Štúrova 2, 812 85 Bratislava
    02/208 37 505, 595 32 505 
   podateľňa: GPSR@genpro.gov.sk    
   e-podateľňa:
   http://podatelna.gov.sk

   protikorupčné linky:

    02/208 37 444

   korupcia@genpro.gov.sk

Operačný program informatizácia spoločnosti

aktívny odkaz na Justičnú akadémiu

aktívny odkaz na Jednotný automatizovaný systém právnych informácií

aktívny odkaz na Európsku jednotku pre súdnu spoluprácu (EUROJUST)

aktívny odkaz na Európsku justičnú sieť

aktívny odkaz na portál e-Justice

OLAF

aktívny odkaz na Radu Európy

aktívny odkaz na stránku Zodpovedne.sk - o rizikách internetovej a mobilnej komunikácie

aktívny odkaz na Euro Iinfo - všetko o členstve v Európskej únii

Časť 3 Stav zákonnosti a činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti

3.2 Činnosť prokuratúry v občianskosúdnej oblasti

3.3 Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavnému súdu

3.4  Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry na netrestnom úseku

 

Činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti je predovšetkým určovaná potrebami spoločnosti náležite zabezpečovať ochranu ľudských práv a verejný záujem. Prokuratúra tak popri sústave súdov, ale aj iných inštitúcií, akým napr. je verejný ochranca práv, sa významnou mierou podieľa na plnení tých úloh, ktoré jej do vienka dala Ústava Slovenskej republiky a ktoré v konkrétnejšej podobe definuje samotný zákon o prokuratúre.

Pôsobnosť prokuratúry v netrestnej oblasti vykonávajú prokurátori a to na všetkých stupňoch prokuratúry. Na 53 okresných prokuratúrach v Slovenskej republike túto pôsobnosť vykonávalo v roku 2008 celkom 69 prokurátorov, pričom z tohto počtu sa výlučne len veciam z netrestnej oblasti venovalo 35 prokurátorov. Ostatní prokurátori, okrem netrestných vecí, sa významnou mierou podieľali aj na vybavovaní vecí z trestnej oblasti. Na krajských prokuratúrach a generálnej prokuratúre výlučne netrestné veci vybavovalo 58 prokurátorov. V netrestnej oblasti sa na činnosti prokuratúry v roku 2008 podieľalo celkom 127 prokurátorov (asi 13 % zo všetkých prokurátorov).

Prokurátori v roku 2008 vybavili v netrestnej oblasti 19 917 vecí (v roku 2007 - 15 184, v roku 2006 - 13 892). K nárastu počtu vybavených vecí došlo v dôsledku nárastu počtu podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ale aj v dôsledku zintenzívnenia previerkovej činnosti na prokuratúrach.

Proti všeobecne záväzným právnym predpisom vydanými orgánmi verejnej správy, opatreniam a rozhodnutiam týchto orgánov v jednotlivých veciach, bolo v roku 2008 podaných 1 246 protestov prokurátora (v roku 2007 - 1 174, v roku 2006 - 1 079). Za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy podali prokurátori v sledovanom roku 1 558 upozornení prokurátora (v roku 2007 - 1 485, v roku 2006 - 1 301).

V orgánoch verejnej správy prokurátori v roku 2008 vykonali 1 471 previerok zachovávania zákonnosti (v roku 2007 - 1 220, v roku 2006 - 1 264). S ohľadom na existujúci počet prokurátorov, ktorí vybavujú veci z netrestnej oblasti, nie je možné v ďalšom období zvyšovať počet previerok, pretože by mohlo byť ohrozené plnenie niektorých ďalších úloh v netrestnej oblasti, najmä pri vybavovaní podnetov tak v oblasti mimosúdnej ako aj v oblasti občianskosúdnej.

V občianskosúdnej oblasti prokurátori vstúpili do začatého občianskeho súdneho konania v 1 652 veciach (v roku 2007 - 1 307, v roku 2006 - 1 053). Podali 79 návrhov na začatie občianskosúdneho konania (v roku 2007 - 39, v roku 2006 - 42).

Prokurátori v roku 2008 vybavili celkom 1 680 podnetov na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom v občianskosúdnych veciach (v roku 2007 - 1 560, v roku 2006 - 1 475). Na základe podnetov generálny prokurátor podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky 153 mimoriadnych dovolaní proti právoplatným rozhodnutiam súdov (v roku 2007 - 141, v roku 2006 - 97).

Na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky generálny prokurátor podal v roku 2008 3 návrhy (v roku 2007 - 5, v roku 2006 – 6).

Úspešnosť protestov prokurátorov a upozornení prokurátorov bola aj v roku 2008 dobrá, o čom svedčí tento prehľad:

 

2006

2007

2008

spolu

vybavené protesty

909

875

1482

3266

úspešné protesty

855

839

1355

3049

neúspešné protesty

49

22

110

181

späťvzaté protesty

5

14

17

36

vybavené upozornenia

1241

1219

1985

4445

úspešné upozornenia

1216

1200

1937

4353

neúspešné upozornenia

22

13

40

75

späťvzaté upozornenia

3

6

8

17

Za celé uvedené obdobie bola úspešnosť protestov 93,3 % (v roku 2006 bola úspešnosť u protestov 94,0 %, v roku 2007 - 95,8 %, v roku 2008 - 91,4  %).

Úspešnosť upozornení za celé obdobie bola 97,8 % (v roku 2006 97,9 %, v roku 2007 - 98,4 %, v roku 2008 - 97,4 %).

 

3.1 Výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

3.1.1 Počet podnetov na preskúmanie zákonnosti

3.1.2 Previerky zachovávania zákonnosti

3.1.3 Vlastné poznatky

3.1.4 Zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy

3.1.5 Zákonnosť postupov a rozhodovania orgánov územnej samosprávy

3.1.6 Účasť prokurátora na zasadnutiach orgánov verejnej správy a uplatňovanie poradného hlasu

 

3.1.1 Počet podnetov na preskúmanie zákonnosti

Podnety fyzických osôb a právnických osôb na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy sú významným zdrojom poznatkov pre činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti. Podanie podnetu orgánom prokuratúry je často zavŕšením snáh účastníkov správneho konania alebo iného konania, dosiahnuť ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov v prípadoch, kedy rozhodnutia orgánov verejnej správy sú z ich pohľadu už nezmeniteľné riadnymi, ale aj mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Ako potvrdzujú štatistické údaje, počet podnetov z roka na rok narastá.

Počet podnetov za rok 2006 až 2008 je zrejmý z tohto prehľadu:

kraj (prokuratúra)

počet podnetov

2006

2007

2008

spolu

Bratislava

844

691

1102

2637

Trnava

274

300

344

918

Trenčín

337

357

456

1150

Nitra

378

352

408

1138

Žilina

429

446

546

1421

Banská Bystrica

312

345

471

1128

Prešov

410

506

586

1502

Košice

341

456

516

1313

Generálna prokuratúra SR

699

618

714

2031

c e l k o m

4024

4071

5143

13238

Z prehľadu vyplýva, že v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 orgány prokuratúry obdržali o 26,3 % viac podnetov. Vyšší nápad podnetov evidovali všetky krajské prokuratúry, ale aj samotná generálna prokuratúra. K najvýraznejšiemu zvýšeniu nápadu podnetov došlo na prokuratúrach v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (o 59 %).

Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2008 v špecifikácii najpočetnejších podnetov nedošlo k podstatnejším zmenám. Naďalej najviac podnetov smerovalo na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy v oblasti stavebného konania, katastrálneho konania a konania vo veciach daní a poplatkov. Značný počet podnetov smeroval proti rozhodnutiam orgánov územnej samosprávy. V roku 2008 sme zaznamenali vyšší nápad podnetov zo sociálnej oblasti.

Počet podnetov v jednotlivých právnych oblastiach je uvedený v tomto prehľade:

špecifikácia právnej oblasti

rok

prokuratúry

celkom
BA TT TN NR ZA BB PO KE GP

stavebné veci

2006

178

27

62

53

81

37

66

39

106

649

2007

193

52

84

69

80

62

76

37

104

757

2008

275

68

117

44

118

55

70

62

66

875

kataster nehnuteľností

2006

190

38

34

59

71

37

59

36

113

637

2007

184

41

48

51

92

37

66

57

86

662

2008

274

68

72

82

145

62

117

59

68

947

územná samospráva

2006

55

20

20

49

20

47

19

33

35

298

2007

50

16

36

60

33

40

32

98

65

430

2008

138

31

41

78

42

68

40

131

29

598

dane, poplatky finančné veci

2006

50

15

21

22

19

31

14

38

51

261

2007

34

8

26

16

13

14

27

58

37

233

2008

56

32

54

17

31

33

26

76

48

373

sociálne veci 2006

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

2007

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

2008

77

8

2

7

18

27

15

25

29

208

Orgány prokuratúry okrem toho, že podnety fyzických osôb a právnických osôb vybavujú, sledujú a hodnotia aj vývoj v dôvodnosti podnetov, resp. poznatky získané z vybavovania podnetov využívajú na plánovanie a uskutočňovanie previerok zachovávania zákonnosti postupov a rozhodnutí v orgánoch verejnej správy.

Percento dôvodnosti podnetov sa vypočítava z pomeru celkového počtu vybavených podnetov k počtu podnetov (vecí), v ktorých prokurátori uplatnili prostriedky výkonu dozoru, t. j. protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora.

Vývoj v dôvodnosti podnetov za roky 2006 až 2008 je možné zistiť podľa jednotlivých krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry z tohto prehľadu:

 

kraj

(prokuratúra)

počet podnetov

vybavených v roku 

počet opatrení

(protesty, upozornenia)

% dôvodnosti

2006

2007

2008

2006

2007

2008

2006

2007

2008

Bratislava

844

630

1071

210

160

209

24,8

23,1

19,5

Trnava

274

300

344

39

49

67

14,2

17,6

19,4

Trenčín

337

341

459

83

78

75

15,7

22,8

16,3

Nitra

378

341

385

106

125

99

28,0

36,6

25,7

Žilina

429

294

487

149

112

149

34,7

39,7

30,5

Banská Bystrica

312

372

500

76

85

143

24,3

22,8

28,6

Prešov

410

557

584

89

175

94

21,7

31,4

16,0

Košice

341

440

470

74

110

153

21,7

25,0

32,5

GP SR

699

597

637

28

30

16

4,0

5,0

2,5

celkom

4024

3782

4937

824

929

1005

20,4

23,9

20,3

Z prehľadu je zrejmé, že každý piaty podnet, ktorý orgány prokuratúry obdržali, bol dôvodný, t. j. po preskúmaní veci prokurátor buď podal protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora.

Najvyššie percento dôvodnosti podnetov je na prokuratúrach v obvodoch krajských prokuratúr Košice, Žilina a Banská Bystrica.

Na základe podnetov fyzických a právnických osôb prokurátori v roku 2008 podali 582 protestov prokurátora a 420 upozornení prokurátora. K 31. 12. 2008 orgány verejnej správy vyhoveli 441 protestom prokurátora a nevyhoveli 60 protestom prokurátora. Vyhoveli 359 upozorneniam prokurátora a v 21 veciach upozorneniu prokurátora nevyhoveli. Celková úspešnosť opatrení prokurátorov v agende vybavovania podnetov bola v roku 2008 - 88,6 % (v roku 2007 - 94,8 %). Vzhľadom na nárast počtu neúspešných protestov prokurátora, generálna prokuratúra v roku 2009 na tých prokuratúrach, kde došlo k najväčšiemu nárastu počtu neúspešných protestov, preverí správnosť postupov prokurátorov pri vybavovaní podnetov.

 

3.1.2 Previerky zachovávania zákonnosti

Významným zdrojom poznatkov o porušovaní právnych predpisov postupom alebo rozhodnutiami orgánov verejnej správy, sú previerky zachovávania zákonnosti, ktoré prokurátori sú oprávnení vykonať v orgánoch verejnej správy v právoplatne skončených veciach.

O tom, že túto metódu dozoru prokurátori v praxi dôsledne využívajú, svedčia aj tieto štatistické údaje o počte vykonaných previerok v rokoch 2006 až 2008 v obvode príslušnej krajskej prokuratúry a generálnou prokuratúrou.

kraj

 

rok

2006

2007

2008

spolu

Bratislava

155

46

110

311

Trnava

191

183

310

684

Trenčín

147

150

163

460

Nitra

150

168

178

496

Žilina

137

217

227

581

Banská Bystrica

116

126

147

389

Prešov

136

86

107

329

Košice

230

229

227

686

GP SR

2

2

2

6

celkom

1264

1207

1471

3942

Prokurátori civilnej súčasti prokuratúry v roku 2008 vykonali o 264 previerok viac ako v roku 2007. K markantnému zvýšeniu počtu previerok došlo predovšetkým na prokuratúrach v obvode krajských prokuratúr Trnava a Bratislava a to predovšetkým zásluhou lepšej riadiacej činnosti vedúcich prokurátorov, ale aj personálnym zlepšením podmienok na niektorých okresných prokuratúrach v obvode spomínaných krajských prokuratúr.

Na základe Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2008 prokurátori vykonali 324 previerok. Na základe plánu úloh krajských a okresných prokuratúr vykonali 962 previerok. Mimo plánu úloh, predovšetkým však na základe poznatkov z podnetov, tlače, masmédií, prokurátori vykonali v roku 2008 celkom 156 previerok. Účinnosť predtým vykonaných opatrení prokurátori overili 29 kontrolnými previerkami.

V roku 2008 prokurátori najviac previerok vykonali v orgánoch územnej samosprávy (472) a v oblasti dopravy (174).

Na základe poznatkov, ktoré prokurátori získali vykonanými previerkami zachovávania zákonnosti orgánmi verejnej správy v roku 2008, podali 444 protestov prokurátora a 995 upozornení prokurátora.

K 31. 12. 2008 orgány verejnej správy rozhodli o 381 protestoch prokurátora tak, že 358 protestom vyhoveli a nevyhoveli 23 protestom (úspešnosť protestov bola 93,9 %). Z 995 upozornení nevyhoveli orgány verejnej správy iba 3 upozorneniam (úspešnosť upozornení bola 99, %). O 99 upozorneniach do 31. 12. 2008 orgány verejnej správy nerozhodli.

Najviac opatrení (protestov a upozornení) z previerok zachovávania zákonnosti podali prokurátori v obvode krajských prokuratúr Trnava (147 protestov, 175 upozornení), Nitra (124 protestov, 142 upozornení), Trenčín (29 protestov, 159 upozornení), Košice (45 protestov, 124 upozornení), Bratislava (24 protestov, 140 upozornení). Pozoruhodný je údaj z obvodu Krajskej prokuratúry v Prešove, ktorá na základe vykonaných 107 previerok podala iba 10 upozornení prokurátora. Postup prokurátorov v obvode tejto prokuratúry pri vykonaní previerok bude v roku 2009 predmetom osobitnej kontroly zo strany generálnej prokuratúry.

 

3.1.3 Vlastné poznatky

Prokuratúra podľa § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušovania zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušovania zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušovanie.

Orgány prokuratúry si túto povinnosť plnia nielen na základe zistení z podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb alebo na základe poznatkov zistených vykonanými previerkami. Poznatky na vykonanie opatrení, a tým aj na obnovenie porušených práv, resp. vyvodenie zodpovednosti, získavajú aj z trestnej agendy, z agendy občianskosúdnej, ale najmä z rôznych materiálov orgánov územnej samosprávy, ako aj z tlače, televízie, atď.

V roku 2008 prokurátori evidovali celkom 1 412 takýchto poznatkov. Na základe vlastných poznatkov prokurátori podali 220 protestov prokurátora a 103 upozornení. K 31. 12. 2008 orgány verejnej správy vyhoveli 172 protestom a 91 upozorneniam. O ostatných opatreniach orgány verejnej správy k 31. 12. 2008 nerozhodli.

 

3.1.4 Zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy

Vzhľadom na mnohé poznatky o porušovaní zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré orgány prokuratúry evidovali vo svojich agendách v rokoch 2005 až 2007, bola do Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2008 zaradená úloha zhodnotiť stav zákonnosti na tomto úseku a to na základe poznatkov, s ktorými orgány prokuratúry disponovali z vybavovania podnetov, ale aj na základe poznatkov, ktoré prokuratúry zistili vykonanými previerkami na jednotlivých oddeleniach okresných riaditeľstiev Policajného zboru SR - okresných dopravných inšpektorátoch, krajských riaditeľstvách Policajného zboru SR - krajských dopravných inšpektorátoch a na Ministerstve vnútra SR, na Prezídiu Policajného zboru SR, odbore dopravnej polície. Taktiež boli vyhodnotené aj poznatky prokuratúr získané previerkami vykonanými na obecných políciách.

Plnením úlohy boli získané komplexnejšie a najmä aktuálne poznatky o postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy v konaní o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako aj orgánov, ktoré konajú v rámci preneseného výkonu štátnej správy (obecných polícií). Doposiaľ najmä postup a rozhodovanie obecných polícií nebol podrobnejšie analyzovaný, takže plnením tejto úlohy sa zistili závažné poznatky aj o činnosti tejto polície v oblasti prejednávania priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Nedostatky, ktoré boli zistené v postupe a rozhodovaní okresných a krajských dopravných inšpektorátov ako aj Prezídia Policajného zboru vo veciach priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, je možné zhrnúť do týchto bodov:

  1. formálnoprávne nedostatky v náležitostiach vydaných rozhodnutí o priestupkoch a v rozkazoch o uložení sankcie za priestupok,
  2. neúplné a niekedy aj nesprávne poučenie obvinených z priestupku o možnosti preskúmania rozkazu súdom,
  3. nedôsledné dodržiavanie ustanovení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) upravujúcich blokové konanie (neevidovanie požadovaných údajov, nedôsledné rozpísanie všetkých blokov, ukladanie pokút v blokovom konaní po časovom odstupe od spáchania priestupku v konaní po predvolaní obvineného z priestupku pred správny orgán),
  4. porušovanie práv účastníka konania v konaní a to najmä v spojení s neposkytnutím možnosti uplatniť nárok na náhradu škody v tých prípadoch, ak ani z protokolu o dopravnej nehode nie je zrejmý spôsob uplatňovania nároku poškodeného,
  5. rozpory v poučeniach o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam v prípade ich ústneho vyhlásenia a jeho písomného vyhotovenia, ak sa osoba obvinená z priestupku vzdala práva na odvolanie,
  6. neúplné a niekedy nenáležité odôvodnenie druhu a výmery uloženej sankcie spočívajúca často len vo formálnej citácii § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch,
  7. nedostatky v doručovaní rozhodnutí,
  8. pribranie znalca do konania o priestupku, ktoré sa doručuje výlučne znalcovi a nie aj obvinenému z priestupku,
  9. predčasné zastavenie konania o priestupku na základe nedostatočne zisteného a objasneného skutočného stavu veci pre rozhodnutie.

Zhodnotením sa potvrdil názor orgánov prokuratúry, že v postupe a rozhodovaní obecných polícií pri ukladaní a vyberaní pokút za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je veľa nedostatkov.

Príslušníci obecných polícií prejednali priestupky nad rámec ustanovený zákonom Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií v znení platnom do 31. 1. 2009. Obecné polície vo viacerých mestách navyše používali aj cestné merače rýchlosti na zadokumentovanie priestupkov, ku ktorým došlo porušením zvislej dopravnej značky obmedzujúcej rýchlosť vozidla na miestnych komunikáciách. Na základe poznatkov o ukladaní pokút za prekročenie obmedzenej rýchlosti prokurátori podali protesty prokurátora, resp. upozornenia prokurátora, ktorým vo väčšine prípadov bolo vyhovené.

V mnohých prípadoch však obecná polícia protestu nevyhovela a predložila ho na rozhodnutie príslušnému dopravnému inšpektorátu, ktorý však tiež o proteste nerozhodol, pretože bol toho názoru, že ide o výkon samosprávy. Takéto prípady sú evidované v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave, ale aj ďalších.

 

S ohľadom na platný právny stav a reakcie orgánov územnej samosprávy na tento problém, javí sa ako veľmi potrebné a aktuálne cestou legislatívnych úprav vyriešiť tento okruh problémov:

  • presne zadefinovať výkon činnosti policajtov obecných polícií pri ukladaní a vyberaní pokút v blokovom konaní za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako prenesený výkon štátnej správy,
  • vymedziť pôsobnosti obecnej polície na úseku vybavovania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z hľadiska znemožnenia výkladových názorov obecných polícií „čo nie je zákonom zakázané, je pre výkon pôsobnosti obecnej polície dovolené“,
  • zabezpečiť, aby na cestách boli merače rýchlosti výlučne používané v zmysle zákonného splnomocnenia iba príslušníkom Policajného zboru a to v záujme jednotnej aplikácie právnych predpisov, operatívnej evidencie priestupkov a zákonného prejednávania priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

V súvislosti so spomínaným zhodnotením prokurátori vykonali celkom 119 previerok zachovávania zákonnosti na okresných a krajských dopravných inšpektorátoch. Na ich základe podali 32 protestov prokurátora a 106 upozornení prokurátora. Na obecných políciách (mestských políciách) vykonali celkom 111 previerok zachovávania zákonnosti, podali 111 protestov proti ich rozhodnutiam a 76 upozornení za účelom odstránenia porušovania zákonnosti v ich postupe a rozhodovaní. Vzhľadom na to, že opatrenia prokurátora boli väčšinou uplatnené v závere roka 2008, nie je možné zatiaľ vyhodnotiť ich úspešnosť.

Už samotná špecifikácia právnej oblasti podnetov nasvedčuje tomu, v ktorých právnych oblastiach orgány prokuratúry evidujú najviac poznatkov o porušovaní zákonov. Naďalej je to oblasť stavebného konania, katastrálneho konania, konania vo veciach daní a poplatkov. Osobitnú skupinu tvoria veci z oblasti postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy, ale v ostatnom období je možné konštatovať aj určitý nárast negatívnych poznatkov z postupu a rozhodovania správnych orgánov vo veciach sociálnych, vo veciach ochrany životného prostredia, atď.

Orgány prokuratúry, ktoré sa svojimi podkladmi podieľajú na vypracovaní tejto správy, zhodne konštatujú pretrvávajúce nedostatky v postupe a rozhodovaní katastrálnych orgánov a to predovšetkým vo vykonávaní zápisov do katastra nehnuteľností vkladom alebo záznamom. Niektoré prokuratúry, ako napr. Krajská prokuratúra v Nitre, konštatovali, že v roku 2008 sa stav v dodržiavaní zákonnosti zo strany katastrálnych orgánov zlepšil, k čomu podľa stanoviska tejto prokuratúry nepochybne prispeli aj prokurátorské opatrenia z predchádzajúcich rokov.

Aj v roku 2008 sa opakovane vyskytli prípady, keď podnety na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodovania katastrálnych orgánov podávali samotné správy katastra, prípadne katastrálny úrad. Tieto podnety smerovali predovšetkým k náprave vkladových pochybení, ktoré nebolo možné opraviť cez inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).

Správy katastra naďalej nedodržiavajú lehoty stanovené na rozhodovanie, dôsledne neskúmajú platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou, nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu neprihliadali na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Nedostatky sa často zistili aj v samotných návrhoch na vklad, pričom správy katastra neúplné návrhy bez odstránenia nedostatkov akceptovali.

 

Na základe podnetov fyzických osôb orgány prokuratúry podali protesty prokurátora aj proti opatreniam katastrálnych orgánov – záznamom. Na záznam do katastra nehnuteľností sú spôsobilé verejné a iné listiny, ktoré obsahujú náležitosti podľa zákona, sú vyhotovené bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Z uvedeného vyplýva, že správe katastra síce neprislúcha skúmať právnu stránku týchto listín, povinne však zisťuje, či listina obsahuje náležitosti ustanovené zákonom, resp. iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie. Ak správa katastra zistí, že listina má nedostatky v uvedenom zmysle, vráti ju tomu, kto ju vyhotovil a pritom určí lehotu na odstránenie chýb (§ 36 ods. 1 katastrálneho zákona, § 41 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.).

Závažnými pochybeniami katastrálnych orgánov v postupe a ich rozhodovaní bolo, že tieto orgány v procese preskúmavania platnosti zmluvy nechávali bez povšimnutia a následnej reakcie evidentné prípady nezákonných manipulácií s nehnuteľnosťami alebo s ich vlastníkmi.

Prokurátori svojimi opatreniami reagovali aj na prípady nečinnosti katastrálnych orgánov a to predovšetkým na základe podnetov fyzických osôb, ale aj právnických osôb.

Na základe podnetu obce Valaská Dubová a obyvateľov obce Valaská Dubová, prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline podal upozornenie prokurátora na odstránenie porušenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ku ktorému došlo v postupe Katastrálneho úradu v Žiline pri vybavovaní odvolania účastníka konania podanému proti rozhodnutiu Správy katastra v Ružomberku č. X 251/07 zo dňa 10. 9. 2007. Prokurátor preskúmaním spisu totiž zistil, že odvolanie spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania bol Katastrálnemu úradu v Žiline doručený 3. 12. 2007. O odvolaní však rozhodol až 17. 4. 2008. Upozorneniu prokurátora bolo vyhovené.

Hoci katastrálne konanie je vo svojej podstate jednoduchým konaním, je niekedy nepochopiteľné, akých chýb sa v konaní dopúšťajú správy katastra tým, že nerešpektujú ani základné procesné pravidlá.

Viaceré prokuratúry vo svojich podkladoch poukázali na zistené nedostatky v postupe a rozhodovaní pozemkových úradov, ktoré nedostatky spočívali nielen v porušovaní procesných postupov, ale v niektorých prípadoch práve porušením príslušných ustanovení procesného predpisu došlo aj k zmenám vecným.

Všetky krajské prokuratúry v rámci zhodnotenia stavu zákonnosti v obvodoch ich krajov zhodne konštatovali veľmi nepriaznivú situáciu v dodržiavaní zákonnosti v postupe a rozhodovaní obcí vybavujúcich prenesenú štátnu správu, ale aj v postupe a rozhodovaní odvolacích orgánov (orgán štátnej správy) a to predovšetkým na úsekoch výkonu štátnej správy v stavebných veciach, na úseku miestnych a účelových komunikácií, školstva, sociálnych vecí a pod.

Viaceré prokuratúry sa v roku 2008 najmä previerkovou činnosťou zamerali na zistenie stavu zákonnosti v rozhodovacej činnosti obcí ako stavebných úradov. Zistené poznatky svedčia o mnohých nedostatkoch, ktoré sa v tejto agende obcí, miest, ale aj krajských stavebných úradov opakovane vyskytujú.

Ide predovšetkým o nedostatky pri ohlasovaní drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác, kedy obce vydávali kladné stanoviská napriek tomu, že stavebník k žiadosti nepripojil doklady nevyhnutné pre posúdenie rozsahu a účelu stavby. Chýbali predovšetkým doklady uvedené v § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (chýbali predovšetkým jednotlivé situačné výkresy, technický popis stavby, doklady preukazujúce vlastnícke alebo iné právo k pozemku, rozhodnutia a stanoviská dotknutých orgánov).

Obce, ako stavebné úrady, v oznámeniach k ohláseniam určovali podmienky pre uskutočnenie a užívanie stavby, čo však zákon neumožňuje.

Boli zistené aj prípady, kedy stavebné úrady náležite nevyhodnotili základné kritériá charakterizujúce drobnú stavbu a vydali oznámenie, že nemajú námietky proti uskutočneniu stavby a to aj vo veciach, v ktorých jednoznačne malo byť vydané stavebné povolenie. Niektoré obce v súvislosti s ohlasovaním drobných stavieb porušili ustanovenie § 57 ods. 2 a 5 stavebného zákona, ak po ohlásení nevydali písomné oznámenia, že proti ich uskutočneniu nemajú námietky.

V konaniach o umiestnení stavieb prokurátori zistili porušenie zákona ojedinele.

 

V konaniach o povolení stavby uskutočňovaných obcami ako stavebnými úradmi prokurátori zistili najmä porušenie procesných predpisov, ktoré porušenia spočívali predovšetkým v rozhodovaní na základe neúplných žiadostí, vydávaním stavebných povolení bez predpísaných náležitostí. V niektorých veciach zistili prokurátori aj nedostatky vo vyznačovaní právoplatnosti stavebných povolení. Ojedinelým porušením predpisov bolo vydanie stavebného povolenia bez doloženia potrebných stanovísk, opatrení a rozhodnutí podľa osobitných predpisov, najmä orgánov na úseku ochrany životného prostredia, pamiatkového fondu, správcov sietí a iné.

Mnohé nedostatky prokurátori zistili aj vo vykonávaní štátneho stavebného dohľadu obcami. Starostovia obcí nepoznajú svoje oprávnenia, ktoré im pri výkone prenesenej štátnej správy na úseku stavebného konania zveruje stavebný zákon. Často si neuvedomujú, v čom spočíva význam štátneho stavebného dohľadu a neberú ohľad na skutočnosť, že orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú podľa § 99 písm. b) stavebného zákona poverení zamestnanci obce, teda zamestnanci obce s osobitnými kvalifikačnými predpokladmi na výkon štátneho stavebného dohľadu a nie starosta či poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva.

 

Vzhľadom na viaceré medializované prípady porušovania stavebného zákona a nedôslednosť niektorých stavebných úradov v uplatňovaní zodpovednosti za toto porušenie zákona, sa rozhodli niektoré prokuratúry preveriť postup a rozhodovanie príslušných orgánov o sankciách za protiprávne konanie právnických osôb a podnikateľov. Na konanie a rozhodovanie o správnych deliktoch, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 106 stavebného zákona, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní. Stavebný zákon v uvedenom ustanovení vymedzuje len jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov. Príslušným orgánom na prejednanie správneho deliktu je stavebný úrad, ktorým je obec, špeciálne stavebné úrady a Slovenská stavebná inšpekcia, stavebný inšpektorát. Sankcie za porušovanie stavebného zákona právnickými osobami a podnikateľmi sa zakladajú na princípe objektívnej zodpovednosti a sú odstupňované podľa závažnosti protiprávneho konania.

 

V súvislosti s rozmáhajúcou sa investičnou činnosťou v mestách a obciach dosť často dochádza k obmedzovaniu vlastníckych a iných práv fyzických osôb a právnických osôb, ale aj k narušovaniu bežného rytmu života mesta alebo obce a to najmä pri uskutočňovaní rôznych rozkopávok, rekonštrukcií ciest, chodníkov, atď.

Aj táto činnosť je právne regulovaná a s ohľadom na viaceré podnety sa niektoré prokuratúry rozhodli zistiť poznatky o postupe a rozhodovaní správnych orgánov pri výkone miestnej štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“). Predmetom preskúmavania bola najmä agenda tzv. rozkopávkových povolení vykonávaná v rámci rozhodovania cestných orgánov o určení miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené podľa § 8 cestného zákona. Na užívanie miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne určenie“) je podľa § 8 ods. 1 Cestného zákona potrebné povolenie cestného správneho orgánu, s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 9, vydané po dohode s dopravným inšpektorátom. Agenda rozkopávkových povolení medzi uvedené výnimky nepatrí, preto v zmysle § 8 ods. 3 cestného zákona sa na rozhodnutie vo veciach týkajúcich sa zvláštneho určenia miestnych komunikácií vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 1, 7, 8, 14 a § 18 ods. 3 správneho poriadku.

Prokurátori preskúmavali aj postup cestných orgánov pri rozhodovaní o uzávierke, obchádzke a odklonoch premávky na miestnych komunikáciách podľa § 7 cestného zákona, na ktoré rozhodnutia sa však podľa § 7 ods. 6 cestného zákona nevzťahuje zákon o správnom konaní.

Zrejme aj takýto nejednotný právny režim rozhodovania obcí ako cestných orgánov o zvláštnom užívaní miestnej komunikácie a uzávierke, obchádzke a odklonoch, má vplyv na rozšírený problematický postup pri ich rozhodovaní.

Previerkami vykonanými v obciach, ktoré sa nachádzajú v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne bolo zistené, že najmä menšie obce postupujú tak, akoby sa na rozhodovanie o zvláštnom užívaní niektorých komunikácií správny poriadok nevzťahoval a vo veciach rozhodnutia vôbec nevydávali. Pred rozkopaním cesty si príslušná osoba spravidla vystačí len so zabezpečením súhlasu príslušného obecného dopravného inšpektorátu na zvláštne užívanie miestnej komunikácie a dopravné značenie.

Obce, ktoré vybavovali žiadosti na zvláštne určenie niektorých komunikácií postupom upraveným správnym poriadkom, vo všeobecnosti lehoty na rozhodnutie o žiadosti dodržali. Výrazné prekročenie lehoty bolo zistené v obci Horná Breznica, keď o žiadosti doručenej cestnému orgánu dňa 8. 12. 2004 bolo rozhodnuté až 20. 4. 2007, pričom zo spisu nebol zistiteľný dôvod viac ako dvojročnej nečinnosti cestného orgánu.

Z poznatkov získaných preskúmaním formálnych a obsahových náležitostí rozhodnutí možno vyvodiť ten záver, že najviac pochybení bolo zistených vo výrokovej časti rozhodnutí, ktoré neboli úplné, takže sa ani nedalo zistiť a konkretizovať, kde vlastne mala byť rozkopávka uskutočnená. Časté boli nedostatky aj v poučeniach rozhodnutí, keď napríklad v obci Svinná poučili účastníka konania, že odvolanie proti rozhodnutiu môže podať na obecnom zastupiteľstve. Pochybenia prokurátori získali aj v postupe odvolacích orgánov.

 

V agende cestných orgánov týkajúcich sa uzávierky, obchádzky a odklonu miestnych komunikácií, na ktorú sa zákon o správnom konaní nevzťahuje, boli zistené prípady, že aj v týchto prípadoch niektoré obce ako napr. Lazany a Zemianske Kostoľany (okres Prievidza) vydávali rozhodnutia podľa § 47 zákona o správnom konaní s odôvodnením i poučením o opravnom prostriedku. Okresná prokuratúra v Považskej Bystrici previerkami vykonanými v obciach Nimnica, Mojtín, Streženice, Dohňany a Beluša zistila, že cestné orgány vydali rozhodnutia o zvláštnom užívaní miestnej komunikácie, z ktorých vyplývala aj potreba prekopania cesty a teda aj vydania rozhodnutia o uzávierke, obchádzke, resp. odklonu premávky. Cestné orgány však takéto rozhodnutia nevydali a k prekopávkam cesty došlo bez vydania príslušného rozhodnutia o uzávierke, obchádzke, resp. odklone premávky. Na tieto nedostatky prokurátori reagovali podaním upozornení prokurátora, ktorým obce vyhoveli.

 

Viaceré prokuratúry signalizovali nedostatky v postupe a rozhodovaní obcí vybavujúcich prenesenú štátnu správu pri prejednávaní priestupkov na úseku školstva (§ 37 ods. 1 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.8.2008 a § 31 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31. 8. 2008.

Za priestupok podľa § 37 ods. 1 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 8. 2008 sa považovalo, ak zákonný zástupca dieťaťa ohrozoval výchovu a vzdelávanie maloletého alebo zanedbával starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.

Poznatky, ktoré prokurátori zistili najmä vykonanými previerkami, nasvedčujú tomu, že obce po doručení oznámení od riaditeľov základných škôl ostávajú nečinné. Vo veciach nekonali, v dôsledku čoho častokrát došlo aj k zániku zodpovednosti za priestupky z dôvodu preklúzie. Takéto poznatky napr. zistili prokurátori v obciach okresu Senica a to v obciach Štefanov (Pd 105/08), Šaštín Stráže (Pd 113/08), Kuklov (Pd 120/08), ale aj v samotnom meste Senica (Pd 112/08). Na zistené porušenia zákonnosti prokurátor reagoval podaním upozornení prokurátora.

V niektorých obciach sa síce starostovia obcí s podanými oznámeniami oboznámili, resp. ich preskúmali, ale v priestupkovom konaní ich vôbec neprejednali (Šajdíkové Humence - Pd 106/08, Sekule - Pd 108/08).

V obci Čáry bolo previerkou zistené, že na základe doručeného oznámenia o zanedbaní povinnej školskej dochádzky starostka obce predvolávala zákonných zástupcov žiakov, ktorí vymeškali viac ako 60 vyučovacích hodín na pohovor na obecný úrad. Z vykonaného pohovoru boli vyhotovené zápisnice, pričom záhlavia zápisníc boli označené ako „Zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná v zmysle § 11 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov“. V zápisniciach bolo uvedené, že správny orgán prijal opatrenia a to, že rodičia prisľúbili, že budú lepšie dbať a dozerať na dochádzku svojich detí; pokuta podľa § 31 zákona č. 372/1990 Zb. nebola uložená z dôvodu zlej finančnej situácie účastníkov, pričom starostka obce v spolupráci s riaditeľom Základnej školy Čáry bude zanedbávanie povinnej školskej dochádzky riešiť aj počas školského roka ústnymi pohovormi s rodičmi záškoláka. Aj táto obec bola na porušovanie zákona prokurátorom upozornená.

V súvislosti s týmito zisteniami je na uváženie, či vôbec priestupok v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. má zmysel. Obce väčšinou oznámenia neprejednali ako priestupky z toho dôvodu, že prípadné uloženie sankcie (pokuty) by sociálnu situáciu v rodinách ešte zhoršilo a hlavný problém - zanedbanie školskej dochádzky, by sa aj tak nevyriešil.

Ochrana životného prostredia je oblasť, ktorej orgány prokuratúry už tradične venovali vo svojej činnosti pozornosť a to aj v rámci jej obmedzených personálnych možností v netrestnej oblasti.

Prokurátori pôsobiaci v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne si v roku 2008 zaradili do plánu vlastných úloh zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov ochrany ovzdušia podľa zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ovzduší“), zákona č. 401/1988 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pozornosť prokurátori zamerali na jeden z orgánov štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia a to obce.

Obce podľa § 34 zákona o ovzduší vybavujú miestnu štátnu správu vo veciach ochrany ovzdušia ako prenesený výkon štátnej správy. Podľa tohto zákonného zmocnenia majú obce na úseku ochrany ovzdušia rozsiahle pôsobnosti, medzi ktoré patrí najmä: výkon kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20), vydávanie súhlasov na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie (§ 22 ods. 1, písm. a)), ukladanie opatrení prevádzkovateľom malých zdrojov na nápravu (§ 27 ods. 1), ukladanie pokút prevádzkovateľom malých zdrojov (§ 38).

Previerkami bolo zistené, že starostovia najmä malých obcí kontroly na tomto úseku preneseného výkonu štátnej správy nevykonávali napriek tomu, že v ich obvode sa uskutočnili stavby malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. Zo 49 preverených obcí a miest, iba v meste Považská Bystrica vykonali dve kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľov malých zdrojov v zmysle § 20 zákona o ovzduší, pričom opatrenie na nápravu neuložili.

Podľa § 34 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane ovzdušia obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia vydáva súhlas na vydanie rozhodnutia o povolení stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie.

Podľa § 39 ods. 1, ods. 8 zákona o ochrane ovzdušia v znení platnom do 31. 10. 2005 sa na konanie podľa § 34 písm. d) vzťahoval predpis o správnom konaní a súhlas sa mal vydať vo forme rozhodnutia.

Od 1. 11. 2005 na konanie podľa § 34 písm. d) sa nevzťahuje predpis o správnom konaní a súhlas má formu záväzného stanoviska (zmena vykonaná zákonom č. 479/2005 Z. z.).

Previerkami vykonanými v mestách Bojnice a Handlová, v obciach Nitrianske Rudno, Žabokreky nad Nitrou, v meste Stará Turá, v meste Nemšová prokurátori zistili, že tieto orgány ochrany ovzdušia vydávali aj po 1. 11. 2005 súhlas na povolenie stavby, zmenu alebo užívanie malého zdroja znečisťovania ovzdušia vo forme rozhodnutia, ktoré obsahovalo náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní.

Naopak, iné obce k výkonu tejto agendy pristupovali veľmi neformálne, ak súhlas podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane ovzdušia udelili na základe žiadostí, ktoré neobsahovali náležitosti podľa § 22 ods. 2 zákona o ochrane ovzdušia, a to preukázanie voľby najlepšej dostupnej techniky a odôvodnenie riešenia najvýhodnejšieho z hľadiska ochrany ovzdušia. V obci Veľké Uherce dokonca prokurátor zistil, že obec súhlasy v 3 prípadoch vydala iba na základe ústnych žiadostí.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia prevádzkovateľ malého zdroja je povinný oznámiť každoročne do 15. februára obci za každý malý zdroj znečisťovania ovzdušia spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú a ďalej údaje potrebné pre zistenie množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynulý rok, najmä o druhu a kvalitatívnych ukazovateľoch palív a surovín, počte prevádzkových hodín malého zdroja znečistenia ovzdušia a o druhu a účinnosti odlučovacích zariadení.

V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia obec môže upraviť všeobecným záväzným nariadením (ďalej len „VZN“) náležitosti oznámenia podľa ods. 4 a ďalšie podrobnosti vo veciach poplatku prevádzkovateľa malého zdroja vrátane vyčlenenia malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, na ktorých prevádzkovateľov sa nevzťahuje ustanovenie ods. 4.

Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 401/1998 Z. z. obec preskúma údaje uvedené v oznámení na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín, vydá rozhodnutie, v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku, výšku a termín splátok a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja.

Previerkovou činnosťou viaceré prokuratúry (Okresná prokuratúra v Považskej Bystrici, Partizánskom, Bánovciach nad Bebravou) zistili nesprávny postup obcí pri správe poplatku za znečisťovanie ovzdušia prevádzkovateľmi malých zdrojov, keďže obce v preverovanom období nevydali ani jedno rozhodnutie o ročnom poplatku za znečistenie, hoci v obci boli prevádzkovatelia malých zdrojov znečisťovania ovzdušia - právnické alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré prevádzkovali malé zdroje znečisťovania a týchto obec neoslobodila od povinnosti platenia tohto poplatku vo VZN obce vydanom podľa § 6 ods. 5 zákona č. 401/1998 Z. z. Takéto poznatky boli zistené v obciach Hradište, Žabokreky nad Nitrou, Kolačno, Skačany, Jasenica, Nimnica a Dolná Mariková.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 401/1998 Z. z. za nesplnenie povinností uvedených v § 6 ods. 4 zákona (prevádzkovateľ malého zdroja je povinný oznámiť každoročne do 15. februára obci za každý malý zdroj znečisťovania ovzdušia spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú) a určených v rozhodnutí obce vydanom podľa § 6 ods. 6 uloží obec prevádzkovateľovi malého zdroja pokutu do 20 000 Sk (teraz do 663,87 €). Pokuty podľa tohto ustanovenia zákona boli uložené len výnimočne, hoci k porušovaniu zákona o ochrane ovzdušia došlo. Starostovia obcí ako dôvod nevydávania rozhodnutí zhodne uvádzali, že sú radi, že poplatníci ohlásenia vôbec podávajú a keď meškajú s ohlásením, obec ich vyzve na splnenie tejto povinnosti, pričom pokuty za nedodržanie tejto povinnosti obce neukladajú.

Oblasť ochrany ovzdušia je predovšetkým pre obce na okraji ich záujmu. Starostovia väčšinou uvádzali, že ide o odbornú problematiku, pričom nemajú na túto agendu kompetentného zamestnanca, ktorý by mohol vykonávať kontrolné činnosti a vydávať rozhodnutia v rozsahu oprávnení obce. Zamestnancom obecných úradov vykonávajúcim popri iných aj tento úsek štátnej správy chýba patričné vzdelanie, teoretické, ale aj praktické skúsenosti na úseku ochrany ovzdušia. Ak bola vôbec previerkovou činnosťou zistená nejaká aktivita obcí, preskúmavané veci vykazovali rozsiahle pochybenia. Týkali sa najmä postupu pri vydávaní rozhodnutí, doručovaní, vyznačovaní právoplatnosti a poučovania o opravnom prostriedku.

Zo strany väčšiny obcí a miest neboli uložené prevádzkovateľom malých zdrojov žiadne opatrenia na nápravu podľa § 27 ods. 1 zákona o ochrane ovzdušia a ani pokuta podľa § 38 zákona o ochrane ovzdušia.

Na základe vykonaných previerok prokurátori v trenčianskom kraji podali celkom 47 upozornení prokurátora a 3 protesty prokurátora. Všetky prokurátorské opatrenia boli úspešné.

 

3.1.5 Zákonnosť postupov a rozhodovania orgánov územnej samosprávy

V záujme prehľadu o činnosti prokuratúry vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy považujeme za potrebné uviesť niektoré štatistické údaje o počtoch opatrení prokurátorov smerujúcich proti ich postupom alebo rozhodnutiam, ale aj o ich úspešnosti. Počty opatrení v záujme ich prehľadnosti opätovne uvádzame v dvoch skupinách. V prvej skupine sú uvedené počty protestov prokurátora a upozornení prokurátora, ktoré boli v roku 2008 podané proti VZN obcí, miest a vyšších územných celkov. V druhej skupine sú uvedené počty protestov prokurátora a upozornení prokurátora, ktoré boli podané proti rozhodnutiam starostov obcí a primátorov miest.

Skupina prvá:

kraj

protesty prokurátora

upozornenia prokurátora

podané

vyhovené

nevyhovené

podané

vyhovené

nevyhovené

Bratislava

12

7

3

3

3

-

Trnava

77

75

2

1

1

-

Trenčín

15

13

2

1

1

-

Nitra

36

35

-

11

-

-

Žilina

11

9

2

8

8

-

Banská Bystrica

8

8

-

16

16

-

Prešov

14

12

-

7

7

-

Košice

36

33

-

27

26

-

spolu

209

192

9

74

62

-

 

Proti VZN obcí, miest a vyšších územných celkov prokurátori podali celkom 209 protestov prokurátora a 74 upozornení prokurátora (v roku 2007 podali 218 protestov a 75 upozornení). K 31. 12. 2008 obce nerozhodli o 8 protestoch prokurátora a 12 upozorneniach prokurátora. Úspešnosť protestov bola 95,5 % a upozornení 100 %.

Skupina druhá:

kraj

protesty prokurátora

upozornenia prokurátora

podané

vyhovené

nevyhovené

podané

vyhovené

nevyhovené

Bratislava

58

52

4

133

127

2

Trnava

57

57

-

116

116

 

Trenčín

20

20

-

87

87

-

Nitra

22

20

-

80

77

2

Žilina

42

30

-

205

188

-

Banská Bystrica

52

36

5

59

56

3

Prešov

18

17

1

14

13

1

Košice

9

4

4

44

40

-

spolu

278

236

14

738

704

8

Proti rozhodnutiam starostov a primátorov miest prokurátori v roku 2008 podali 278 protestov prokurátora (v roku 2007 - 244) a 738 upozornení prokurátora (v roku 2007 - 586). O 28 protestoch prokurátora k 31. 12. 2008 starostovia obcí a primátori miest nerozhodli a taktiež nerozhodli o 26 upozorneniach. Úspešnosť protestov prokurátora bola 94,4 % a upozornení prokurátora 98,8 %.

Spolu orgánom územnej samosprávy prokurátori podali celkom 487 protestov prokurátora a 812 upozornení prokurátora (v roku 2007 podali 462 protestov prokurátora a 661 upozornení prokurátora). Vyšší počet protestov prokurátora a upozornení prokurátora bol odôvodnený predovšetkým zintenzívnením previerkovej činnosti v obvodoch krajských prokuratúr v Bratislave a Trnave.

V roku 2008 nebola vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy plánovaná žiadna úloha. Väčšina okresných prokuratúr, ale aj krajských prokuratúr však vo svojich plánoch mali úlohy zamerané na zhodnotenie zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy najmä pri výkone prenesenej štátnej správy. Tradične však prokurátori venovali značnú pozornosť prijímaniu VZN.

Aj v roku 2008 značný počet protestov prokurátora, ako už bolo aj uvedené, smeroval proti VZN obcí a miest. Hoci orgány prokuratúry už niekoľko rokov svojimi opatreniami upozorňovali obce a mestá na nesprávne a nezákonné postupy pri prijímaní VZN, situácia v zákonnosti prijímaných VZN je naďalej nepriaznivá.

Na základe plánu vlastných úloh napr. Okresná prokuratúra v Galante vykonala v roku 2008 previerku v 12 obciach (mestách) zameranú na zistenie stavu zákonnosti v prijímaní VZN upravujúcich miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Previerkami prokurátori zistili, že obce a mestá neupravili vo VZN tie náležitosti, ktoré výslovne ukladá § 77 ods. 5, § 79 ods. 2, § 81 ods. 2, § 82 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a § 83 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, a to najmä dĺžku obdobia, na ktoré sa poplatok určuje, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku, ohlasovaciu povinnosť o vzniku a zániku poplatkovej povinnosti, splatnosť poplatku, pri množstvovom zbere spôsob, formu, miesto na zaplatenie poplatku, prípady, keď možno žiadať zníženie alebo odpustenie poplatku a spôsob a lehotu na uplatnenie zníženia alebo odpustenia.

Okrem toho niektoré obce upravili vo VZN také skutočnosti, ktoré obce nie sú oprávnené v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. upravovať vo VZN a to navyše odlišne od zákona. Napr. obec Horné Saliby upravila vo VZN taký spôsob výpočtu poplatku, ktorý nezodpovedal zavedenému systému zberu v obci a navyše spôsob výpočtu tohto poplatku nezodpovedal zákonnej úprave (ktorú obec nie je oprávnená meniť). Taktiež bolo zistené, že niektoré obce (napr. Horné Saliby Kráľov Brod) určili sadzbu poplatku za také jednotky, za ktoré zákon ani neumožňuje sadzbu poplatku určiť (napr. za kus smetnej nádoby, za vývoz jednej 110 l smetnej nádoby), pričom jednotky, za ktoré sa určuje sadzba poplatku, obce a mestá ani nie sú oprávnené určovať odlišne od zákonnej úpravy.

Previerkou bolo ďalej zistené, že obec Dolné Saliby určila rozdielne sadzby poplatku v závislosti od počtu členov domácnosti (t. j. čím vyšší počet členov domácnosti, tým nižší poplatok za jednu osobu) a obec Jelka určila na prvú osobu v domácnosti vyšší poplatok a na druhú a ďalšiu osobu v domácnosti nižší poplatok. Uvedená úprava sadzieb poplatku odporuje zákonu, nakoľko v zmysle § 78 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. sa sadzba poplatku určuje iba za jednu osobu a kalendárny deň, pričom ustanovenie § 83 nezveruje obciam oprávnenie určiť rôznu sadzbu poplatku v závislosti od počtu členov tej istej domácnosti. V tejto súvislosti bolo potrebné poukázať aj na znenie § 78 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa sadzba poplatku odvíja od súčtu priemerných nákladov obce na zabezpečenie činností nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vrátane nákladov súvisiacich so zabezpečením zberných nádob pripadajúcich na priemerné množstvo komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vytvorených jedným poplatníkom v obci za jeden kalendárny deň. Vzhľadom na uvedené znenie nemôže byť sadzba poplatku iná pre jednotlivých členov domácnosti, keďže táto sa odvíja od priemerných nákladov obce a od priemerného množstva komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vytvorených jedným poplatníkom. Nakoľko ide o „priemerné náklady“, ich výška nemôže byť logicky odlišná pre jednotlivých členov tej istej domácnosti.

Proti každému VZN mesta (obce) na základe vykonaných previerok podala Okresná prokuratúra v Galante protest prokurátora, o ktorých nebolo ku dňu 31. 12. 2008 rozhodnuté.

 

Okresná prokuratúra Bratislava IV pod spisovou značkou Pd 32/07 napadla protestom prokurátora v celom rozsahu VZN mestskej časti Bratislava -Devínska Nová Ves č. 5/2006 z 24. 10. 2006 o príspevku pre občanov s trvalým pobytom na území mestskej časti na pobyt v Dome sociálnych služieb n. o. (ďalej len „DSS“). Mestská časť predmetným VZN v rozpore so zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a v rozpore so zákonom č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby upravila povinnosti poberateľov sociálnych služieb, ktoré im poskytovala nezisková organizácia Dom sociálnych služieb, založená mestskou časťou Bratislava - Devínska Nová Ves. Vzhľadom k tomu, že DSS založila mestská časť ako neziskovú organizáciu a nie ako svoju príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu, nebola mestská časť oprávnená formou VZN upravovať vzájomné vzťahy medzi občanom a DSS poskytujúcou sociálne služby podľa zákona č. 195/1998 Z. z., pretože podľa § 80 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. v prípade poskytovania sociálnej pomoci neziskovou organizáciou sú vzájomné vzťahy medzi občanom a neziskovou organizáciou založené na zmluvnom základe. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves na svojom zasadnutí 10. 7. 2008 uznesením č. 100/7/2008 vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo napadnuté VZN v celom rozsahu.

Okresná prokuratúra v Trebišove eviduje osobitný poznatok týkajúci sa konania o upozornení prokurátora. Vo veci Pd 67/08 poslanci obecného zastupiteľstva v Somotore, ktorým zanikol mandát poslanca na základe listu starostky obce doručenom 5 poslancom (z 9 členného obecného zastupiteľstva), požiadali okresnú prokuratúru o preskúmanie zákonnosti postupu starostky pri zániku ich mandátu. Okresná prokuratúra zistila v postupe starostky porušenie ustanovenia § 51 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov. V listoch starostky doručených 5 poslancom sa uvádza, že k zániku mandátu poslanca zo zákona došlo z dôvodu uzatvorenia dohody o vykonaní práce medzi poslancami a obcou. Následne starostka obce ustanovila náhradníkov na uvoľnený mandát, ktorí neštandardným spôsobom zložili sľub a starostka obce im neštandardným spôsobom odovzdala osvedčenia (v kancelárii starostky).

Pretože obecné zastupiteľstvo neprijalo uznesenie o úkonoch vyhlásenia nastúpenia náhradníka na uvoľnený mandát, dňa 16. 6. 2008 bolo podané upozornenie prokurátora pre porušenie ustanovenia § 51 ods. 2 zák. č. 346/1990 Zb.

Upozornenie bolo obci doručené 20. 6. 2008, starostka obce na upozornenie nereagovala, preto okresná prokuratúra podala upozornenie na nečinnosť, ktoré bolo prerokované v decembri 2008, už po podaní žaloby poslancami obecného zastupiteľstva, ktorým mal zaniknúť mandát, na súd.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. 1. 2009 č. k. 7 S 46/2008 zakázal obci Somotor pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa - uplatňovať mandát poslanca obecného zastupiteľstva obce Somotor na základe oznámenia obce Somotor č. 167/2008 z 24. 4. 2008 o zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva v lehote do 5 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

 

3.1.6 Účasť prokurátora na zasadnutiach orgánov verejnej správy a uplatňovanie poradného hlasu

 

Prokurátor sa môže zúčastniť zasadnutia orgánu verejnej správy. Predovšetkým sa môže zúčastňovať zasadnutí obecného (mestského) zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku. Prokurátor na zasadnutí orgánu verejnej správy môže požiadať o slovo a to najmä vtedy, ak má z hľadiska ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu pripomienky alebo návrhy k prerokúvaným materiálom.

Vzhľadom na to, že účasť na týchto zasadnutiach je časovo náročná, prokurátori s ohľadom na výraznú pracovnú zaneprázdnenosť sa spravidla zúčastňujú zasadnutí orgánov verejnej správy najmä vtedy, ak sú na týchto zasadnutiach prerokúvané ich opatrenia (protesty a upozornenia). Výnimočne sa vyskytli v roku 2008 prípady uplatnenia poradného hlasu.

Poradný hlas napr. uplatnila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Nových Zámkoch 2. 7. 2008. Mestské zastupiteľstvo na tomto zasadnutí vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo VZN o podmienkach podnikania na území mesta. Na tom istom zasadnutí zastupiteľstvo mienilo rokovať a prijať nové nariadenie upravujúce podnikanie v meste. Prokurátorka poukázala na nesprávnosť takéhoto postupu, pretože by nebolo dodržané ustanovenie § 6 zákona o obecnom zriadení (vyvesenie návrhu VZN na úradnej tabuli najmenej 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva, umožnenie uplatniť námietky proti návrhu fyzickými a právnickými osobami) a naviac navrhované nariadenie bolo opätovne v rozpore s obsahom námietok, ktoré boli uvedené v proteste prokurátora. Na základe tohto uplatneného poradného hlasu rokovanie o návrhu VZN bolo z programu zasadnutia vypustené.

Z podkladov prokuratúr vyplýva, že v roku 2008 sa prokurátori zúčastnili celkom 525 zasadnutí orgánov verejnej správy a to predovšetkým v súvislosti s preskúmavaním protestov prokurátora alebo upozornení prokurátorov. Najviac účastí evidovali prokuratúry v obvodoch krajských prokuratúr Žilina (234 účastí) a Nitra (190 účastí).

 

 

3.2 Činnosť prokuratúry v občianskosúdnej oblasti

 

3.2.1 Zdroj činnosti

3.2.2 Počet návrhov na začatie konania pred súdom, druhy návrhov a výsledok konania na súde

3.2.3 Počet vstupov do konania na súde, ich skladba

3.2.4 Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

 

3.2.1 Zdroj činnosti

 

Prokuratúre Ústavou Slovenskej republiky je zverená úloha chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Je teda jedným z viacerých orgánov ochrany práva, pričom zabezpečenie plnenia tejto ústavnej úlohy prokuratúra plní nielen vystupovaním v konaní ako štátny žalobca v trestnom konaní súdnom, ale aj uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi v občianskosúdnom konaní.

Z ustanovenia § 35 ods. 1 a 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov vyplývajú dve formy účasti prokurátora v občianskom súdnom konaní. Prvou formou je oprávnenie prokurátora podávať návrhy na začatie občianskeho súdneho konania, druhou formou je vstup prokurátora do začatého občianskeho súdneho konania v taxatívne vymedzených veciach. Prokurátor v civilnom konaní je od účastníka konania hmotnoprávne odlišným subjektom, keďže v konaní sa nerozhoduje o jeho subjektívnych právach a povinnostiach. Prokurátor vo veciach, v ktorých nepodal návrh na začatie konania, nemôže disponovať predmetom konania, uznať nárok, vzdať sa ho, uzavrieť zmier, pretože ide o hmotnoprávne úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu, o ktorý ide. Prokurátor je však oprávnený na procesné úkony v takom rozsahu, ako účastník konania. Navyše generálny prokurátor je oprávnený v záujme plnenia ústavnej úlohy spočívajúcej v ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu podať mimoriadny opravný prostriedok - mimoriadne dovolanie (§ 243e Občianskeho súdneho poriadku) a tak dosiahnuť prelomenie právoplatného súdneho rozhodnutia v prípade, ak toto rozhodnutie odporuje zákonu a nápravu nezákonného stavu už nie je možné vykonať inými právnymi prostriedkami.

Zdrojom činnosti v občianskosúdnej oblasti v roku 2008 boli najmä podnety fyzických osôb a právnických osôb, ale aj štátu, ktoré smerovali predovšetkým na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom proti právoplatným rozhodnutiam súdov a podnety tých istých osôb, ktorými sa domáhali toho, aby prokurátor vstúpil do začatého občianskeho súdneho konania. Orgány prokuratúry pre činnosť v občianskosúdnej oblasti v značnej miere využili aj vlastné poznatky z vlastnej agendy alebo poznatky zistené z prieskumnej činnosti na okresných súdoch.

Prehľad o zdrojoch poznatkov poskytuje táto tabuľka:

zdroj

rok

prokuratúry

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

GP SR

celkom

podnety

2006

314

130

244

198

237

296

274

315

295

2303

2007

372

196

296

253

239

264

419

269

277

2585

2008

645

162

241

216

214

320

433

208

362

2801

vlastné poznatky

2006

13

7

8

17

2

6

39

44

-

136

2007

15

3

15

4

46

10

63

15

-

171

2008

9

6

22

2

2

100

65

31

-

237

iný zdroj

2006

99

179

107

211

171

127

362

66

-

1322

2007

234

177

52

301

153

187

272

151

-

1527

2008

280

322

120

300

223

267

278

90

-

1880

spolu

2006

314

310

359

426

410

429

675

424

295

3642

2007

621

376

363

558

438

461

754

435

277

4283

2008

934

490

383

518

439

687

776

329

362

4918

Ako vyplýva z prehľadu, počet podnetov, vlastných poznatkov, ale aj poznatkov z iných zdrojov v roku 2008 vzrástol a to o 14,8 %.

 

3.2.2 Počet návrhov na začatie konania pred súdom, druhy návrhov a výsledok konania na súde

V Správe o činnosti prokuratúry za rok 2007 bola vyslovená požiadavka na legislatívnu úpravu, ktorá by umožňovala prokurátorovi vo verejnom záujme podať návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý odporuje zákonu a ktorým došlo k jednoznačnému poškodeniu záujmov štátu ako vlastníka a kde zamestnanci orgánu štátu nemajú záujem na podaní takéhoto návrhu najmä v prípadoch korupcie.

Možno konštatovať, že uvedená požiadavka sa premietla do zmeny a doplnenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorá zmena bola vykonaná zákonom č. 384/08, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je teda predpoklad, že prokurátori v prípade, ak takýto poznatok zistia z vlastnej agendy alebo ak k takémuto postupu obdržia podnet, tak takéto návrhy na začatie konania budú podávať. Vzhľadom na krátku účinnosť zákona, v roku 2008 tzv. nové návrhy na začatie konania ešte neboli podané.

Prokurátori v roku 2008 podali celkom 79 návrhov na začatie konania (v roku 2007 - 39, v roku 2006 - 42). Z hľadiska jednotlivých druhov návrhov na začatie konania išlo o tieto návrhy podľa jednotlivých krajských prokuratúr:

kraj

návrhy podľa

§ 35/1a

§ 35/1b

§ 35/1c

§ 35/1d

§ 35/1e

§ 35/1f

§ 250zf

§250zfa

§ 250t

Bratislava

-

5

-

-

-

-

2

-

-

Trnava

-

-

-

-

1

-

-

-

-

Trenčín

-

4

-

-

-

-

-

-

-

Nitra

-

8

-

3

-

-

-

-

2

Žilina

-

-

-

-

-

-

-

-

-

B.Bystrica

-

8

-

-

13

-

1

-

-

Prešov

-

8

-

-

3

-

1

-

-

Košice

-

4

3

-

5

-

-

-

-

GP SR

-

8

-

-

-

-

-

-

-

spolu

-

45

3

3

22

-

4

-

2

Z návrhov na začatie konania, ktoré prokurátori podali v roku 2008, súdy zatiaľ rozhodli o 41 návrhoch na začatie konania. Vyhoveli 28 návrhov na začatie konania (68,2 % úspešnosť). Nevybavili 7 návrhov na začatie konania a v 6 veciach bolo konanie zastavené po tom, čo prokurátori z rôznych dôvodov návrhy na začatie konania vzali späť. Vo všetkých veciach, v ktorých súdy návrhy prokurátorov zamietli, prokurátori podali odvolania, o ktorých súdy zatiaľ nerozhodli.

Pozitívne treba hodnotiť aktivitu prokurátorov Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorí v roku 2008 podali 3 návrhy na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 35 odsek 1 písmeno d/ Občianskeho súdneho poriadku a § 456 vety druhej Občianskeho zákonníka a to na celkovú sumu 40 000,–  Sk.

 

3.2.3 Počet vstupov do konania na súde, ich skladba

 

Prokurátor podľa § 35 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku môže vstúpiť do začatého konania vo veciach, ktoré sú taxatívne uvedené v tomto ustanovení. V roku 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z. bol rozšírený okruh doterajších vstupov o ďalšie vstupy do konania, takže v súčasnosti prokurátor môže vstúpiť do konania v 9 okruhoch vecí.

Prehľad o počte vstupov prokurátora do začatého občianskeho súdneho konania uvádza tento prehľad:

kraj

počet stupov v roku

2006

2007

2008

spolu

Bratislava

66

142

174

382

Trnava

149

154

218

521

Trenčín

91

141

206

438

Nitra

180

192

197

569

Žilina

123

112

169

404

Banská Bystrica

110

163

224

497

Prešov

140

157

171

468

Košice

194

246

292

732

GP SR

-

-

1

1

celkom

1053

1307

1652

4012

Vo veciach spôsobilosti na právne úkony prokurátori vstúpili do 850 konaní, vo veciach vyhlásenia za mŕtveho do 68 konaní, vo veciach zápisu do obchodného registra do 9 konaní, vo veciach výchovy maloletých do 686 konaní, vo veciach opatrovníctva do 25 konaní, vo veciach konkurzu a vyrovnania do 13 konaní. V 1 veci prokurátor vstúpil do konania, v ktorom sa rozhoduje o majetku štátu a to v zmysle § 35 ods. 2 písm. i) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť od 15. 10. 2008.

Ako vyplýva zo štatistických údajov, najväčší počet vstupov prokurátora do začatého občianskosúdneho konania bol v roku 2008 uskutočnený vo veciach spôsobilosti na právne úkony a vo veciach výchovy maloletých. Uvedený trend je plne v súlade s usmerňovacou činnosťou generálnej prokuratúry, pretože práve osoby, o ktorých právach sa v týchto konaniach rozhoduje, sú najzraniteľnejšími účastníkmi konania, ktorých práva môžu byť v konaní ohrozené.

 

V konaniach o vyhlásení za mŕtveho prokurátori dbali na to, aby súdy všetkými prostriedkami overovali dôvodnosť vyhlásenia za mŕtveho a neobmedzovali sa len na vyvesenie vyhlášky v zmysle § 196 Občianskeho súdneho poriadku. Napríklad podľa poznatkov Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši tamojší okresný súd v uvedených konaniach doplnil dokazovanie aj dopytom na cirkevné zbory, pôsobiace v mieste posledného bydliska nezvestnej osoby, tiež na urbárske spoločenstvá, ktorých bola nezvestná osoba členom a na Štátny archív.

Vo veciach výchovy maloletých vstupovali prokurátori do konaní, predmetom ktorých bolo nariadenie ústavnej výchovy maloletých. V týchto konaniach prokurátor môže prispieť a aj prispieva k tomu, aby rozhodnutie súdu bolo čo najviac na prospech maloletým a to tak, že prostredníctvom evidencií vedených na prokuratúre môže poukázať na páchanie trestnej činnosti maloletými, resp. rodičmi, či inými zainteresovanými osobami. Tieto skutočnosti môžu viesť k tomu, aby mal súd v rámci šetrenia podmienok uľahčenú možnosť zistiť osoby, ktoré môžu zabezpečiť výchovu maloletých inak, než formou ústavnej výchovy. Zároveň tieto skutočnosti môžu slúžiť ako jeden z dôkazov odôvodňujúcich samotné nariadenie ústavnej výchovy.

Prokurátori, ak do konania vstúpili, tak v týchto konaniach vystupovali aktívne a súdy spravidla vyhovovali ich návrhu na vykonanie dôkazov alebo konečným návrhom.

V roku 2008 odvolanie proti rozhodnutiu súdu vo veci, do ktorej prokurátor vstúpil, podala len Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši. Odvolanie smerovalo proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, ktorým bolo rozhodnuté pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv.

 

3.2.4 Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Od 1. 7. 1998 bolo generálnemu prokurátorovi zverené Občianskym súdnym poriadkom uplatňovanie osobitného mimoriadneho opravného prostriedku v civilnom procese a to – mimoriadne dovolanie proti právoplatným rozhodnutiam súdov za splnenia všetkých podmienok, ktoré boli priamo ustanovené v § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V podstate do 28. 11. 2008 v právnej konštitúcii tohto mimoriadneho opravného prostriedku nedošlo k zásadnejším zmenám a generálny prokurátor od 1. 7. 1998 uvedený právny prostriedok slúžiaci na zabezpečenie ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu využíva, o čom svedčí aj tento prehľad:

rok

2006

2007

2008

spolu

nápad podnetov

1494

1599

1689

7590

podané mimoriadne dovolania

97

141

153

619

mimoriadnym dovolaniam vyhovené

81

70

95

351

mimoriadne dovolania zamietnuté (odmietnuté)

15

28

20

110

V roku 2008 k výraznej zmene v úprave mimoriadneho dovolania došlo zákonom č. 484/2008 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Generálny prokurátor v prípadoch, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, môže podať mimoriadne dovolanie aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa napáda rozhodnutie, proti ktorému smeruje mimoriadne dovolanie. Dôvody však musí doplniť do 60 dní od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, lebo inak dovolací súd konanie zastaví. Zmena sa dotkla aj vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

V roku 2008, ako je to zrejmé aj z prehľadu, prokuratúra obdržala celkom 1689 podnetov na podanie mimoriadneho dovolania. Generálny prokurátor v hodnotenom roku podal 153 mimoriadnych dovolaní. Dovolací súd vyhovel 95 mimoriadnym dovolaniam a v 20 veciach mimoriadne dovolanie zamietol alebo odmietol. K počtu napadnutých vecí bola dôvodnosť podnetov 9,0 % a úspešnosť mimoriadnych dovolaní bola 82,6 %. Pre porovnanie, v roku 2007 bola úspešnosť podaných mimoriadnych dovolaní 71,4 % a v roku 2006 to bolo 84,3 %.

Podľa štatistických údajov najviac podnetov na podanie mimoriadneho dovolania podali v roku 2008 účastníci konania (1573). Dotknuté osoby podali 30 podnetov a poškodené osoby 9 podnetov. Iné osoby podali 77 podnetov. Krajské prokuratúry priamo odložili 928 podnetov a v 149 veciach predložili generálnej prokuratúre náčrty mimoriadnych dovolaní.

Tak ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2008 z hľadiska skladby nápadu podnetov možno konštatovať, že najviac podnetov bolo podaných z oblasti majetkových vecí (324), exekučných vecí (170), obchodných vecí (231) a z oblasti záväzkov (143).

Z podaných mimoriadnych dovolaní generálnym prokurátorom v roku 2008 bolo najviac medializované mimoriadne dovolanie, ktoré podal vo veci VI/2 Pz 687/08. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. marca 2007 č. k. 29Cb 1/00-1117 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2008 č. k. 3Obo 141/2007 v právnej veci účastníkov: žalobcu 1) Športka, a. s. Pribinova ul. č. 25, Bratislava a 2) Športka Invest, s. r. o., Vansovej č. 2, Bratislava, proti žalovanému: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., Brečtanová ul. č. 1, Bratislava, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, poskytnutie primeraného zadosťučinenia, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 29Cb 1/00, podalo ako osoba dotknutá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a následne okrem Ivana Mikloša, bývalého ministra financií aj TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., t. j. účastník konania na strane žalovaného.

Na základe týchto podnetov podal generálny prokurátor dňa 2. 12. 2008 mimoriadne dovolanie podľa § 243h ods.3 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. bez uvedenia dôvodov, pričom tieto dôvody boli následne doplnené dňa 27. 1. 2009. O tomto opravnom prostriedku nie je doposiaľ zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnuté, no v súlade s § 243 a 243ha ods.1 Občianskeho súdneho poriadku došlo k odkladu vykonateľnosti týmto mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí súdov a to z toho dôvodu, že generálny prokurátor zistil, že ich prípadnou realizáciou hrozila hospodárska škoda, ako aj iný vážne nenapraviteľný následok.

 

V rokoch 2007 a 2008 na dovolacom súde niektoré senáty občianskoprávneho kolégia odmietli mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti právoplatným rozhodnutiam okresných súdov s odôvodnením, že ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná iba subsidiárne, t. j. len vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii, resp. boli tu objektívne prekážky, ktoré je znemožnili ich využitie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2007 č. k. 4 MCdo 10/2007). Tieto senáty takto rozhodovali aj po tom, čo občianskoprávne kolégium prijalo stanovisko, že proti právoplatným rozhodnutiam okresných súdov generálny prokurátor je oprávnený podať mimoriadne dovolanie a to aj vtedy, ak účastník nevyužil možnosť podať opravný prostriedok.

Správnosť postupu generálneho prokurátora, ale aj správnosť stanoviska občianskoprávneho kolégia, potvrdil vo svojom náleze zo 4. 2. 2009 č. I.ÚS 178/08-26 Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vyslovil porušenie základného práva fyzickej osoby na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takéto uznesenie dovolacieho súdu o odmietnutí mimoriadneho dovolania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

 

3.3 Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavnému súdu

3.3.1 Zdroj činnosti

 

Generálny prokurátor ako jeden zo subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v roku 2008 obdržal od fyzických osôb alebo právnických osôb celkom 61 podnetov na podanie návrhu na začatie konania o súlade zákonov s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

K 31. 12. 2008 generálny prokurátor obdržal celkom 56 podnetov. Z nich odložil 36 podnetov pre ich nedôvodnosť, jeden podnet postúpil inému orgánu na vybavenie z dôvodu príslušnosti, 2 podnety vybavil daním pokynu na ďalší postup podriadenej prokuratúre a 4 podnety vybavil inak. Ostatné podnety neboli do 31. 12. 2008 vybavené.

Na základe podnetov generálny prokurátor v roku 2008 podal 3 návrhy na začatie konania pred ústavným súdom. Ide o tieto návrhy na začatie konania:

GÚs 3/08

 

Dňa 5. februára 2008 podal generálny prokurátor návrh na začatie konania o súlade § 3, § 4 ods. 4, § 11, § 12písm. d) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a o postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 24 a čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy, čl. 8, čl. 9, čl. 11 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 3 a čl. 4 Dohovoru o právnom postavení utečencov, ako aj čl. 14 Dohovoru o právach dieťaťa.

Ústavný súd uznesením PL.ÚS 10/08-23 z 19. marca 2008 návrh prijal na ďalšie konanie.

GÚs 16/08

 

Dňa 10. apríla 2008 generálny prokurátor podal návrh na začatie konania o súlade čl. 2 písm. a) až písm. l) a čl. 3 Všeobecne záväzného nariadenia obce Kalinovo o odpredaji bytov a nebytových priestorov v bytových domoch s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1 vetou prvou v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 68 Ústavy, s ustanovením § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ustanoveniami § 29 ods. 3, § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom k tomu, že obec Kalinovo na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15. júla 2008 namietané všeobecne záväzné nariadenie o odpredaji bytov a nebytových priestorov v bytových domoch zrušilo, generálny prokurátor návrh na začatie konania vzal späť a ústavný súd uznesením I.ÚS 294/08-19 z 18. septembra 2008 konanie zastavil.

GÚs 22/08

 

Dňa 21. júla 2008 generálny prokurátor podal návrh na začatie konania o súlade Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 3/1996 z 30. apríla 1996 o podmienkach státia v zóne s dopravným obmedzením v znení všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava -Staré Mesto č. 1/2000, 7/2001, 3/2002, 4/2004, 5/2004, 8/2005, 6/2007 a 1/2008 s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 20 ods. 1, ods. 4, čl. 35 ods. 1, ods. 2, čl. 59 ods. 2, čl. 71 ods. 2 vetou prvou ústavy, s ustanoveniami § 4 ods. 3, písm. d), písm. f), písm. i), písm. e), § 6 ods. 1, ods. 2, § 13 ods. 4, § 16 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch účinnom do 1. novembra 2004, § 2 ods. 1 písm. c), písm. g), § 30, § 36, § 60 ods. 1, § 66 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnych poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, účinným od 1. novembra 2004, § 20 ods. 5 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného do 28. februára 2005, § 3 ods. 2 vetou prvou a druhou, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, § 22 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 2 zákona č. 315/1996 Z. z., § 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

O tomto návrhu ústavný súd k 31. decembru 2008 ešte nerozhodol.

Ústavný súd v roku 2008 rozhodol o 4 návrhoch generálneho prokurátora na začatie konania o súlade právnych predpisov. Išlo o tieto návrhy na začatie konania:

VI Gc 3065/01

 

Návrh bol podaný 30. marca 2004 na začatie konania o súlade § 29 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1 a článkom 12 ods. 2 poslednou vetou Ústavy.

Ústavný súd nálezom zo 6. februára 2009 č. PL.ÚS 10/04-27 návrhu nevyhovel.

 

GÚs 4035/04

 

Návrh na začatie konania bol podaný 15. apríla 2005. Generálny prokurátor v návrhu žiadal vyslovil nesúlad § 2 ods. 3 slova: “...zriaďuje...“, ods. 4 až ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, vetou prvou, čl. 2 ods. 2, čl. 23 ods. 1, ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 6 ods. 2, čl. 67 ods. 3 Ústavy.

Ústavný súd nálezom z 30. apríla 2008 č. PL.ÚS 9/05-35 čiastočne vyhovel návrhu generálneho prokurátora a to tak, že vyslovil nesúlad ustanovenia § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 67 ods. 3 ústavy. Návrh o súlade § 2 ods. 3 slova: „... zriaďuje...“ toho istého zákona s čl. 1 ods. 1 vetou prvou Ústavy zamietol.

GÚs 4002/03

 

Návrh na začatie konania bol podaný 18. mája 2005 a doplnený bol 2. septembra 2005. Generálny prokurátor návrhom na začatie konania sa domáhal vyslovenia nesúladu viacerých ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 20 ods. 1, ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy.

Ústavný súd nálezom z 1. októbra 2008 č. PL.ÚS 22/06 konanie ohľadne dvoch ustanovení napadnutého zákona zastavil po tom, čo generálny prokurátor čiastočne vzal návrh späť z dôvodu legislatívnych zmien, ku ktorým došlo po podaní návrhu. Vo zvyšnej časti návrhu ústavný súd nevyhovel.

GÚs 4051/05

 

Návrhom podaným 20. novembra 2006 sa generálny prokurátor domáhal vyslovenia nesúladu § 21 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1, vetou prvou, článkom 46 ods. 1 Ústavy a s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd nálezom z 1. októbra 2008 č. PL.ÚS 56/07-51 návrhu nevyhovel.

GÚs 4004/06

 

Návrhom podaným 14. marca 2007 sa generálny prokurátor domáhal vyslovenia nesúladu § 8 ods. 6 písm. b) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 vetou prvou, čl. 35 ods. 1 Ústavy.

Ústavný súd nálezom zo 6. februára 2008 č. PL.ÚS 67/07-28 návrhu generálneho prokurátora vyhovel.

Na ústavnom súde k 31. decembru 2008 generálny prokurátor evidoval 11 nevybavených návrhov na začatie konania.

 

3.4  Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry na netrestnom úseku

 

V roku 2008 bolo na vojenskej súčasti prokuratúry vykonaných celkom 180 previerok. V porovnaní s rokom 2007 a 2006 došlo k miernemu nárastu, pretože v roku 2007 bolo vykonaných celkom 159 previerok a v roku 2006 bolo vykonaných 177 previerok. K miernemu nárastu počtu previerok došlo aj napriek odchodu skúsenejších prokurátorov pracujúcich na tomto úseku, ale aj potom, ako došlo k postupnému znižovaniu početných stavov ozbrojených síl, k zrušeniu ciel predbežného zaistenia útvarov. Všeobecne je možné vysloviť s činnosťou prokurátorov na netrestnom úseku spokojnosť, pretože títo majú i náročný nápad v oblasti trestných oznámení súvisiacich s agendou ozbrojených zborov.

V roku 2008 prokurátori podali celkom 19 protestov, z toho 18 úspešných a 37 upozornení, z ktorých bolo 17 úspešných. Na porovnanie je možné uviesť, že v roku 2007 bolo podaných 32 protestov, z ktorých bolo 31 úspešných a 31 upozornení. V roku 2006 bolo podaných 26 protestov, pričom úspešných bolo 24 protestov a 7 upozornení.

Na netrestnom úseku v roku 2008 celkom napadlo na vojenské obvodné prokuratúry a Vyššiu vojenskú prokuratúru Trenčín 225 vecí, pričom prevod z roku 2007 bol 12 vecí. V sledovanom období prokurátori celkom vybavili 206 vecí, nevybavených zostalo 31 vecí.

Na Generálnu prokuratúru SR – Hlavnú vojenskú prokuratúru v sledovanom období do registra Hd napadlo 39 vecí, pričom 11 vecí bolo ukončených odložením, 15 vecí bolo ukončených iným spôsobom, bolo podané jedno upozornenie a jeden protest, ktorým bolo vyhovené. Do roku 2009 bolo prevedených 11 vecí. V roku 2007 napadlo do registra Hd celkom 33 vecí, pričom z predchádzajúceho obdobia bolo prevedených 9 vecí. Z nápadu vecí a prevedených vecí bolo vybavených 25 vecí, z toho 11 bolo odložených, 8 vybavených inak, boli podané 4 upozornenia a v dvoch veciach bol podaný protest prokurátora.

Do registra Hc boli v roku 2008 zapísané dve veci, ktoré boli ukončené. V jednej veci bola podaná žaloba Krajskému súdu Bratislava a druhá vec bola odložená. V roku 2007 do registra Hc boli zapísané dve veci, v ktorých bola podaná žaloba.

Do registra HPt bolo v sledovanom období zapísaných 89 vecí, z ktorých 7 bolo odložených, 35 vecí bolo odstúpených, 30 vecí vybavených iným spôsobom, v jednej veci bolo podané dovolanie Ministerstvu spravodlivosti SR. Oproti roku 2007 došlo k miernemu nárastu, pretože v roku 2007 bolo zapísaných celkom 65 vecí, z ktorých 18 bolo ukončených odstúpením, 9 odložením a 21 vecí bolo vybavených inak.

V sledovanom období napadlo do registra Hn 233 vecí, z toho bolo 35 vecí vybavených odložením, 166 vecí odstúpením, iným spôsobom bolo vybavených 19 vecí. Pre porovnanie možno uviesť, že v roku 2007 napadlo do registra Hn 169 vecí.