Činnosť prokuratúry pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy

Počet podnetov na preskúmavanie zákonnosti

Previerky zachovávania zákonnosti

Vlastné poznatky

Zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov štátnej správy

Zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy, najmä pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení obcí a miest a v ostatnej rozhodovacej činnosti

Zákonnosť postupu a rozhodovania ostatných orgánov verejnej správy

Činnosť prokuratúry v oblasti občianskosúdnej a poznatky o uplatňovaní prokurátorských opatrení v tejto oblasti

Zdroj činnosti

Počet návrhov na začatie konania pred súdom, druhy návrhov, výsledok konania na súde

Počet vstupov do konania na súde, ich skladba, aktivita prokurátora

Mimoriadne dovolania generálneho prokurátora a ich úspešnosť

Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky

Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry na netrestnom úseku

Pôsobnosť prokuratúry v netrestnej oblasti vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom o prokuratúre a uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon.  Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom v prípade, ak orgán verejnej správy nevyhovel protestu prokurátora.

V občianskom súdnom konaní je prokurátor oprávnený podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania v prípadoch, v ktorých to ustanovuje osobitný zákon, vstúpiť do začatého občianskeho súdneho konania vo veciach, ktoré zákon taxatívne uvádza, zastupovať štát v konaní pred súdom a podávať opravný prostriedok, resp. ak ide o generálneho prokurátora aj mimoriadny opravný prostriedok (mimoriadne dovolanie) za splnenia podmienok ustanovených zákonom.

Po viacerých diskusiách o opodstatnenosti netrestnej oblasti prokuratúry a po vykonaných legislatívnych opatreniach možno konštatovať, že aktivita prokurátorov v tejto oblasti má od roku 2001 stúpajúcu tendenciu, čo sa prejavuje nielen v náraste počtu podnetov, ktoré prokuratúra dostáva najmä od fyzických osôb, ale aj v počtoch vykonaných opatrení smerujúcich k náprave nezákonnosti, teda opatrení na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a častokrát aj štátu.

Prokurátori v netrestnej oblasti v roku 2003 vybavili celkom 13 701 vecí (v roku 2001 12 773, v roku 2000 13 340).  V roku 2003 prokurátori podali 1 378 protestov prokurátora proti všeobecne záväzným právnym predpisom vydanými orgánmi verejnej správy, opatreniam alebo rozhodnutiam týchto orgánov (v roku 2001 962, v roku 2002 1 147). V roku 2003 oproti roku 2001 sa teda počet protestov prokurátora zvýšil o 43,2 %.  Za účelom odstránenia porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení alebo rozhodnutí, alebo ich nečinnosťou, bolo podaných 1 050 upozornení prokurátora (v roku 2001 962, v roku 2002 1 069).  V orgánoch verejnej správy prokurátori v roku 2003 vykonali 1 188 prokurátorských previerok zachovávania zákonnosti (v roku 2001 1 149, v roku 2002 1 213).  V oblasti občianskosúdnej prokurátori v roku 2003 vstúpili do 1 652 začatých občianskoprávnych konaní (v roku 2001 1 614, v roku 2002 1 636). Podali 126 návrhov na začatie konania (v roku 2001 127, v roku 2002 125). Generálny prokurátor podal 85 mimoriadnych dovolaní proti právoplatným rozhodnutiam súdov vydaných v občianskom súdnom konaní (v roku 2001 180, v roku 2002 330).  Úspešnosť protestov prokurátorov a upozornení prokurátorov aj v roku 2003 bola dobrá, o čom svedčí tento prehľad:

Za celé sledované obdobie bola úspešnosť u protestov prokurátora 85,1 % a upozornení prokurátora 93,8 %.

Činnosť prokuratúry pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy

Počet podnetov na preskúmavanie zákonnosti

Podnetom v zmysle zákona o prokuratúre sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Podnety podávajú tak fyzické osoby, ako aj právnické osoby, pričom od 1. januára 2002, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv môže prokurátorovi podnet podať aj verejný ochranca práv, ak sa podnet, ktorý obdržal týka preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo ak verejný ochranca práv dospeje k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. V roku 2003 verejný ochranca práv prokuratúre postúpil len dva podnety, teda z počtu podnetov, ktoré uvádzame v prehľade, ide o nepatrný počet podnetov.

Počet podnetov podľa prokuratúr v jednotlivých krajoch za roky 2001 až 2003 je zrejmý z tohto prehľadu:

Počet podnetov v roku 2003 v porovnaní s rokom 2001 sa zvýšil o 8,9 %. S výnimkou prokuratúr v obvode krajských prokuratúr v Banskej Bystrici a Košiciach, na ostatných prokuratúrach sa počet podnetov v roku 2003 zvýšil. Najviac podnetov fyzických osôb a právnických osôb smerovalo na preskúmanie rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi v oblasti katastra nehnuteľností, daní, poplatkov a finančných vecí, stavebných vecí, ale aj rozhodnutí orgánov územnej samosprávy. Špecifikácia predmetu najpočetnejších podnetov vyplýva z tohto prehľadu:

Na základe podnetov prokurátori podali 551 protestov prokurátora (v roku 2001 420, v roku 2002 397). Na účel odstránenia porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánov verejnej správy, prokurátori v roku 2003 podali 184 upozornení prokurátora (v roku 2001 274, v roku 2002 239). Ak vychádzame zo skutočnosti, že v roku 2003 prokurátori obdržali celkom 3 794 podnetov, tak potom ich dôvodnosť z hľadiska počtu vykonaných opatrení prokurátorov (spolu 735 protestov a upozornení) bola v roku 2003 19,3 %, teda v podstate každý piaty podnet, ktorý prokurátori obdržali na preskúmanie zákonnosti, bol opodstatnený.

Previerky zachovávania zákonnosti

Prokurátor podľa § 30 ods. 1 zákona o prokuratúre je oprávnený vykonávať v orgánoch verejnej správy previerky dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v skončených veciach. Previerky prokurátori vykonávajú predovšetkým na základe plánu úloh na príslušný kalendárny rok a tiež vtedy, ak z rôznych zdrojov získali poznatky o tom, že orgán verejnej správy vo svojom postupe a rozhodovaní porušuje zákon. Samotná previerka, ale najmä opatrenia, ktoré prokurátori na základe zistení po jej vykonaní uplatnia (protest prokurátora, upozornenie prokurátora) sa tak stáva významným prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv fyzických osôb, právnických osôb a nezriedka aj štátu. Okrem toho, ako to vyplýva z informácií prokurátorov, prokurátorská previerka, najmä ak je vykonávaná v orgánoch územnej samosprávy, plní aj ďalšiu významnú úlohu, a to úlohu spojenú so zvyšovaním kvality rozhodovacej činnosti týchto orgánov. Preto často orgány verejnej správy (z toho najmä orgány územnej samosprávy) „vítajú” prokurátorskú previerku, pretože tak v štádiu jej vykonávania, ale najmä v štádiu prerokovania protokolu z tejto previerky, majú možnosť si ozrejmiť problémy súvisiace s aplikáciou právnych predpisov. Počet previerok zachovávania zákonnosti, ktoré prokurátori vykonali v rokoch 2001 až 2003 je zrejmý z tohto prehľadu:

Najviac previerok zachovávania zákonnosti vykonali prokurátori v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach. V obvode Krajskej prokuratúry Trnava naďalej pretrváva nepriaznivý personálny stav u prokurátorov, ktorí vykonávajú pôsobnosť prokuratúry v netrestnej oblasti, čo sa prejavilo aj v menšom počte vykonaných previerok. V roku 2003 prokurátori previerkovú činnosť zamerali predovšetkým na oblasti územnej samosprávy, stavebné konanie, daňové konanie, poskytovanie sociálnych dávok a sociálnej pomoci, katastrálne konanie a iné rozhodovacie činnosti orgánov verejnej správy.

Na základe poznatkov, ktoré prokurátori získali vykonanými previerkami v roku 2003, podali 498 protestov prokurátora (v roku 2001 355, v roku 2002 370) a 546 upozornení prokurátora (v roku 2001 606, v roku 2002 455). Najviac protestov prokurátora a upozornení prokurátora podali prokurátori v obvode Krajskej prokuratúry Nitra (169 protestov a 100 upozornení) a Krajskej prokuratúry v Košiciach (108 protestov a 133 upozornení).

Vlastné poznatky

Prokurátori poznatky o porušení zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov nezískavajú len vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti a z podnetov fyzických a právnických osôb, ale ich získavajú aj z iných zdrojov. Predovšetkým sú to poznatky, ktoré získavajú z trestných vecí, z rôznych materiálov orgánov verejnej správy, z tlače a elektronických médií a pod. Takýchto vlastných poznatkov prokurátori v roku 2003 získali celkom 1 483 (v roku 2001 1 215, v roku 2002 1 267). Na ich základe prokurátori podali 329 protestov prokurátora (v roku 2001 207, v roku 2002 373). Podali 320 upozornení prokurátora (v roku 2001 278, v roku 2002 267).

Zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov štátnej správy

Záruky dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti verejnej správy nie sú obmedzené len na preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy v správnom súdnictve, ale významnou mierou sa pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu zúčastňuje aj prokuratúra, a to vykonávaním dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom o prokuratúre.

Pôsobnosť súdov v správnom súdnictve nezahŕňa všetku rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy a naviac súd môže preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len vtedy, ak oprávnená osoba v zákonom ustanovenej lehote podá žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo návrh, ktorým je opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

Nesporová povaha správneho konania pritom nevylučuje, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť prospešné pre účastníkov konania, ktorí z toho dôvodu nebudú mať záujem domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom. K takýmto prípadom, ako zistili opakovane prokurátori, dochádza, a to predovšetkým pri rozhodnutiach o povolení určitej činnosti, o priznaní sociálnych dávok a pod. Pre takéto prípady musia v právnom štáte existovať účinné prostriedky na presadzovanie zákonnosti. Týmito právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

Frekventovanosť výkonu štátnej správy zabezpečovanej napríklad krajskými úradmi a okresnými úradmi je značná. Tieto úrady v roku 2002 vydali spolu 2 262 541 rozhodnutí, pritom samotné okresné úrady vydali 2 241 861 prvostupňových rozhodnutí. Najviac rozhodnutí bolo vydaných vo veciach dávok sociálnej pomoci, štátnej sociálnej podpory a peňažných príspevkov na kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutých. Ďalšími najfrekventovanejšími úsekmi štátnej správy v roku 2002 boli úseky živnostenského podnikania, štátneho hygienika, životného prostredia vo veciach stavebného poriadku.

V roku 2003 podľa zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky prešli k 1. 1. 2003 z okresných úradov na obce a na samosprávne kraje pôsobnosti v oblasti opatrovateľskej služby a na obce pôsobnosti na úsekoch stavebného konania a pozemných komunikácií. Súčasne v súlade s koncepciou usporiadania miestnej štátnej správy sa v roku 2003 prijali legislatívne a organizačné opatrenia na zabezpečenie zmeny organizácie miestnej štátnej správy, ktorá skutočnosť sa podľa poznatkov prokuratúry odzrkadlila čiastočne negatívne aj v kvalite rozhodovacej činnosti existujúcich orgánov štátnej správy.

Prokuratúra v Slovenskej republike s ohľadom na pripravované zmeny v organizácii miestnej štátnej správy a pripravované prechody kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány územnej samosprávy, v roku 2003 obmedzila výkon previerkovej činnosti v orgánoch štátnej správy a väčšinu previerok prokurátori vykonali v orgánoch územnej samosprávy. Aj na základe toho sa poznatky o zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov štátnej správy, získali predovšetkým z vybavovania konkrétnych podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ale aj na základe previerok vo vybraných orgánoch štátnej správy, ktoré vykonali niektoré orgány prokuratúry Slovenskej republiky.

Poznatky prokuratúry v porovnaní s poznatkami prokuratúry z rokov 2001 a 2002 nasvedčujú tomu, že v zákonnosti postupov a rozhodnutí orgánov štátnej správy naďalej pomerne často dochádza k porušovaniu najmä procesných predpisov. Nezriedka boli zistené aj prípady porušenia hmotného práva, a to najmä na tých úsekoch, na ktorých najčastejšie dochádza k zmenám právnych úprav (napr. oblasť sociálneho zabezpečenia).

Ako to vyplýva z predchádzajúcich častí správy, najpočetnejšou skupinou podnetov na preskúmanie zákonnosti najmä individuálnych rozhodnutí orgánov verejnej správy bola skupina podnetov, týkajúca sa stavebného konania. Prokurátori v roku 2003 museli pri vybavovaní týchto podnetov, ale aj pri vykonávaní previerok vychádzať zo špecifík spočívajúcich v tom, že v roku 2003 preskúmavali zákonnosť právoplatných rozhodnutí odborov životného prostredia krajských a okresných úradov, ale tiež aj zákonnosť právoplatných rozhodnutí obcí, na ktoré prešla od 1. 1. 2003 pôsobnosť stavebných úradov.

Poznatky o stave zákonnosti v rozhodovacej činnosti stavebných úradov nasvedčujú tomu, že sa stavebné úrady naďalej dopúšťali pochybení najmä vo vymedzení okruhu účastníkov konania, v akceptovaní neúplných žiadostí o vydanie územného rozhodnutia resp. stavebného povolenia, v rozhodovaní na základe absentujúcich dokladov a vyjadrení a nezriedka v dodržaní zákonných lehôt na rozhodnutie.

Krajská prokuratúra v Bratislave pod č. Kd 2082/03 podala protest prokurátora proti rozhodnutiu Krajského úradu v Bratislave, odbor životného prostredia W/2003/13-14/HL z 12. 2. 2003, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie. V uvedenom konaní bol na základe žiadosti stavebníkov zmenený účel stavby. Stavba bola pôvodne určená ako garáž a jej nové využitie malo byť na skladové priestory. Stavebné úrady predovšetkým pochybili v tom, že nepriznali vlastníkovi susednej nehnuteľnosti, cez ktorú bol jediný prístup do garáže, postavenie účastníka konania (§ 59 písm. b/ stavebného zákona), ten preto nemal možnosť sa k predmetnej zmene charakteru stavby vyjadriť a nebolo mu umožnené nahliadnuť do zmenenej projektovej dokumentácie. Podanému protestu prokurátora krajský úrad nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré protestu vyhovelo a napadnuté rozhodnutie zrušilo. V niektorých prípadoch stavebné úrady v konaní a pri rozhodovaní si nevyžiadali stanoviská o vplyve povoľovaných činností na životné prostredie, hoci už z povahy povoľovanej činnosti im malo byť zrejmé, že činnosť môže mať negatívne vplyvy na životné prostredie.

Napr. Okresná prokuratúra Bratislava III. pod č. Pd 2005/03 podala upozornenie prokurátora za účelom odstránenia porušovania zákonov č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a stavebného zákona, ku ktorému došlo v konaní a rozhodnutí Okresného úradu v Senci č. ŽP - Výst. 2318-02, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na stavbu „Výroba betónu v katastrálnom území obce Most pri Bratislave”. Uvedené povolenie bolo vydané bez záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k predloženej dokumentácii o vplyve povoľovanej činnosti na životné prostredie (§ 20 zák. č. 127/1993 Z. z., § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona).  Podanému upozorneniu okresný úrad vyhovel.

Prokuratúry v obvode Krajskej prokuratúry Košice v roku 2003 vykonali previerky zachovávania zákonnosti v 42 obciach (mestských častiach Košice) za účelom zistenia poznatkov z rozhodovacej činnosti týchto orgánov na úseku ohlasovania drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác a pri vydaní rozhodnutí podľa stavebného zákona po tom, čo na ne prešla pôsobnosť v stavebnom konaní. Poznatky získané z previerok vedú k záveru, že obce, mestské časti, mestá, na ktoré prešla pôsobnosť stavebného úradu, vybavujú túto agendu v podstate na dobrej úrovni. Ojedinele boli zistené porušenia ustanovení stavebného zákona a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Previerkami prokurátori súčasne zistili aj taký poznatok, že v roku 2003 táto stavebná agenda nebola až tak rozsiahla, o čom svedčí napr. poznatok Okresnej prokuratúry v Rožňave, ktorá zistila, že z preverovaných 15 stavebných úradov iba na troch vydali stavebné povolenie, resp. iba na troch boli podané žiadosti o vydanie stavebného povolania (vo všetkých troch prípadoch išlo o podnikateľské subjekty).

Od 1. januára 2002 (účinnosťou zákona č. 255/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam) došlo k vytvoreniu samostatných orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností. Predpokladalo sa, že týmto opatrením sa výrazne skvalitní postup a rozhodovacia činnosť katastrálnych orgánov. Z podkladov jednotlivých prokuratúr a generálnej prokuratúry vyplynulo, že poznatky o porušovaní zákonov v postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností patria k druhej najpočetnejšej skupine poznatkov o porušovaní zákonov.  Správne orgány na úseku katastra nehnuteľností v konaniach o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedostatočne skúmajú okolnosti týkajúce sa platnosti zmlúv, ktoré sú podkladom na rozhodnutie z hľadiska oprávnenia prevodcov nakladať s nehnuteľnosťami.

Napr. Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom podala protest prokurátora proti rozhodnutiu Správy katastra v Žiari nad Hronom z 20. 6. 2003 č. V 749/03, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území Sklené Teplice. Podkladom pre vykonanie zápisu mala byť darovacia zmluva. Správa katastra povolila zápis vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy, hoci v čase darovania darca nebol vlastníkom prevádzaného pozemku. V postupe katastrálnych úradov pri zápise práv záznamom boli zistené pochybenia, keď správny orgán vykonal záznam do katastra nehnuteľností na základe nespôsobilej verejnej listiny, hoci správa katastra okrem posúdenia, či predložená verejná listina je bez chýb v písaní alebo počítaní a zrejmých nesprávností, je povinná posúdiť i to, či predložená verejná listina vydaná podľa osobitného predpisu obsahuje všetky náležitosti ustanovené týmto osobitným predpisom.

Okresná prokurátorka v Dolnom Kubíne podala protest prokurátora proti opatreniu Správy katastra Tvrdošín č. 2825/02 z 20. 9. 2002, ktorým sa vykonal záznam osvedčenia o vyhlásení a vydržaní nehnuteľnosti vydaného vo forme notárskej zápisnice, pretože týmto opatrením bolo porušené ustanovenie § 26a ods. 1, 2 katastrálneho zákona.

Správa katastra pochybila v tom, že nedostatočne preskúmala zákonné náležitosti verejnej listiny – notárskej zápisnice, ktorou sa osvedčilo vyhlásenie o vydržaní nehnuteľnosti. Notárska zápisnica totiž neobsahovala súhlasné vyjadrenie predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním, pričom takéto vyhlásenie listina ani nemohla obsahovať, keďže vlastníci, ktorí dali prokuratúre podnet na preskúmanie opatrenia ani takýto súhlas neudelili. Protestu prokurátora správa katastra vyhovela.

Také isté pochybenia v postupe katastrálnych úradov zistila aj Krajská prokuratúra v Nitre vo viacerých veciach, a to aj vo veciach, v ktorých predmetom zápisu bola nehnuteľnosť z majetku obchodnej spoločnosti patriaca do konkurznej podstaty. Hoci správa katastra o vyhlásení konkurzu vedela z uznesenia krajského súdu, ktoré jej bolo doručené, zápis práva záznamom vykonala, čím porušila § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého sa súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo ak sa týkajú návrhov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené (napr. protest Okresnej prokuratúry v Šali sp. zn. Pd 3043/03).

V hodnotenom období medzi početnejšie skupiny poznatkov o porušovaní zákonov patrili i poznatky o porušovaní zákonov v postupe a rozhodovaní orgánov štátnej správy prejednávajúcich priestupky. Ide o dosť rozsiahlu agendu, pretože napr. len okresné úrady v roku 2001 vydali 48 977 priestupkových rozhodnutí a v roku 2002 vydali 44 334 takýchto rozhodnutí.

Poznatky o zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov v tejto oblasti nasvedčujú tomu, že správne orgány často nesprávne posudzovali protiprávne konania fyzických osôb, keď vec odložili podľa § 66 ods. 2 zákona o priestupkoch s tým, že ide o občianskoprávny vzťah, a to dokonca aj v tých prípadoch, keď im vec na prejednanie priestupku postúpil podľa § 171 Trestného poriadku prokurátor, keďže skutok nenapĺňal znaky trestného činu.

Napr. okresná prokurátorka v Dolnom Kubíne podala protest prokurátora proti opatreniu Okresného úradu v Dolnom Kubíne, odbor všeobecnej vnútornej správy č. PK-145/03 zo dňa 6. 6. 2003, ktorým upovedomil poškodeného o odložení veci podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch. V proteste prokurátorka správnemu orgánu poukázala na porušenie § 26 ods. 1 zákona o priestupkoch. V predmetnej veci totiž prokurátor uznesením zo 14. 4. 2003 č. Pv 181/03 postúpil Okresnému úradu v Dolnom Kubíne vec trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 249b Trestného zákona, z ktorého spáchania bol podozrivý J. F. Správny orgán pochybil, ak uvedený priestupok neprejednal z dôvodu, že malo ísť o „občianskoprávny vzťah”. Protestu prokurátorky bolo vyhovené. Pomerne častokrát správne orgány, a to i odvolacie v priestupkových veciach, rozhodli na základe nedostatočne zisteného stavu veci, resp. na základe nesprávne vykonaných a vyhodnotených dôkazov.

Napr. krajská prokurátorka v Trnave podala vo veci Kd 2035/03 10. 7. 2003 protest prokurátora Krajskému úradu v Trnave, odboru všeobecnej vnútornej správy proti rozhodnutiu č. j. VVS 2003/04444/38 zo dňa 7. 4. 2003, ktorým bolo zamietnuté odvolanie účastníčky konania a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, vydané Okresným úradom v Piešťanoch o uznaní viny účastníčky konania z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Orgány štátnej správy v predmetnej veci rozhodli len na základe oznámenia oznamovateľa, ktoré nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi, pričom obvinená z priestupku spáchanie priestupku kategoricky poprela. Výsluch údajnej svedkyne bol vykonaný až 3 mesiace po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď sa už spisový materiál nachádzal na odvolacom orgáne. Obvinenej z priestupku tak bolo odňaté právo na obhajobu a na vyjadrenie sa k výpovedi svedkyne. Odvolací orgán napriek tomu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podanému protestu prokurátorky však vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a nahradil ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Pochybenia prokurátori zistili aj vo veciach priestupkov, ktoré prejednávali iné orgány, prejednávajúce priestupok. Napr. okresný prokurátor v Piešťanoch podal protest prokurátora 1. 8. 2003 pod č. Pd 3007/03 proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Piešťanoch, Okresného dopravného inšpektorátu, ktorým bol J. K. uznaný vinným z priestupku a bola mu uložená pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. V tom istom čase a pre ten istý skutok však J. K. bol trestne stíhaný policajným orgánom Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany. Správny orgán protestu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.  Niektoré prokuratúry previerkami vykonanými v priestupkovej agende na okresných úradoch zistili aj závažné prípady nečinnosti správnych orgánov.

Napr. Okresná prokuratúra v Považskej Bystrici na odbore všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu v Púchove v 33 náhodne vybraných spisov zistila, že prvý úkon v predmetných veciach bol urobený 2 až 5 mesiacov od nápadu veci na odbor. Na účel odstránenia porušenia zákona okresná prokuratúra podala upozornenie prokurátora, ktorému bolo vyhovené.  Značné prieťahy v konaní boli zistené uvedenou prokuratúrou aj na odbore sociálnych vecí Okresného úradu v Považskej Bystrici, a to pri výkone takej citlivej agendy, akou je rozhodovanie o žiadostiach na poskytnutie príspevkov na kompenzáciu zvýšených nákladov. Tento správny orgán napríklad ešte v októbri 2003 nerozhodol o 89 žiadostiach podaných v mesiaci február 2002, o 163 žiadostiach podaných v marci 2002 a o 149 žiadostiach podaných v apríli 2002. Aj v tomto prípade prokurátor podal upozornenie prokurátora za účelom odstránenia porušovania zákonnosti, ktorému bolo vyhovené a boli prijaté opatrenia na nápravu aj prednostkou okresného úradu.

V sociálnej oblasti, konkrétne v súvislosti s uplatňovaním § 91 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, dochádza niekedy k paradoxným situáciám, keď podnety na podanie protestu prokurátora podáva prokurátorovi sám orgán verejnej správy. Je to dôsledok toho, že pri akejkoľvek snahe vydávať len rozhodnutia v súlade so zákonom, v praxi dochádza k situáciám, že vydané rozhodnutia odporujú zákonu, sú však vydané v prospech účastníka konania (spravidla žiadateľa o príspevok), ktorý nemá objektívny záujem na tom, aby takéto nezákonné rozhodnutie bolo zrušené.

Podľa § 91 ods. 2 uvedeného zákona, na konanie o poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu, peňažného príspevku za opatrovanie a o poskytnutí sociálnej služby sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, s výnimkou § 60 až 66 zákona o správnom konaní. To znamená, že vydané rozhodnutie nie je možné zrušiť ani v rámci obnovy konania, ani v rámci mimoodvolacieho konania. Práve z tohto dôvodu dochádza k tomu, že správny orgán sa domáha podnetom podania protestu prokurátora, aby tak bola nezákonnosť odstránená. Napr. prednosta Okresného úradu v Prešove 21. 7. 2003 podal okresnému prokurátorovi v Prešove 7 podnetov na podanie protestov prokurátora proti rozhodnutiam Okresného úradu v Prešove, odbor sociálnych vecí, ktorými boli priznané peňažné príspevky na zvýšené výdavky súvisiace s opotrebením šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, na úpravu bytu, rodinného domu a garáže, na kúpu osobného motorového vozidla a na prevádzku osobného motorového vozidla. Podnet prednosta podal na základe mimoriadnej kontroly, ktorú na uvedenom odbore okresného úradu vykonal Krajský úrad v Prešove. Okresný prokurátor proti týmto rozhodnutiam podal protesty prokurátora a na základe nich boli rozhodnutia zrušené a súčasne bolo aj rozhodnuté o vrátení vyplatených príspevkov.

Zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy, najmä pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení obcí a miest a v ostatnej rozhodovacej činnosti

S ohľadom na prebiehajúcu reformu miestnej štátnej správy, ako už bolo aj uvedené, prokuratúry v roku 2003 osobitnú pozornosť venovali zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy, pričom v uvedenom roku podľa Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky generálna prokuratúra vypracovala aj zhodnotenie stavu zákonnosti postupu obcí (mestských častí) pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „VZN”) v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003. Aj z toho dôvodu počet vykonaných opatrení zo strany prokuratúry v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je vyšší, o čom sa zmienime ďalej.

Poznatky o stave zákonnosti v tejto oblasti prokurátori získali jednak z podnetov fyzických a právnických osôb, ale najmä vykonanými previerkami. V orgánoch územnej samosprávy v roku 2003 prokurátori vykonali 461 previerok. Počet vybavených protestov prokurátora, upozornení prokurátora orgánmi územnej samosprávy je zrejmý z nasledovného prehľadu:

Za sledované obdobie bola úspešnosť protestov prokurátora u orgánov územnej samosprávy 90,2 % a upozornení prokurátora 96,9 %. Porušovanie zákonov prokurátori zistili pri prijímaní VZN o miestnych poplatkoch, o správnych poplatkoch, o odpadoch, o dani z nehnuteľnosti, o chove zvierat a o držaní psov, o požiarnej ochrane, o poľovníctve, o vylepovaní plagátov, o ukladaní pokút a pod.  Obce pri prijímaní VZN tak, ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2003 prekračovali rámec svojej normotvornej právomoci vymedzenej článkami 68 a 71 ods. 2 ústavy a ustanovením § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a prijímali aj také nariadenia, ktoré obsahovali úpravu oblastí, ktoré nespadali pod úlohy samosprávy a zákon na ich prijatie obce nezmocnil. Niektoré VZN boli prijaté aj nad rámec splnomocnenia alebo v rozpore so zákonným splnomocnením. Napr. Okresná prokuratúra v Prievidzi podala protest prokurátora proti nariadeniu obce Liešťany o ukladaní pokút za priestupky proti stavebnému zákonu. Nariadenie bolo vydané napriek skutočnosti, že zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis nesplnomocnil obec vydávať takéto nariadenie súvisiace s plnením úloh prenesenej štátnej správy. Protestu obec vyhovela.

Niektoré obce napriek tomu, že už viaceré problémy na úseku odpadov boli vysvetlené a vyriešené, naďalej vo svojich nariadeniach v rozpore so zákonom rozširujú okruh osôb povinných platiť poplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu. Pretrváva snaha obcí nariadeniami rozšíriť okruh miestnych poplatkov nad rámec ich normotvornej právomoci (napr. miestny poplatok za prenajatie kultúrneho domu, za užívanie miestneho rozhlasu a pod.). V niektorých prípadoch prokuratúre nezákonné nariadenia signalizujú už aj daňové orgány (napr. v okrese Bánovce nad Bebravou).

Obce nezákonne zasahujú aj do procesu vyrubovania miestnych poplatkov a dane z nehnuteľnosti, keď napr. v rozpore so zákonom určujú splatnosť dane z nehnuteľnosti, vznik a zánik daňovej povinnosti, výšku pokuty za nesplnenie daňovej povinnosti a pod.. Takéto poznatky získali previerkami prokurátori v okresoch Levice, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Prievidza a ďalších. Množia sa aj prípady, v ktorých obecné zastupiteľstvá uzneseniami odnímajú zákonné kompetencie starostom obcí, resp. starostovia obcí v problematických veciach sami nerozhodnú, ale alibisticky sa schovávajú za rozhodnutie kolektívneho orgánu – obecného zastupiteľstva. V oboch prípadoch výsledkom takéhoto rozhodovania sú nezákonné, naviac nulitné právne akty, keďže vo veci rozhodol nepríslušný orgán.

Napr. vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Prievidzi pod sp. zn. Pd 2058/03 bol na podnet starostu obce Diviacka Nová Ves podaný protest prokurátora proti uzneseniu obecného zastupiteľstva tejto obce z 26. 5. 2003, ktorým si obecné zastupiteľstvo vyhradilo do svojej pôsobnosti určovanie personálneho obsadenia obecného úradu, určovanie platu zamestnancov obecného úradu a schvaľovanie pracovného poriadku. Protestu prokurátora bolo vyhovené a uznesenie bolo zrušené.  V súvislosti s procesom schvaľovania nariadení sa naďalej opakovane vyskytujú nedostatky, keď zo zápisníc spísaných zo zasadnutí obecných zastupiteľstiev nie je zrejmý priebeh a spôsob hlasovania. Takéto poznatky v podkladoch konštatovali takmer všetky okresné prokuratúry. Procesné pochybenie bolo zistené aj v činnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, keď niektoré nariadenia obsahovali klauzuly o nadobudnutí účinnosti nariadenia ešte predtým, než došlo k ich vyveseniu. Na toto porušenie zákona reagovala Krajská prokuratúra v Trenčíne podaním upozornenia prokurátora.

Nedostatky boli zistené aj vo vydávaní individuálnych právnych aktov starostami obcí.  Napr. na úseku ochrany ovzdušia niektoré obce neprispôsobili rozhodovaciu činnosť novele zákona číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), vykonanej zákonom č. 459/2000 Z. z., ktorá zmenila procesný postup pri rozhodovaní tak, že na konania sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (napr. v obciach Kolta a Veľký Kýr v okrese Nové Zámky). Vo viacerých prípadoch obce nevyberali poplatky za znečisťovanie ovzdušia malými zdrojmi znečisťovania a taktiež neukladali pokuty jednotlivým prevádzkovateľom malého zdroja znečisťovania ovzdušia, hoci zo zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť uloženia pokuty.

Nezákonné individuálne rozhodnutia starostov boli zistené aj pri vydávaní rozhodnutí o povoľovaní výherných prístrojov, prideľovaní súpisných čísiel stavbám a pod. Napr. krajský prokurátor v Košiciach podal 29. 4. 2003 pod č. Kd 2016/03 protest prokurátora proti rozhodnutiu obce Bajany č. 169/2002 z 5. 12. 2002 vydanom právnickej osobe, ktorým obec povolila prevádzkovanie stávkových hier pomocou výherných prístrojov v pohostinstve v obci v rozpore s ustanoveniami § 19 ods. 2, § 42b ods. 9 zák. č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v platnom znení (hracie automaty boli umiestnené 120 m od základnej školy v neoddelenom priestore pohostinstva). Obec protestu prokurátora nevyhovela a ani ho nepredložila daňovému úradu Slovenskej republiky na rozhodnutie. Až následne po podaní upozornenia prokurátora obec protest predložila daňovému úradu, ktorý protestu vyhovel. Výnimočne aj v niektorých ďalších prípadoch obce napriek jednoznačne opodstatneným protestom prokurátora neústupčivo zotrvali na svojich nezákonných rozhodnutiach a protesty prokurátora ignorovali.

Napr. okresný prokurátor v Rožňave  5. 3. 2003 pod sp. zn. Pd 3017/03 podal protest prokurátora proti uzneseniu obecného zastupiteľstva v Brzotíne, ktorým schválilo oslobodenie od dane z nehnuteľnosti poplatníčke H. G. V proteste prokurátor poukázal na porušenie ustanovenia § 13 ods. 4 písm. b) zákona o obecnom zriadení v spojení s § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (nebolo vydané rozhodnutie). Obecné zastupiteľstvo síce protest prokurátora prerokovalo, ale neprijalo žiadne opatrenia. Okresný prokurátor 29. 5. 2003 podal na súde žalobu na zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva. O žalobe zatiaľ súd nerozhodol.

Z individuálnej rozhodovacej činnosti samosprávnych krajov zistili poznatky o porušovaní zákonov len niektoré krajské prokuratúry. V podstate v rozhodovacej činnosti aj týchto orgánov rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného stavu veci, teda v konaniach došlo k porušovaniu predovšetkým procesných predpisov.

Napr. krajský prokurátor v Žiline na podnet právnickej osoby podal 23. 5. 2003 pod sp. zn. Kd 2026/03 protest prokurátora proti rozhodnutiu Žilinského samosprávneho kraja, odboru zdravotníctva a sociálnej pomoci o vydaní povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, pretože týmto rozhodnutím bol porušený zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov v ustanoveniach § 7 ods. 3, 4, 5, § 9 ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 1, 3, 4, § 19 ods. 3, § 32 ods. 1, § 39 ods. 1, 2 a § 46 zákona o správnom konaní. Pri vydávaní rozhodnutia správny orgán nezistil spoľahlivo, presne a úplne skutočný stav veci, zodpovedne nepreskúmal prílohy žiadosti o vydanie povolenia na činnosť verejnej lekárne, pripustil čestné prehlásenie napriek tomu, že zákon vyžaduje inú formu, nepozval účastníka konania na doplnenie podania, nepoužil najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci a aj keď žiadateľ o vydanie povolenia nespĺňal v čase podania podmienky na vydanie povolenia, rozhodnutie správny orgán vydal. Protestu prokurátora vyhovelo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. 7. 2003 č. M/4882/2003, VRLP/0614/03/Si/253.

Zákonnosť postupu a rozhodovania ostatných orgánov verejnej správy

Poznatky o zákonnosti postupu a rozhodovania ostatných orgánov verejnej správy prokurátori v roku 2003 získali predovšetkým z vybavovania podnetov fyzických osôb a právnických osôb. Len niektoré prokuratúry v týchto orgánoch vykonali prokurátorské previerky. Najviac podnetov, a tým aj najviac poznatkov o stave zákonnosti, získali prokurátori z rozhodovacej činnosti Národného úradu práce, okresných úradov práce, ale aj krajských úradov práce.

Aj v rozhodovacej činnosti týchto orgánov prokuratúry zaznamenali paradoxné situácie spočívajúce v tom, že úrady práce podávali podnety prokurátorom na podanie protestov prokurátora proti vlastným rozhodnutiam, pretože podľa § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok) s výnimkou ustanovenia § 60 až 66, teda obnova konania a zrušenie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní neprichádza do úvahy. Rozhodnutia úradu práce sú síce podľa § 131 ods. 3 preskúmateľné súdom, ale ťažko si predstaviť situáciu, aby účastník, ktorý z nezákonného rozhodnutia má výhodu, podal takýto návrh (žalobu) na súd. Len okresný prokurátor v Humennom v roku 2003 obdržal od Okresného úradu práce v Humennom 20 podnetov na podanie protestov prokurátora, ktoré aj podal a uvedený úrad im vyhovel.

Obdobne na Okresnú prokuratúru v Spišskej Novej Vsi 20. 2. 2003 osobne doručili podnet Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi, ktorým uvedený úrad žiadal podať protest prokurátora proti svojmu rozhodnutiu č. j. 615/2003.SPS/P/Ká zo 6. 2. 2003, ktorým priznal D. Č. podporu v nezamestnanosti od 9. 1. 2003 a to z dôvodu, že menovaná sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre – poradenské centrum Spišská Nová Ves, kde bola študentkou od 26. 10. 1998. Uvedenú skutočnosť okresný úrad práce zistil po preverení anonymného oznámenia. Proti rozhodnutiu bol podaný protest prokurátora a rozhodnutie v konaní o proteste prokurátora bolo zrušené. Uvedená prokuratúra na základe podnetu okresného úradu práce podala protesty aj vo veciach sp. zn. Pd 2018/03, Pd 2025/03. Okresný prokurátor v Kežmarku v roku 2003 podal na základe podnetov fyzických osôb 14 protestov prokurátora vo veciach nepriznania podpory v nezamestnanosti (Pd 2003/03, Pd 2004/03, Pd 2039/03), vyradenia z evidencie nezamestnaných (Pd 2013/03, Pd 2021/03, Pd 2033/03), uložení povinnosti vrátiť podporu v nezamestnanosti (Pd 2023/03), zastavení podpory v nezamestnanosti (Pd 2029/03), zaradení do evidencie nezamestnaných (Pd 2035/03) a zastavení konania vo veci vyradenia z evidencie nezamestnaných (Pd 2037/03).  Úrady práce, ako to vyplýva z poznatkov prokuratúry, aj v roku 2003 nedostatočne posudzovali skutočnosti rozhodné pre vydanie rozhodnutí, napr. o vyradení občana z evidencie nezamestnaných, o jeho zaradení do evidencie nezamestnaných bez nároku na podporu v nezamestnanosti.

Napr. okresná prokurátorka v Martine podala pod sp. zn. Pd 2043/03 dňa 8. 9. 2003 protest prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu práce v Martine č. 8369/2003-SPs/Pa/01 z 27. 6. 2003 o zaradení Ing. J. F. do evidencie nezamestnaných a priznaní podpory v nezamestnanosti. V proteste prokurátorka vytkla správnemu orgánu porušenie § 28 a § 39 zákona o zamestnanosti, pretože Ing. J. F. nespĺňal podmienku ustanovenú § 28 zákona, lebo pracovný pomer ukončil na základe rozhodnutia Okresného úradu v Martine až dňa 31. 7. 2003, a preto nemohol byť od 1. 6. 2003 nezamestnaným občanom, hľadajúcim si zamestnanie podľa § 28 citovaného zákona. Protestu prokurátora úrad vyhovel. Porušovanie zákona prokurátormi bolo zistené aj v postupe a rozhodovaní odvolacích orgánov – krajských úradov práce, ktoré predovšetkým spočívali v porušovaní procesných predpisov upravujúcich odvolacie konanie pred správnym orgánom, keď odvolacie orgány vôbec neprihliadali na okolnosti a dôkazy uvádzané v odvolaniach.

Napr. krajský prokurátor v Žiline pod sp. zn. Kd 2114/03 dňa 10. 12. 2003 podal protest prokurátora proti rozhodnutiu Krajského úradu práce v Žiline č. 2823/2003 z 10. 9. 2003 o zamietnutí odvolania účastníka konania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia o nepriznaní podpory v nezamestnanosti. Hoci účastník konania k odvolaniu pripojil jednoznačný dôkaz o preukázaní doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a teda i splnenia podmienok pre priznanie podpory v nezamestnanosti, odvolací orgán v rozpore s § 3 ods. 1, 3, 4, § 46 a § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku jeho odvolaniu nevyhovel. Protestu prokurátora však rozhodnutím z 29. 12. 2003 vyhovel.

Prokurátori v obvode Krajskej prokuratúry v Nitre v roku 2003 zhodnotili zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy pri výbere daní a poplatkov. Na účely zhodnotenia vykonali 41 previerok, a to na daňových úradoch v kraji a obciach. Na základe zistených poznatkov o porušovaní zákonov podali 53 protestov prokurátora a 33 upozornení prokurátora.  Osobitnú pozornosť prokurátori venovali zákonnosti postupu daňových orgánov pri ukladaní pokút podľa § 35 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, § 45 ods. 2, 3, 4, 5 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákonov upravujúcich spotrebné dane (z piva, liehu, tabaku a tabakových výrobkov a vína). V preverovaných spisoch zistili v postupe a rozhodnutiach daňových úradov o pokutách nedostatky, spočívajúce predovšetkým v porušovaní procesných predpisov, a to v nesprávnom počítaní lehôt a v tej súvislosti aj nesprávne vyznačovanie nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí (na daňových úradoch v Leviciach, Komárne, Nitre, Šali a v Topoľčanoch). Niektoré rozhodnutia o uložení pokuty neobsahovali predpísané náležitosti (Nové Zámky, Šaľa). Okresná prokuratúra v Nových Zámkoch zistila, že daňový úrad v 5 prípadoch z 26 celkom uložených pokút za porušenie povinností na úseku správy daní v rozpore s § 20 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní nevykonal konanie podľa tohto zákona a prvým úkonom, ktorý daňový úrad vykonal voči účastníkovi konania, bolo doručenie písomného rozhodnutia o pokute.

Prokurátori zistili aj ďalšie porušenia zákona, a to v poučeniach o opravných prostriedkoch, doručovaní rozhodnutí a pod. Napr. Daňový úrad v Topoľčanoch rozhodnutie podľa § 45 ods. 2 zák. č. 289/1995 Zb. o dani z pridanej hodnoty a uložení pokuty daňovému subjektu E. doručil síce do sídla objektu, ale podľa dokladu o doručení rozhodnutie prevzal iný subjekt. Daňový úrad bez ďalšieho zisťovania pokladal doručenie za zákonné a rozhodnutie opatril doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Okresný prokurátor v Topoľčanoch na účel odstránenia porušovania zákonnosti podal daňovému úradu upozornenie prokurátora pod sp. zn. Pd 3037/03. Porušenie zákona v postupe a rozhodovaní daňových orgánov zistila aj generálna prokuratúra pri vybavovaní podnetov.  Napr. Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, pracovisko Košice bol podaný pod č. VI/1 Gd 2247/02 dňa 29. 10. 2003 protest prokurátora proti dodatočnému platobnému výmeru daňového úradu Košice III č. 697/2000/714/16253-Eč/02/Mra z 26. 4. 2002 a rozhodnutiu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko Košice č. VI/2500/809/3276/2002 z 28. 6. 2002, ktorými bola vyrubená daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2000 v sume 7 760,- Sk. Dodatočný platobný výmer bol vyrubený z dôvodu neuznania daňovníčkou uplatneného nároku na zníženie dane o nezdaniteľnú časť základu dane, ktorým mal byť príspevok na službu.  K pochybeniu na strane správcu dane došlo v tom, že nebolo možné pojmovo stotožniť príspevok za službu, ktorý sa považuje za nezdaniteľnú časť základu dane s výsluhovým príspevkom, keďže sa jedná o príspevky upravené rôznymi zákonmi.  Príspevok za službu bol poskytovaný na základe zákona č. 334/1991 Zb. a výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Protestu bolo v plnom rozsahu vyhovené.  Protesty v obdobných veciach boli Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, pracovisko Košice podané i pod č. VI Gd 4169/03 z 29. 10. 2003 a č. VI/1 Gd 2248/02 z 29. 10. 2003. Protestom bolo v plnom rozsahu vyhovené.

Činnosť prokuratúry v oblasti občianskosúdnej a poznatky o uplatňovaní prokurátorských opatrení v tejto oblasti

Činnosť prokuratúry v oblasti občianskosúdnej je menej známou činnosťou prokuratúry, hoci opatrenia, ktoré prokurátori v tejto oblasti uplatňujú, sa významnou mierou podieľajú na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Neraz opatrenie prokurátora je tým právnym prostriedkom, ktorý môže vo veci už právoplatne ukončenej, otvoriť cestu k náprave nezákonných súdnych rozhodnutí, pretože iný právny prostriedok na nápravu nezákonného stavu už neexistuje. V niektorých prípadoch prokurátor je jediným subjektom, ktorý môže iniciovať začatie konania v občianskoprávnej veci.

Prokuratúra Slovenskej republiky sa dlhodobo snaží venovať pozornosť aj plneniu úloh v občianskosúdnej oblasti, a to i napriek tomu, že záujem o prácu na tomto úseku je malý a že k aktivitám prokuratúry v tejto oblasti sa z času na čas objavujú najmä v odborných právnych kruhoch pochybnosti o dôvodnosti pôsobnosti prokuratúry v tejto oblasti. Je paradoxom, že kým v iných susedných postkomunistických štátoch, ako aj v niektorých štátoch Európskej únie sa posilňuje postavenie prokuratúry v občianskosúdnej oblasti, v Slovenskej republike je činnosť prokuratúry na tomto úseku spochybňovaná a je aj na okraji záujmu. Pokiaľ sa v osobitných zákonoch aj rozširuje pôsobnosť prokuratúry v tejto oblasti, často sa stáva, že legislatívne zámery, ale aj samotné návrhy zákonov nie sú prerokúvané s orgánmi prokuratúry. Aj v dôsledku toho sa viaceré zákonné oprávnenia, ktoré prokuratúre vyplývajú z osobitných zákonov v praxi neuplatňujú z jednoduchého dôvodu – prokurátor na podanie návrhu nedostane podnety, pričom on sám nemá žiadne zákonné oprávnenie vyhľadávať poznatky na podanie návrhu na začatie konania, pretože previerky môže vykonávať len v orgánoch verejnej správy, a aj to len v právoplatne skončených veciach. Orgány prokuratúry za celé obdobie procesu privatizácie napr. dostali iba niekoľko menej významných podnetov, týkajúcich sa neplatnosti prevodu majetku štátu na iné osoby. Podnet na podanie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ”) orgány prokuratúry nedostali ani jeden, t. j. návrhy, ktoré podali, podali len na základe vlastných poznatkov zistených z trestných vecí.

Zdroj činnosti

Významným zdrojom poznatkov pre činnosť prokurátorov v občianskosúdnej oblasti aj v roku 2003 boli podnety najmä fyzických osôb, ktorými sa domáhali toho, aby prokurátori vstúpili do začatých občianskoprávnych konaní, resp. aby generálny prokurátor podal návrh na zapretie otcovstva. Značná časť podnetov obsahovala žiadosti fyzických osôb, ale aj právnických osôb, aby prokurátor vykonal opatrenia na odstránenie prieťahov v občianskom súdnom konaní, resp. na vykonanie ďalšieho dokazovania, ktoré opatrenia však prokurátor nemôže vykonať, pretože takáto činnosť nepatrí do pôsobnosti prokurátora.

Pre návrhovú činnosť prokurátori využívali poznatky zistené z trestných vecí. Častým zdrojom poznatkov pre činnosť prokurátora v občianskosúdnej oblasti sú signalizácie súdov pre vstup prokurátorov do začatých občianskoprávnych konaní, a to najmä vo veciach výchovy a výživy maloletých detí, spôsobilosti na právne úkony, ale aj vo veciach konkurzov.

Prehľad o zdrojoch činnosti prokuratúry v občianskosúdnej oblasti poskytuje táto tabuľka:

 Ako potvrdzuje štatistika, počet podnetov v podstate osciluje okolo počtu 4 000 podnetov.

Počet návrhov na začatie konania pred súdom, druhy návrhov, výsledok konania na súde

Skladba a počet návrhov podľa jednotlivých prokuratúr vyplýva z tejto tabuľky:

Okresné a krajské prokuratúry v roku 2003 podali celkom 126 návrhov na začatie konania. Generálna prokuratúra podala jeden takýto návrh. V roku 2001 prokurátori podali 127 návrhov a v roku 2002 celkom 125 návrhov. Počet návrhov na začatie konania teda za ostatné tri roky zostal v podstate na tej istej úrovni. Opäť najviac bolo podaných návrhov na zapretie otcovstva podľa § 62 Zákona o rodine.

Súdy z podaných 126 návrhov na začatie konania rozhodli k 31. decembru 2003 v 61 veciach. V 51 veciach návrhom prokurátorov vyhoveli, v 2 veciach (§ 86 Trestného zákona) návrhom na uloženie ochrannej výchovy nevyhoveli s odôvodnením, že na nápravu maloletých postačuje ústavná výchova, ktorá už bola nariadená, v 2 veciach zamietli návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia a v 6 veciach, v ktorých prokurátori navrhli uložiť ochrannú výchovu, súdy návrhy neakceptovali, ale miesto ochrannej výchovy nad maloletými nariadili dohľad. V jednej veci súd konanie zastavil. Proti uzneseniu súdu o zastavení konania však prokurátor podal odvolanie.

Prokurátori v roku 2003 v prípadoch, v ktorých správne orgány nevyhoveli protestom prokurátora podali celkom podľa § 35 ods. 1 písm. b), § 200ha, resp. teraz § 250zf Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP”) 12 návrhov na začatie konania.

Napr. krajská prokurátorka v Trenčíne podala žaloby v troch prípadoch (Kc 3041/03, Kc 3042/03 a Kc 3043/03) proti rozhodnutiam Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktorými bolo podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, potvrdené vlastníctvo k pozemkom určeným osobám na základe vydržania. Správnymi rozhodnutiami boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1, 4, § 14 ods. 1, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 46 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a § 5 ods. 1, § 11 zákona č. 180/1995 Z. z., pretože za účastníkov konania neboli správnymi orgánmi považované tie osoby, v prospech ktorých svedčil posledný zápis v pozemkovej knihe, resp. ich právni nástupcovia. Správne orgány protestu prokurátora nevyhoveli. Krajský súd v Trnave právoplatnými rozsudkami podaným žalobám vyhovel a napadnuté rozhodnutia správneho orgánu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava III. uznesením vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 21 C 119/03 zastavil konanie vo veci návrhu prokurátora, ktorý podal podľa ustanovenia § 200ha OSP na preskúmanie uznesenia obecného zastupiteľstva obce Kráľová pri Senci č. 45/02-2003 z 30. 5. 2003. Hoci návrh prokurátor podal ešte za účinnosti § 200ha Občianskeho súdneho poriadku, súd nesprávne aplikoval novelu tohoto zákona vykonanú zákonom č. 353/2003 Z. z. ak dospel k záveru, že zrušením ustanovenia § 200ha stratil právo o návrhu rozhodovať. Súd jednak nesprávne aplikoval ustanovenie § 372i ods. 1, keď mal postupovať podľa odseku 2 tohoto ustanovenia a mal pokračovať v začatom konaní podľa doterajších predpisov, ale naviac nepostrehol ani to, že znenie § 200ha bolo spomínanou novelou premietnuté do ustanovenia § 250zf. O odvolaní prokurátora, ktoré bolo podané proti tomuto uzneseniu, odvolací súd zatiaľ nerozhodol.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo v roku 2003 k zvýšeniu počtu podaných návrhov na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 35 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 456 vety druhej OZ. Kým v roku 2002 bolo podaných 10 takýchto návrhov, v roku 2003 ich bolo 20. Ani uvedený počet návrhov však objektívne neodzrkadľuje skutočný stav bezdôvodného obohacovania sa v spoločnosti, pričom ako už bolo aj uvedené, všetky návrhy prokurátori podali na základe poznatkov zistených z trestných vecí.

V tejto oblasti napr. úplne absentujú signalizácie poznatkov zo strany kontrolných a inšpekčných orgánov. Návrhy na vydanie bezdôvodného obohatenia nepodali prokuratúry v obvode Krajských prokuratúr Bratislava, Trnava a Trenčín. O tom, že takýto návrh môže byť účinným nástrojom na odčerpávanie bezdôvodného obohatenia svedčí aj návrh, ktorý podal okresný prokurátor v Michalovciach pod sp. zn. Pc 2039/03 proti R. Š., ktorý si nezisteným spôsobom zadovážil a v priestoroch rodinného domu v obci Leškovce uskladnil väčšie množstvo liehových nápojov rôznych značiek v jednotlivom spotrebiteľskom balení, označenom falzifikátmi etikiet výrobcu Prelika a. s. Prešov a falzifikátmi kontrolných známok. Z týchto predal 4. 4. 2002 120 litrov za sumu 14 400,- Sk. Po obdržaní žalobného návrhu žalovaný R. Š. pred pojednávaním celú sumu uhradil na účet štátu.

Počet vstupov do konania na súde, ich skladba, aktivita prokurátora

Prokurátor podľa § 35 ods. 2 OSP môže vstúpiť do začatého konania vo veciach spôsobilosti na právne úkony, vyhlásenia za mŕtveho, zápisu do obchodného registra, výchovy maloletých, opatrovníctva a vo veciach konkurzu a vyrovnania. Ide teda o prípady nesporového konania, kde sa predpokladá verejný záujem na ich riešení. Do iných, než uvedených vecí, prokurátor vstúpiť nemôže, a to aj napriek tomu, že by ho o takýto vstup právnická osoba alebo fyzická osoba požiadala. Z podkladov krajských prokuratúr, ale aj z podnetov, ktoré v roku 2003 vybavovala generálna prokuratúra totiž vyplynulo aj to, že takéto žiadosti orgánom prokuratúry sú podávané, pričom častokrát sú motivované tým, že súdy podľa ich názoru nevykonávajú dokazovanie objektívne, že v konaní dochádza k prieťahom a pod. Zákonná úprava pôsobnosti prokurátora v občianskom súdnom konaní však nedovoľuje v týchto veciach prokurátorovi vykonávať opatrenia a takéto podnety sú vždy postúpené na vybavenie príslušnému súdu.

Aktivita prokurátorov v roku 2003 vo vstupovej agende v podstate zostala na úrovni predchádzajúcich rokov, o čom svedčí aj tento prehľad:

Aj v roku 2003 najviac vstupov do začatých občianskosúdnych konaní prokurátori uskutočnili vo veciach výchovy maloletých a vo veciach spôsobilosti na právne úkony. Pozoruhodný je nárast počtu vstupov, ale tým i vecí na súdoch v agende vyhlásenia za mŕtveho, ktorá v minulosti bola skutočne ojedinelá. Vo veciach výchovy maloletých prokurátori využívali aj poznatky z trestnej agendy, a to podávaním podnetov súdom na začatie konania v zmysle § 81 ods. 1 OSP, pričom následne do týchto konaní vstúpili.  Okresný prokurátor v Prievidzi napr. podal v roku 2003 na okresný súd v súvislosti s výchovou maloletých 5 podnetov na nariadenie dohľadu a 1 podnet na začatie konania o nariadení ústavnej výchovy. Vo veci Pc 2010/03 dňa 16. 2. 2003 podal súdu podnet na začatie konania vo veci starostlivosti o mal. L. Ž. Súd začal 14. 2. 2003 konanie o nariadení dohľadu podľa § 42 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine. Na pojednávaní 25. 4. 2003 prokurátor predniesol návrh na nariadenie ústavnej výchovy z dôvodu zhoršeného správania sa maloletého. Okresný súd rozsudkom z toho istého dňa nariadil nad maloletým ústavnú výchovu. Značne komplikovaná je činnosť prokurátorov vo veciach konkurzov. I keď z hľadiska počtu vstupov do konaní ide o nepatrný počet, náročnosť týchto vstupov si vyžaduje mimoriadne úsilie, pretože okrem aktivity v samotnom tomto konaní prokurátori spolupracujú aj s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestných činov, ku ktorým došlo v súvislosti s úpadkom spoločností.

Napr. prokurátori Krajskej prokuratúry v Košiciach úzko spolupracujú v konaniach úpadcov B.M.G. Invest s. r. o., Horizont Slovakia o. s. p. a A G W s.r.o.. V roku 2003 táto prokuratúra vstúpila do ďalších takýchto konaní, týkajúcich sa úpadcov PD Palín, Reimanus, s.r.o. Prešov, IPS Hatex, a.s. Košice a Rapax a. s. Košice. Podnety na vstup prokurátora do takéhoto konania prichádzajú tak od sudcov, ako aj od veriteľov a správcov konkurzných podstát. Podľa poznatkov prokuratúry narastá počet prípadov, kedy súd zamieta návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, resp. preto, že konateľ sa zdržiava na neznámom mieste, nepreberá listinné zásielky, prípadne prehlási, že nemá účtovné doklady, ani žiaden majetok, pričom sledovaným účelom je zrušenie konkurzu podľa § 44 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní.

Krajská prokuratúra v Košiciach mimoriadnu pozornosť venuje konkurznej veci úpadcu B.M.G. Invest s.r.o. (5 K 12/02). V tejto veci sa 14. 1. 2004 konala schôdza veriteľov, na ktorej sa zúčastnilo 48,39 % veriteľov, teda schôdza bola platne zvolaná. Správca konkurznej podstaty predniesol návrh plánu speňaženia, ktorý predložil súdu 16. 12. 2003. Plán speňaženia bol schválený. Vzhľadom k tomu, že počas schôdze veriteľov nebolo možné zabezpečiť poriadok a disciplínu, veritelia nepočúvali správu prednášanú správcom a prekrikovali sa, súd ukončil schôdzu konkurzných veriteľov. Aj tento príklad len potvrdzuje skutočnosť, že konkurzné konanie jednoznačne vybočuje z rámca klasického súdneho konania a že je ovplyvnené aj skutočnosťami, ktoré stoja mimo súdu a ktoré súd ani nemôže ovplyvniť.

Súdy vo veciach, v ktorých prokurátori vstúpili do konania vo veľkej väčšine vyhoveli ich záverečným návrhom. Len výnimočne prokurátori podali opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdov vo veciach, v ktorých nevyhoveli ich návrhom. Napríklad v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline podali prokurátori 3 odvolania, z ktorých 2 boli úspešné a odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutia zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie.

Mimoriadne dovolania generálneho prokurátora a ich úspešnosť

Jedným zo spôsobov, ktorými prokurátor chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu je aj uplatňovanie oprávnenia generálneho prokurátora podávať najvyššiemu súdu za podmienok ustanovených v OSP mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, vydanému v občianskom súdnom konaní (§ 14 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre). Podaním mimoriadneho dovolania sa generálny prokurátor stáva zákonným sprostredkovateľom zabezpečenia ochrany práv účastníkov konania a osôb rozhodnutím súdu dotknutých, alebo osôb rozhodnutím súdu poškodených (PL.ÚS 57/99). O tom, že účastníci konania, ale aj osoby rozhodnutím súdu poškodené alebo dotknuté sa často obracajú na generálneho prokurátora s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu svedčí aj nasledujúci prehľad:

Počet vybavených podnetov sa v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 znížil, pričom v tejto súvislosti treba mať na zreteli skutočnosť, že v rokoch 2001 a 2002 generálna prokuratúra len od Všeobecnej zdravotnej poisťovne dostala viac ako 300 podnetov na podanie mimoriadneho dovolania, čo sa odzrkadlilo aj v počte podaných mimoriadnych dovolaní, keďže podnetom sa vyhovelo. Naviac v roku 2003 už generálna prokuratúra nedostávala podnety na podanie mimoriadneho dovolania vo veciach správneho súdnictva, v ktorých veciach podanie mimoriadneho dovolania je zo zákona vylúčené. Najviac podnetov bolo podaných v oblasti majetkových práv, v obchodných veciach, ale veľmi časté sú aj podnety v exekučných veciach.  Najčastejšími dôvodmi, pre ktoré generálny prokurátor podal mimoriadne dovolania proti právoplatným rozhodnutiam súdov bolo to, že súdne konania boli postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. rozhodnutia súdov spočívali v nesprávnom právnom posúdení veci. V roku 2003 generálny prokurátor pomerne často podal mimoriadne dovolanie v závažných veciach, resp. vo veciach, v ktorých zo strany súdu došlo k závažným vadám konania.

Napr. generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. 11. 2002 č. k. 4 Co 296/02 z dôvodu, že v senáte, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku bol sudca, ktorý bol z konania v tejto veci vylúčený uznesením Krajského súdu v Prešove ako sudca prvostupňového súdu. Najvyšší súd na základe mimoriadneho dovolania rozsudok krajského súdu zrušil.  Častým dôvodom napadnutia právoplatného rozhodnutia súdu, ako už bolo uvedené bolo to, že súdy vec po právnej stránke nesprávne posúdili a účastník konania v takomto prípade už v podstate nemal žiadny právny prostriedok na ochranu svojho práva.

Napr. generálny prokurátor na podnet správcu konkurznej podstaty podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie a ktorým podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, bolo uložené žalovanému podniku, zastúpenému správkyňou konkurznej podstaty vydať lukratívne nehnuteľnosti, hoci v predmetnej veci boli nehnuteľnosti konfiškované dekrétom prezidenta republiky a súdy vlastne v tomto konaní nesprávnym výkladom zákona o mimosúdnych rehabilitáciách založili ďalší reštitučný dôvod, ktorý však zákon o mimosúdnych rehabilitáciách nestanovuje. Aj tomuto mimoriadnemu dovolaniu najvyšší súd vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil.

Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky

V roku 2003 generálny prokurátor obdržal 57 podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktorými sa domáhali vykonania opatrení v tejto oblasti.  Na základe týchto podnetov generálny prokurátor podal 6 návrhov na začatie konania pred ústavným súdom. Jeden návrh na začatie konania podal na základe poznatku zisteného z prokurátorskej agendy.

Ide o tieto veci:

1. Návrh na začatie konania č. k. GÚs 4037/03 z 15. 12. 2003 o súlade zákona č. 81/1992 Zb. o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky v znení zákona č. 442/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/1995 Z .z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s článkom 1 ods. 1, článkom 26 ods. 1, 2 a 4 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V návrhu je namietané porušenie ústavných princípov slobody prejavu v dôsledku ekonomickej zainteresovanosti tlačovej agentúry Slovenskej republiky na verejných prostriedkoch štátu a personálnej závislosti od výkonnej moci štátu, porušenie princípov trhového hospodárstva, vzhľadom na právne postavenie tlačovej agentúry a spôsob jej financovania, ako aj porušenie princípu právneho štátu pre nejasnú a nedostatočne zrozumiteľnú formuláciu právnej normy upravujúcej podnikateľskú činnosť tlačovej agentúry ako príspevkovej organizácie.
2. Návrh na začatie konania č.k. VI Gc 4024/02 z 30. júna 2003 o súlade § 5 ods. 1, písm. a), e), ods. 7, § 7 ods. 11, ods. 12 slovného spojenia „ktorá vznikla konaním podľa odseku 11”, § 14, ods.3, § 25, § 26, § 30, ods. 8 slovného spojenia „okrem disciplinárneho opatrenia podľa § 28 ods. 2, písm. b) tretí bod”, § 31 ods. 3, ods. 4 zákona č. 216/2002 Z. z. o povolaní lekárnika, o Slovenskej lekárnickej komore a o doplnení zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, ods. 3, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 4, vetou prvou, článkom 20 ods. 1, ods. 4, článkom 29 ods.1, ods. 3, ods. 4, článkom 35 ods.1, ods. 2, ods. 3, článkom 46 ods. 1, ods. 3, článkom 51 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V návrhu je namietaná vnútorná rozpornosť zákona, porušovanie princípu právnej istoty, porušovanie princípu ochrany práv fyzických a právnických osôb, porušovanie zákazu retroaktivity právneho predpisu, obmedzovanie základných práv nad rámec ustanovený ústavou, protiústavný zásah do výkonu vlastníckych práv a zásah do slobody podnikania.
3. Návrh na začatie konania č.k. VI Gc 4043/02 z 5. februára 2003 o súlade § 9 ods. 6 zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov s článkom 13 ods. 4, článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s prvou vetou článku 1 Protokolu č.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V návrhu je namietaný zásah do pokojného užívania vlastníctva ako aj neprimerané obmedzenie vlastníckych práv na strane poskytovateľov telekomunikačných služieb za súčasného zvýhodnenia štátu. Generálny prokurátor tento návrh vzal späť z dôvodu, že zákon č. 195/2000 Z. z. bol zrušený.
4. Návrh na začatie konania č. k. GÚs 4040/03 z 23. septembra 2003 o súlade § 154 zákona č. 312/2001 Z.  z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 12 ods.2, článkom 13 ods.2, ods. 3, ods. 4 a článkom 35 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. V návrhu je namietané znevýhodnenie širokého okruhu osôb, porušenie princípu rovnosti obmedzení základných práv a slobôd, ako aj porušenie princípu slobodnej voľby povolania.
5. Návrh na začatie konania č. k. GÚs 4023/03 z 30. júla 2003 o súlade článku 4 ods. 3 všeobecne záväzného nariadenia mesta Snina č. 43/1998 na ochranu ovzdušia na území mesta a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení doplnkov s článkom 2 ods. 3, článkom 13 ods. 1, ods. 2, ods. 4, článkom 35 ods. 1, ods. 2, článkom 46 ods. 1, článkom 71 ods. 2 vetou prvou Ústavy Slovenskej republiky a enumeratívne uvedenými zákonnými ustanoveniami. V návrhu je namietaná úprava takých skutočností všeobecne záväzným nariadením, pri ktorých to ústava nepripúšťa, vytváranie prekážok pre individuálne rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, zakazovanie činností, ktoré nie sú zakázané zákonom, neprimerané obmedzenie práva slobodne podnikať so súčasným zvýhodnením mesta Snina voči určitým skupinám podnikateľov.
6. Návrh na začatie konania č.k. VI Gc 3061/01 z 11. septembra 2003 o súlade zákona č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1, článkom 12, ods. 2 a článkom 23 ods. 1, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 2 ods. 1, ods. 3 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V návrhu sa namieta vnútorná rozpornosť zákona, zvýhodňovanie určitej skupiny osôb, ako aj obmedzovanie slobody pohybu.
7. Návrh na začatie konania č. k. GÚs 4054/03 z 12. novembra 2003 o súlade časti § 11 ods. 4, § 36 ods. 1, § 94 ods. 1, § 100b ods. 1, ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 4, článkom 20 ods. 1, ods. 4, článkom 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V návrhu sa namieta retroaktivita zákona v súvislosti s určovaním bezúhonnosti notára a s podmienkou kvality dosiahnutého vzdelania, znevýhodňovanie určitej skupiny notárov, neprimerané obmedzovanie ľudských práv, zásah do slobody voľby povolania, zásah do vlastníctva, vnútorná rozpornosť zákona ako aj rozpor s povinnosťou orgánu štátu konať vždy spôsobom a v rozsahu stanoveným zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky zatiaľ rozhodol z týchto vecí iba vo veci uvedenej pod č. 3 tak, že konanie zastavil. V ostatných veciach ešte nerozhodol.  Z vecí, v ktorých generálny prokurátor podal návrhy na začatie konania v predchádzajúcich rokoch, ústavný súd rozhodol o troch návrhoch.

Ide o tieto veci:

1. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 88/03-30 z 19. februára 2003, ktorým vyslovil, že ustanovenie čl. 1, čl. 4 a čl. 5 VZN obce Golianovo z 25. júna 1999 o zásadách chovu hospodárskych zvierat a spoločenských zvierat chovaných v domácnosti v intraviláne obce Golianovo nie sú v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, s ustanoveniami § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. g) a m) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s ustanovením § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o chove zvierat. Ústavný súd tak čiastočne vyhovel návrhu generálneho prokurátora, ktorý podal ešte v roku 2001.
2. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 28/02 - 94 zo 7. mája 2003, ktorým nevyhovel návrhu generálneho prokurátora a skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 13/2001 z 8. novembra 2001 o miestnom poplatku za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov v znení neskorších zmien a doplnkov. Návrh v tejto veci bol podaný v roku 2002.
3. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 100/02 - 34 z 30. januára 2003, ktorým čiastočne vyhovel návrhu generálneho prokurátora z roku 2003, keď vyslovil, že ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 z 8. novembra 2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení VZN č. 3/2002 zo 14. marca 2002 nie je v súlade s čl. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 39 ods. 2 a § 39 ods. 3 písm. a) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry na netrestnom úseku

V roku 2003 napadlo v netrestnej oblasti na vojenskú súčasť prokuratúry celkom 372 vecí, z ktorých bolo vybavených 350 vecí. Prokurátori v priebehu roku 2003 podali 23 protestov prokurátora a 44 upozornení za účelom odstránenia porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov. V 13-tich prípadoch bol podaný protest v oblasti disciplinárnej praxe, v troch prípadoch v oblasti náhradového konania, v dvoch prípadoch išlo o porušovanie práv občianskych pracovníkov a vojakov, v jednom prípade o oblasť bezpečnosti práce a v štyroch prípadoch o oblasť služobného pomeru vojakov profesionálov, policajtov a colníkov.

Z celkového počtu 44 upozornení bolo 16 podaných v oblasti disciplinárnej praxe, 11 v oblasti bezpečnosti práce, 6 sa týkalo náhradového konania, 6 porušovania práv občianskych pracovníkov a vojakov, v 5 prípadoch išlo o oblasť výkonu disciplinárneho trestu a v 1 prípade išlo o upozornenie v oblasti vybavovania sťažností, oznámení a petícií. Všetky podané protesty a upozornenia boli úspešné.

V roku 2003 vojenskí prokurátori prijali 49 podnetov od fyzických a právnických osôb na preskúmanie zákonnosti. Väčšinou išlo o podnety týkajúce sa preskúmania zákonnosti v postupe služobného orgánu v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom služobného pomeru a to u vojakov – profesionálov, ale aj u príslušníkov policajného zboru. Ďalšie podnety sa týkali oblasti disciplinárnej praxe a náhradového konania.

V roku 2003 vykonali vojenskí prokurátori celkom 297 previerok, ktoré boli zamerané na oblasť disciplinárnej praxe, náhradového konania a bezpečnosti práce a odškodňovania úrazu. Na nedostatky zistené pri previerkach reagovali podaním 19-tich prokurátorských protestov a 44 upozornení. V porovnaní s rokom 2002 došlo k poklesu vykonaných previerok o 67, podaných upozornení o 22 a podaných protestov o 87.