Základné informácie pre obete trestných činov
Právo na ochranu pred ujmou alebo opakovanou ujmou (viktimzáciou)
Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 12.októbra 2017 zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obetiach“).
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/274/20180101#
Zákon o obetiach upravuje:
a.) práva, ochranu a podporu obetí trestných činov,
b.) vzťahy medzi štátom a subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam,
c.) finančné odškodňovanie obetí násilných trestných činov.
Obeťou trestného činu podľa zákona o obetiach je každá fyzická osoba, ktorá tvrdí, že je obeťou, kým sa nepreukáže opak, alebo ak nejde o zjavné zneužitie postavenia obete, a to bez ohľadu na to, či bol páchateľ trestného činu zistený, trestne stíhaný alebo odsúdený.
Obeťou trestného činu je fyzická osoba:
a.) ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody,
b.) ktorá je pozostalým po obeti trestného činu, ktorej ním bola spôsobená smrť, t. j. príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ako aj osoba závislá od osoby, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ak utrpela v dôsledku smrti tejto osoby škodu.
Obzvlášť zraniteľnou obeťou je fyzická osoba, ktorá je:
a) dieťaťom, t. j. osobou mladou ako 18 rokov,
b) osobou staršou ako 75 rokov,
c) osobou so zdravotným postihnutím, t. j. osobou s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť jej plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými,
d) obeťou:
- trestného činu obchodovania s ľuďmi,
- trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
- trestného činu spáchaného organizovanou skupinou,
- niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti,
- niektorého z trestných činov terorizmu alebo
- trestného činu domáceho násilia (t. j. trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia, ak páchateľom má byť jej príbuzný v priamom rade (napr. rodič, dieťa), osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel, bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa alebo iná osoba, s ktorou obeť žije alebo žila v spoločnej domácnosti),
e) obeťou trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia z dôvodu jej pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania alebo viery, alebo
f) obeťou iného trestného činu, ak je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie na základe individuálneho posúdenia osobných vlastností, vzťahu k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa, druhu alebo povahy a okolností spáchania trestného činu.
Práva obetí trestných činov:
1. Právo na rešpekt, ohľaduplný a profesionálny prístup bez akejkoľvek diskriminácie.
2. Právo na informácie.
3. Právo na odbornú pomoc.
4. Právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou ujmou.
5. Právo na odškodnenie.
Informácie poskytuje obeti trestného činu:
- policajt,
- prokurátor,
- subjekt poskytujúci pomoc obetiam,
- poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.
Informácie poskytne obeti trestného činu ten subjekt, ktorý s obeťou príde do kontaktu ako prvý (rozsah poskytovaných informácií závisí od subjektu, ktorý ich poskytuje). Informácie sa obeti trestného činu poskytujú zrozumiteľným spôsobom v ústnej forme a písomnej forme, pri zohľadnení odôvodnených potrieb obete v závislosti od jej veku, rozumovej a vôľovej vyspelosti, zdravotného stavu vrátane psychického stavu a charakteru trestného činu.
Obeť trestného činu má právo na informácie o:
a.) postupoch týkajúcich sa podania oznámenia a o právach a povinnostiach obete, ktorá má postavenie poškodeného v trestnom konaní v súvislosti s týmito postupmi,
b.) subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, kontaktných údajoch na tieto subjekty a forme odbornej pomoci, ktorá sa jej môže poskytnúť podľa tohto zákona,
c.) možnostiach poskytnutia nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti,
d.) prístupe k právnej pomoci,
e.) podmienkach poskytnutia ochrany v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia alebo značnej škody na majetku,
f.) práve na tlmočenie a preklad,
g.) opatreniach na ochranu jej záujmov, o ktoré môže požiadať, ak má bydlisko v inom členskom štáte,
h.) postupoch domáhania sa nápravy v prípade porušenia svojich práv v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní,
i.) kontaktných údajoch na komunikáciu v súvislosti s vecou, v ktorej je obeťou,
j.) postupoch súvisiacich s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní,
k.) postupoch mediácie v trestnom konaní,
l.) možnosti a podmienkach uzavretia zmieru,
m.) možnosti a podmienkach náhrady trov trestného konania obete, ktorá má postavenie poškodeného.
Obeť trestného činu má právo na poskytnutie odbornej pomoci. Odborná pomoc bude poskytnutá v závislosti od potrieb obete a ujme, ktorá jej bola trestným činom spôsobená.
Odbornú pomoc pre obete trestných činov zabezpečujú subjekty poskytujúce pomoc obetiam, na ktoré sa môže obeť obrátiť so žiadosťou o poskytnutie tejto pomoci.
Obeti trestného činu môže byť poskytnutá všeobecná odborná pomoc, ktorá pozostáva z:
- riadneho poskytnutia informácií o právach obetí trestných činov,
- právnej pomoci,
- psychologickej pomoci,
- poradenstva v záujme predídenia spôsobenia ďalšej ujmy.
Obzvlášť zraniteľnej obeti môže byť bezplatne poskytnutá špecializovaná odborná pomoc, ktorá pozostáva z:
- všeobecnej odbornej pomoci,
- krízovej psychologickej intervencie,
- vyhodnotenia hrozby ohrozenia života a zdravia,
- sprostredkovania poskytovania sociálnych služieb v zariadení núdzového bývania a špecializovaného sociálneho poradenstva, ak sú jej život alebo zdravie bezprostredne ohrozené.
Podmienky poskytnutia odbornej pomoci
Subjekt poskytujúci pomoc obetiam je povinný poskytnúť obeti na požiadanie všeobecnú odbornú pomoc bez zbytočného odkladu.
Obzvlášť zraniteľnej obeti je subjekt poskytujúci pomoc obetiam povinný poskytnúť špecializovanú odbornú pomoc na požiadanie bez zbytočného odkladu a bezplatne.
Ak subjekt poskytujúci pomoc obetiam získal dotáciu, poskytne všeobecnú odbornú pomoc obetiam po dobu 90 dní bezplatne, ak to odôvodňuje závažnosť spáchaného trestného činu, a to bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní.
Ak subjekt poskytujúci pomoc obetiam nezískal dotáciu a je zapísaný v registri subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, môže poskytnúť všeobecnú odbornú pomoc, okrem prvej konzultácie s obeťou, za poplatok. V odôvodnených prípadoch subjekt poskytujúci pomoc obetiam, ktorý získal dotáciu, je povinný po uplynutí 90 dní na požiadanie obete pokračovať v poskytovaní všeobecnej odbornej pomoci v súlade s jej osobitnými potrebami a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom bezplatne.
Subjekt poskytujúci pomoc obetiam poskytne obzvlášť zraniteľnej obeti špecializovanú odbornú pomoc po dobu 90 dní, a to bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní. V odôvodnených prípadoch možno po uplynutí 90 dní na požiadanie obzvlášť zraniteľnej obete pokračovať v poskytovaní špecializovanej odbornej pomoci v súlade s jej osobitnými potrebami a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom počas celého trestného konania a primeraný čas po ňom.
Poskytnutie právnej pomoci
Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych informácií a právne zastupovanie obete v trestnom konaní a v civilnom procese, ak si obeť uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní a o jej nároku nebolo rozhodnuté.
Právnu pomoc poskytuje obetiam:
a.) Centrum právnej pomoci za podmienok a v rozsahu ustanovenom v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
b.) subjekt poskytujúci pomoc obetiam a
c.) advokát za podmienok a v rozsahu ustanovenom podľa Trestného poriadku.
PRÁVO NA OCHRANU PRED DRUHOTNOU UJMOU ALEBO OPAKOVANOU UJMOU (VIKTIMZÁCIOU)
Druhotnou viktimizáciou (ujmou) je ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov. Orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúci pomoc obetiam postupujú tak, aby ich činnosť nespôsobovala obeti druhotnú viktimizáciu a prijímajú účinné opatrenia, ktoré majú zabrániť opakovanej viktimizácii.
Obeť trestného činu má teda právo na také zaobchádzanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní, súdov, subjektov poskytujúcich pomoc obetiam a iných subjektov, ktoré jej nebude spôsobovať vznik ujmy alebo prehlbovanie ujmy ich nevhodným alebo neprimeraným konaním. V záujme riadneho objasnenia trestného činu, môže byť obeť trestného činu vypočúvaná aj k takým skutočnostiam, ktoré sú pre ňu nepríjemné, malo by sa to však diať ohľaduplne a len v nevyhnutnej miere.
Výsluch obzvlášť zraniteľnej obete v trestnom konaní bude zaznamenaný na záznamové zariadenie (kameru) a mal by byť vedený tak, aby sa už v ďalšom konaní nemusel opakovať. Obzvlášť zraniteľná obeť nesmie byť v trestnom konaní konfrontovaná s obvineným.
Opakovanou viktimizáciou (ujmou) je ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku pokračujúceho konania páchateľa, ktoré spočíva v pôsobení na obeť vyhrážaním, zastrašovaním, nátlakom, zneužívaním moci nad obeťou, pomstením sa alebo inou formou s cieľom pôsobiť na fyzickú integritu obete alebo psychickú integritu obete.
Obeť trestného činu má právo na prijatie primeraných opatrení, aby nedošlo k opakovaniu ujmy, ktorá jej mala trestným činom vzniknúť. Takýmito opatreniami môžu byť, v prípade, že si to situácia obete vyžaduje, napríklad:
- zaistenie osoby, od ktorej obeti hrozí bezprostredné nebezpečenstvo,
- vykázanie takejto osoby zo spoločného obydlia,
- zákaz jej priblíženia k obeti na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov alebo
- zákaz vstupu takejto osoby do spoločného obydlia až na 10 dní.
Ak sa obeť trestného činu domnieva, že jej hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, má právo v priebehu trestného konania požiadať prokurátora, policajta alebo súd o poskytnutie informácií o jeho prepustení alebo úteku z väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ústavného ochranného liečenia alebo detencie, alebo o prerušení výkonu trestu odňatia slobody.
Obeti násilného trestného činu môže byť priznané finančné odškodnenieza ujmu na zdraví (ďalej len „odškodnenie“), ktorá jej v dôsledku tohto trestného činu vznikla.
Obeťou násilného trestného činu je fyzická osoba, ktorej bola:
a.) úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len „zomretý“), obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť; tieto osoby nie sú obeťou násilného trestného činu, ak zomretému spôsobili trestným činom smrť,
b.) spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.
Právo na odškodnenie má obeť trestného činu, ak:
a.) je občanom Slovenskej republiky,
b.) je občanom iného členského štátu Európskej únie,
c.) je osobou bez štátnej príslušnosti, ak má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie trvalý pobyt, alebo
d.) je cudzím štátnym príslušníkom, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva,
e.) má na území Slovenskej republiky udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.
Podmienkou vzniku nároku na odškodnenieje uplatnenie si nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví zo strany obete násilného trestného činu v trestnom konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že vedenie trestného konania na vznik tohto nároku je nevyhnutné. Nárok na odškodnenie obeti trestného činu nevznikne, ak ako poškodený v trestnom konaní nedala súhlas na trestné stíhanie alebo tento súhlas vzala späť.
Odškodnenie môže byť obeti trestného činu priznané na základe písomnej žiadosti adresovanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzor žiadosti je zverejnený na webovou sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Žiadosť o odškodnenie musí obeť trestného činu podať do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti:
- rozsudku alebo trestného rozkazu, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ktorým jej bola spôsobená ujma na zdraví, alebo
- rozsudku, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť,
- iného rozhodnutia predpokladaného v § 11 ods. 2 zákona o obetiach.
Nárok na odškodnenie obeti trestného činu vzniká iba v prípade, ak jej spôsobená škoda spočívajúca v ujme na zdraví nebola uhradená inak.
Na výpočet odškodnenia sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (zákon č. 437/2004 Z. z.).
Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy.
Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia alebo trestnom čine sexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.
Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa zákona o obetiach nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.
Odškodnenie možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neuplatnila svoje práva tak, aby odškodnenie získala od páchateľa trestného činu, ktorým jej bola spôsobená ujma na zdraví.
O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zverejní informácie o podmienkach odškodnenia podľa tohto zákona na svojom webovom sídle.