zákonom č. 153/2001 Z. z. je podieľanie sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a na potláčaní kriminality. Účinná prevencia vedie na jednej strane k zvýšeniu právneho vedomia občana a tým i k zníženiu trestnej činnosti. Stav prevencie kriminality je výsledkom vzájomnej spolupráce orgánov činných v trestnom konaní a ich spolupráce s ďalšími štátnymi, príp. územnosprávnymi orgánmi. Bez zapojenia týchto orgánov by prokuratúra iba ťažko plnila úlohy na úseku prevencie kriminality.
V oblasti prevencie kriminality túto povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z. z. vykonávajú prokurátori tým, že sa podieľajú na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov, ale i tým, že sa podieľajú na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti a na potláčaní kriminality.
Koordinačným orgánom prevencie kriminality je Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality a podľa uznesenia vlády č. 482 z 9. 6. 1999 krajské a okresné komisie pre prevenciu protispoločenskej činnosti. Členmi týchto orgánov sú aj určení zástupcovia generálneho prokurátora, krajských a okresných prokurátorov. Ciele a metódy prevencie stanovuje aktualizovaná stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike a krajské a okresné programy prevencie.
Činnosť prokurátorov v oblasti prevencie kriminality sa aj v roku 2003 zameriavala na:
-
metodickú pomoc krajským a okresným komisiám pre prevenciu kriminality účasťou na ich zasadaniach,
-
prednáškovú činnosť a výkon besied,
-
publikačnú činnosť z regionálnej tlači,
-
vystúpenia v miestnych a celoštátnych médiách,
-
účasť prokurátorov na aktívach, seminároch a konferenciách organizovaných mimovládnymi organizáciami a orgánmi prevencie kriminality.
Stav a dosiahnuté ciele v oblasti prevencie kriminality sú predmetom každoročného hodnotenia Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality pre vládu Slovenskej republiky. Členom Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality s poradným hlasom je námestník generálneho prokurátora, ktorý sa jej zasadnutí pravidelne zúčastňuje. Všetky uvedené aktivity sú však limitované personálnymi podmienkami na jednotlivých prokuratúrach a samozrejme aj zvýšeným nápadom trestnej agendy. Z podkladov zadovážených z jednotlivých prokuratúr vyplýva, že prokurátori sa aktivitám v preventívnej činnosti nebránia, očakávajú však iniciatívu od tých orgánov, ktoré majú takúto povinnosť. Niektorí okresní prokurátori poukazujú na to, že intenzita zvolávaní okresnými komisiami sa z roka na rok zmenšuje. Niektoré prokuratúry pociťujú absenciu zákonnej úpravy o prevencii. Aj prokurátori zaradení vo vojenskej súčasti prokuratúry sa podieľali na preventívnej činnosti. V priebehu roku 2003 vykonali 17 prednášok a zúčastnili sa 6-tich veliteľských zhromaždení týkajúcich sa vyhodnocovania disciplíny. V roku 2003 v deviatich prípadoch sa zúčastnili hlavného pojednávania pred organizovanou verejnosťou.
Základné údaje o niektorých úkonoch súvisiacich s trestným konaním na úseku právneho styku s cudzinou
V trestnom konaní s tzv. cudzím prvkom sú v čoraz väčšej miere využívané osobitné formy konania a inštitúty medzinárodného trestného práva, ktorých účelom je zabezpečiť na jednej strane efektívnosť, hospodárnosť a účelnosť trestného konania a na strane druhej zabezpečiť, aby žiadny páchateľ nezostal nepotrestaný (nullum crimen sine lege). Prameňom práva sú najmä Európsky dohovor o vydávaní (oznámenie pod č. 549/1992 Zb.), Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach (oznámenie pod č. 550/1992 Zb.), Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania (oznámenie pod č. 551/1992 Zb.) a Európsky dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb (oznámenie pod č. 553/1992 Zb.), vrátane dodatkových protokolov, dvojstranné dohody upravujúce túto oblasť (Česká republika, Maďarská republika, Rakúska republika a pod.), ako aj medzinárodne uznávaný princíp reciprocity tam, kde nejestvuje zmluvná báza týchto vzťahov.
Popri vzájomnej pomoci v trestných veciach a uznávaní cudzích rozhodnutí sú právnymi nástrojmi riešenia konfliktu jurisdikcií dvoch (alebo viacerých) štátov najmä inštitúty preberania a odovzdávania trestného konania a extradičné (vydávacie) konanie.
Naostatok menované inštitúty sú najvýznamnejšou formou medzinárodnej právnej pomoci v širšom zmysle, aplikáciou ktorých sa dosiahne, že trestné stíhanie proti páchateľovi (resp. výkon trestu) je vedené len v jednom štáte v súlade s ďalšou zásadou trestného práva ne bís in idem (nie dvakrát o tom istom).
V prípade, že sa obvinený pobytom v cudzine vyhýba trestnému stíhaniu, ktoré je proti nemu vedené na našom území, môže byť vyžiadaný z cudziny (t. j. aktívna extradícia). Predpokladom tohto postupu je vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu príslušným súdom podľa § 384 ods. 1 Trestného poriadku. V prípravnom konaní tak môže súd urobiť len na návrh prokurátora. V r. 2003 bolo prokurátormi v celej Slovenskej republike podaných 27 takýchto návrhov, z ktorých súdy 26 (96,29 %) návrhom vyhoveli a medzinárodný zatýkací rozkaz vydali.
Opačným postupom je tzv. pasívna extradícia, keď cudzí štát žiada o vydanie obvineného alebo odsúdeného, ktorý sa zdržiava na našom území. Vydať nemôžeme vlastného občana, okrem prípadu, že nám táto povinnosť vyplýva z medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia medzinárodnej organizácie, ktorými je Slovenská republika viazaná (viď § 21 Tr. zák.) a ani cudzích občanov alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak trestný čin, o vydanie ktorého sa žiada, považuje dožiadaná strana za politický trestný čin alebo s ním súvisí alebo žiadosť bola podaná za účelom stíhať alebo potrestať danú osobu z dôvodov jej rasy, náboženstva, národnosti alebo politických názorov. Tak isto je vydanie vylúčené pre trestné činy vojenské. V sledovanom období generálna prokuratúra dostala od cudzozemských justičných orgánov 42 žiadostí o extradíciu (oproti r. 2002 je to nárast o 7 vecí - 20 %), na základe ktorých príslušní prokurátori vykonávali vo všetkých veciach predbežné vyšetrovanie za účelom zistenia splnenia podmienok na vyslovenie prípustnosti vydania. Z tohoto počtu v 30 veciach bolo žiadostiam súdmi Slovenskej republiky na návrh prokurátora vyhovené a po povolení vydania ministrom spravodlivosti bolo vydanie aj realizované. Celkove 12 vecí bolo skončených inak, t. j. najmä odvolaním žiadosti resp. prerušením predbežného vyšetrovania z dôvodu nezaslania príslušných extradičných materiálov žiadajúcim štátom.
Inštitút vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach je najčastejšie využívanou formou medzinárodnej právnej pomoci. V súlade s medzinárodnými zmluvami, najmä Európskym dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach a jeho dodatkovými protokolmi, dvojstrannými dohodami upravujúcimi vzájomnú pomoc v trestných veciach, resp. s odvolaním sa na princíp reciprocity, generálna prokuratúra, ako ústredný justičný orgán, zabezpečuje vzájomný styk s cudzozemskými justičnými orgánmi pri žiadostiach cudzích justičných orgánov o právnu pomoc (tzv. pasívna právna pomoc), ako aj pri vybavovaní dožiadaní o poskytnutie právnej pomoci pre slovenské orgány činné v trestnom konaní, adresované cudzím justičným orgánom ( tzv. aktívna právna pomoc). Priamo krajské‚ prokuratúry sa môžu obracať so žiadosťami o právnu pomoc na justičné orgány Českej republiky, Poľska, Maďarska a Rakúska, s ktorými Slovenská republika uzavrela dvojstranné zmluvy na uľahčenie vykonávania dohovoru a dohodla zmluvne tzv. priamy právny styk. Na Slovenskú republiku ako dožiadaný štát sa v r. 2003 obrátili cudzozemské justičné orgány so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci v 770 prípadoch. Oproti roku 2002 je to o 212 (37,99 %) žiadostí viac. Podľa dožadujúcich štátov bol nápad jednotlivých žiadostí nasledovný:
|
Maďarsko |
401 |
|
Česká republika |
129 |
|
Poľsko |
37 |
|
Švajčiarsko |
20 |
|
Rakúsko |
15 |
|
Nemecko |
13 |
|
Ukrajina |
10 |
|
ostatné |
145 |
Žiadosti o právnu pomoc spočívali prevažne vo výsluchoch osôb, či už v procesnom postavení svedka alebo obvineného a v žiadostiach o doručenie rôznych písomností súvisiacich s trestným konaním našim občanom, prípadne vykonanie rozličných procesných úkonov. Už od roku 2002 je zrejmý trend nárastu náročnosti žiadostí o právnu pomoc, s ktorými sa cudzie justičné orgány na nás obracajú, a to nielen čo do druhu žiadanej právnej pomoci, ale tiež čo do množstva úkonov, ktoré v jednej veci žiadajú vykonať, a to aj za prítomnosti zástupcov cudzích štátov, čo kladie veľké nároky tak na odbornú, organizačnú, ako aj časovú realizáciu úkonov (napr. vec Nižňanský – Mníchov I).
Z hľadiska kompetencií prokuratúry v oblasti právnej pomoci nastala významná zmena novelou Trestného poriadku zákonom č. 422/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. 10. 2002, ktorá sa dotkla ustanovení 5. oddielu XXIII. hlavy v smere zvýšenia ingerencie prokurátora, ktorý je príslušný na zabezpečenie vybavenia dožiadaní cudzích orgánov o právnu pomoc, pričom aj vyšetrovateľ a policajný orgán môže požiadať o právnu pomoc cudzí orgán výlučne len prostredníctvom prokurátora. V praxi vyvolalo problémy ustanovenie tejto novely v § 431 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré zakotvuje pre prokurátora povinnosť predložiť súdu žiadosť cudzieho orgánu o právnu pomoc v prípade, že tento žiada o vykonanie úkonu súdom. Súdy v niektorých prípadoch odmietli tento zákonný postup akceptovať, čo viedlo k prieťahom v konaní a miernemu narušeniu vzťahov s cudzozemskými justičnými orgánmi.
Napr. v súlade s Európskym dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach požiadala nemecká prokuratúra o právnu pomoc, spočívajúcu vo výsluchu viacerých slovenských občanov v procesnom postavení obvineného (3 osoby) a svedka (29 osôb). Nemecká strana pritom výslovne požiadala o realizáciu výsluchov súdom, za prítomnosti obhajcu. Zároveň požiadala o povolenie účasti zástupcov nemeckých orgánov pri ich vykonávaní. Príslušných na vybavenie dožiadania bolo na území Slovenskej republiky celkove 7 okresných súdov. Napriek tomu, že išlo o štandardnú právnu pomoc, ktorej poskytnutie je v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami a neboli dané žiadne dôvody na jej odmietnutie (čl. 2 cit. dohovoru), dvaja sudcovia ju bezdôvodne a v rozpore so skôr citovaným ustanovením § 431 ods. 2 Trestného poriadku odmietli vykonať a “vrátili” prokurátorovi. Nemecká strana nakoniec zmenila požiadavku a obrátila sa priamo na prokuratúru. V súčasnosti je právna pomoc z podstatnej časti vykonaná.
Prokuratúry Slovenskej republiky v r. 2003 vypracovali celkove 951 žiadostí o právnu pomoc, čo bolo o 684 (256,17 %) viac oproti r. 2002, teda jednoznačne veľmi prudký nárast. Tento bol do značnej miery ovplyvnený aj prípadmi rozsiahlej majetkovej kriminality v súvislosti s krachom nebankových subjektov (B.M.G. Invest, Horizont Slovakia, Sporoinvest Košice a.s. a iné). Príznačné pre tieto trestné veci bolo práve nielen personálne prepojenie , ale aj pohyb kapitálu v podstate po celom svete.
Pokiaľ ide o skladbu požadovaných procesných úkonov, je už tradične obdobná ako pri dožiadaniach cudzích štátov.
Podľa dožiadaných štátov možno uviesť nasledovné počty:
|
Česká republika |
595 |
|
Maďarsko |
65 |
|
Rakúsko |
44 |
|
Poľsko |
29 |
|
Nemecko |
12 |
|
Ukrajina |
6 |
|
USA |
3 |
|
Veľká Británia |
2 |
|
ostatné |
195 |
V roku 2003 sa cudzie justičné orgány obrátili na generálnu prokuratúru v súvislosti s vykonávaním úkonov právnej pomoci na základe ich žiadostí v 7 prípadoch aj so žiadosťou o povolenie účasti zástupcov týchto orgánov pri realizácii právnej pomoci na našom území. Všetkým žiadostiam bolo vyhovené v súlade s Európskym dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Najčastejšie štáty pristupujú k takejto žiadosti v závažných veciach, kde prítomnosť zástupcu cudzieho orgánu umožňuje bezprostredne mu reagovať prostredníctvom nášho vyšetrovateľa resp. prokurátora na momentálnu situáciu, ktorá môže nastať pri alebo po vykonaní požadovaného úkonu. Napr. Krajská prokuratúra v Trnave realizovala na základe dožiadania švajčiarskych orgánov výsluchy slovenských občanov v trestnej veci B. A. a spol., stíhaných vo Švajčiarsku pre trestné činy prostitúcie a obchodovania s ľuďmi. Na základe ich žiadosti boli pri vykonávaní týchto úkonov aj zástupcovia švajčiarskych policajných orgánov.
Slovenské orgány činné v trestnom konaní túto možnosť nevyužili ani raz, čo je vo veľkej miere závislé od finančnej náročnosti zabezpečenia takejto účasti. Je to neuspokojivý stav, pretože osobná prítomnosť zástupcov orgánu činného v trestnom konaní, ktorý vec realizuje, je vždy veľmi prospešná. Nielen z dôvodu možnej zmeny dôkaznej situácie, na ktorú treba promptne reagovať (bez našej účasti na úkonoch je možné reagovať len následne ďalšou žiadosťou o právnu pomoc, čo je časovo náročné a môže mať vplyv na taktiku vyšetrovania), ale aj z dôvodu vyššej miery „zainteresovanosti” na kvalite vykonávaného dôkazu. V roku 2003 sa realizovala aj jedna žiadosť cudzích justičných orgánov o predbežné zaistenie majetku obvineného v súlade s Dohovorom o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie pod č. 109/2002 Z. z.).
Generálna prokuratúra SR tento inštitút využila v jednej trestnej veci, a to proti V. F. a spol., ktorí sú na území Slovenska stíhaní pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2, § 250 ods.1,5 Trestného zákona a iné trestné činy, pričom orgány činné v trestnom konaní dôvodne predpokladajú, že prostriedky, ktoré obvinení získali trestnou činnosťou, použili na kúpu rôzneho nehnuteľného a hnuteľného majetku, nachádzajúceho sa na území Chorvátskej republiky. V tejto trestnej veci generálna prokuratúra požiadala v súlade s citovaným dohovorom o vyhľadanie a identifikáciu takéhoto majetku a následne o jeho predbežné zaistenie orgánmi Chorvátskej republiky za účelom konfiškácie. Chorvátska strana zatiaľ nereagovala. Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry sa v roku 2003 obmedzila na dožiadania v rámci medzinárodnej právnej pomoci. V hodnotenom období spracovali celkom 6 dožiadaní o právnu pomoc (2x Česká republika, 2x Maďarsko, 1x Francúzsko, 1x Fínsko).
Extradícia je akt právnej pomoci spočívajúci vo vydaní páchateľa trestného činu štátom, na území ktorého sa nachádza, štátu, ktorý má právomoc viesť proti nemu trestné stíhanie. Základná medzinárodná norma, ktorá upravuje podmienky a postup extradičného konania, je Európsky dohovor o vydávaní, Dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vydávaní a Druhý dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vydávaní. Z hľadiska vnútroštátneho práva sú to ustanovenia XXIII. hlavy Trestného poriadku.
V r. 2003 bolo prokurátormi v Slovenskej republike podaných súdom 27 návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu proti obvineným, ktorých bolo potrebné vyžiadať z cudziny za účelom zabezpečenia ich osoby na potreby vykonania trestného stíhania. Podmienkou jeho vydania je okrem iného skutočnosť, že sa osoba preukázateľne nezdržuje v Slovenskej republike, ale sa vyhýba trestnému stíhaniu pobytom v zahraničí. Pritom nie vždy je známa krajina, v ktorej sa obvinený nachádza. Spolu v 26 veciach (96,29 %) súdy návrhom vyhoveli a zatýkací rozkaz vydali. Z toho dosiaľ bolo realizovaných 19 zatýkacích rozkazov, vzhľadom k tomu, že obvinení menili miesto pobytu v zahraničí. Je to o 6 osôb (18,18 %) menej ako v r. 2002. Zastúpenie štátov, z ktorých boli obvinení žiadaní je nasledovné:
|
Česká republika |
15 |
|
Rakúsko |
4 |
|
USA |
2 |
|
Taliansko |
2 |
|
Nemecko |
2 |
|
Slovinsko |
1 |
|
Maďarsko |
1 |
Vyžiadanie osôb z cudziny na výkon trestu v Slovenskej republike Generálna prokuratúra Slovenskej republiky neeviduje, táto činnosť je v kompetencii súdov a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o extradičné konanie spočívajúce vo vydaní páchateľa do cudziny na základe žiadosti cudzieho štátu, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky eviduje v r. 2003 celkove 42 takýchto trestných vecí. Oproti r. 2002 je to o 7 (20 %) extradičných žiadostí viac.
Z tohoto počtu bolo 30 (71,42 %) vydaní realizovaných resp. sú v štádiu realizácie vydania po povolení ministrom spravodlivosti. Napr. jedna osoba zostáva aj po povolení vydania vo väzbe na území Slovenskej republiky, keďže minister rozhodol v súlade s § 404 Trestného poriadku o odklade jej vydania. V 12 prípadoch (28,57 %) nebolo žiadostiam cudzích štátov vyhovené a vydávacie konanie skončilo bez rozhodnutia súdu o prípustnosti vydania resp. rozhodnutia ministra o jeho povolení, a to z rôznych dôvodov. Napr. v jednom prípade žiadali rumunské justičné orgány o vydanie osoby pre skutok, ktorý nie je trestným činom podľa slovenského právneho poriadku, preto prokurátor ani nedal príkaz na jej zadržanie a vydávacie konanie sa nerealizovalo. V ďalšej veci bola zasa žiadaná osoba na návrh prokurátora prepustená z vydávacej väzby, pretože orgány Moldavska oznámili v jej priebehu, že na vydaní osoby netrvajú. Zastúpenie štátov, do ktorých boli osoby vydané‚ je nasledovné:
|
Rakúsko |
7 |
|
Nemecko |
6 |
|
Taliansko |
6 |
|
Slovinsko |
3 |
|
Česká republika |
3 |
|
ostatné |
5 |
Len v 10 (23,80 %) veciach sa postupovalo v zjednodušenom vydávacom konaní, čo znamená, že ak osoba, o vydanie ktorej ide, s vydaním súhlasí, nie je potrebné, aby krajský súd rozhodoval o prípustnosti vydania. Je to dané tým, že spravidla osoby, o vydanie ktorých ide, vôbec nesúhlasia so svojím vydaním, preto tiež nesúhlasia s touto formou skráteného konania.
Trestné činy, pre ktoré sa žiadalo o vydanie, boli prevažne majetkového charakteru, vraždy a násilné trestné činy, drogová kriminalita, ale aj trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Napr. až v štyroch prípadoch išlo o páchateľov trestného činu vraždy, v troch veciach o páchateľov lúpeží a iných závažných trestných činov. Tento trend je však v súlade s využívaním inštitútu extradície, ktorý by sa vzhľadom na jeho charakter, spočívajúci v zasahovaní do osobnej slobody na relatívne dlhú dobu, mal využívať naozaj len v odôvodnených prípadoch.
Problémy súvisiace s trestným konaním s cudzím prvkom, osobitne s trestným stíhaním cudzincov
Problémy súvisiace s trestným konaním s cudzím prvkom sú stabilne rovnaké. Trestné konanie s cudzím prvkom prevažne znamená komplikácie spočívajúce v absencii osoby obvineného, čo má za následok sťaženie dokazovania, zvýšenie nákladov a predlžovanie celého konania. Administratívne vyhostenie páchateľa trestného činu resp. nevzatie cudzinca hneď po spáchaní trestného činu do väzby komplikuje ďalší postup pri jeho trestnom stíhaní na našom území. Dokazovanie sa musí vykonávať prostredníctvom právnej pomoci, čo je časovo aj finančne veľmi náročné z dôvodu nutnosti prekladov podstatných častí spisu, ako aj samotnej žiadosti. Naviac tu nie je vždy záruka vykonania potrebného dôkazu v dostatočnej kvalite. Preto aj cudzozemské justičné orgány čoraz častejšie žiadajú cestou generálnej prokuratúry o súhlas s ich prítomnosťou pri realizácii právnej pomoci. Keďže v takomto prípade znáša väčšinu nákladov vysielajúci štát, naše orgány túto možnosť minulý rok nevyužili.
Vážnym problémom je aj finančná náročnosť vybavovania týchto vecí, ktorá neustále narastá nielen v závislosti od počtu žiadostí o právnu pomoc a tlmočníckych a prekladateľských úkonov, ktoré treba zabezpečovať, ale je priamo úmerná aj náročnosti dožiadaní. Ďalším problémom, s ktorým je potrebné sa zaoberať, je faktická možnosť orgánov činných v trestnom konaní zúčastňovať sa na realizácii ich žiadostí o právnu pomoc v zahraničí, a to najmä v závažných majetkových a násilných kauzách.
Problém, týkajúci sa nedostatku tlmočníkov na orientálne a ďalšie menej používané jazyky sme riešili cestou Filozofickej fakulty univerzity Komenského Bratislava a cez Kabinet orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Pracovníci týchto inštitúcií poskytli generálnej prokuratúre zoznam svojich pracovníkov zameraných a ovládajúcich tieto jazyky a títo sú ochotní spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní alebo sú tlmočníci pribratí do konania ad hoc.
