K DÔVODOM NEPODANIA ŽALOBY NA ROZPUSTENIE POLITICKEJ STRANY ĽSNS

Rozpustenie politického subjektu je závažný zásah do fungovania demokratickej súťaže politických strán a hnutí. Je prostriedkom „ultima ratio“ pri obrane demokratických princípov, na ktorých je budovaná naša spoločnosť. Rozpustenie politickej strany je v demokratických podmienkach odôvodniteľné iba v prípade, ak smeruje k ochrane samotnej podstaty demokracie.

Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na podanie žaloby na rozpustenie politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ďalej len „ĽSNS“) boli analyzované podmienky vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.04.2019, sp. zn. 4 Volpp/1/2017, ktorým bola zamietnutá žaloba generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie uvedenej politickej strany.

V rámci testu proporcionality boli preskúmané tieto kritériá:

1. existencia dostatočných dôkazov (plausible evidence) o tom, že riziko ohrozenia demokracie (ak bolo preukázané, že toto riziko existuje) je dostatočne bezprostredné,
2. možnosť pričítať ako priťažujúcu okolnosť politickému subjektu konanie a prejavy jeho predstaviteľov,
3. tvorí konanie a prejavy pričítateľné politickej strane skutkový základ, ktorý dáva jasný obraz o modeli spoločnosti presadzovanom stranou, nezlučiteľnom s ponímaním „demokratickej spoločnosti“.

Uvedené kritériá boli vyhodnotené komplexne, nakoľko musia byť splnené kumulatívne a podložené nespornými dôkazmi. Zároveň bolo zohľadnené, že citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predstavuje prekážku res iudicata a preto je možné prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po jeho právoplatnosti. V tejto súvislosti treba poznamenať, že na prípadné podozrenia z protiprávneho konania konkrétnych osôb, o ktorých doposiaľ právoplatne nerozhodli príslušné orgány, nebolo možné prihliadať a pre prípadné podanie žaloby na rozpustenie politickej strany sú ako dôkazy nepoužiteľné. 

Po vyhlásení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na základe žiadosti ĽSNS Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zapísalo nové stanovy tejto politickej strany, ktoré sú plne v súlade s princípmi demokratického a právneho štátu. Nové stanovy neobsahujú žiadne ciele, ktorých snahou by bolo podkopať alebo zrušiť slobodný demokratický poriadok.

Analýza umožnila urobiť jednoznačný záver, že politická strana ĽSNS nemá reálny potenciál a príležitosť zrealizovať politické zmeny ohrozujúce demokraciu a teda že nehrozí bezprostrednosť rizika pre demokraciu (bod 1). V tejto súvislosti boli zohľadnené aj také kritériá, ako veľkosť strany, rozkol v strane, koaličný potenciál, počet poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky, tzv. výtlak a pod. Na tejto skutočnosti nemôžu nič zmeniť ani verejne známe právoplatné odsúdenia predstaviteľov strany za skutky spáchané pred vyhlásením prvého rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zamietnutí žaloby na rozpustenie ĽSNS a právne posúdené ako „prečiny“, ktoré sú pričítateľné politickej strane. Tieto síce môžu vyvolať zrozumiteľné obavy, ale nedosahujú úroveň bezprostredného ohrozenia demokracie a ústavnosti (bod 2). Strana ĽSNS a jej aktivity, prezentácia a činnosť prešli, zvlášť po citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vývojom a v súčasnom spoločensko – politickom systéme strana už nepodáva a neprezentuje obraz o takom spoločenskom modeli, ktorý by bol v rozpore s ponímaním demokratickej spoločnosti (bod 3).

Pri posudzovaní splnenia podmienok na podanie žaloby na rozpustenie politickej strany nebolo možné jednotlivé kritériá hodnotiť izolovane, nezávisle od seba a niektoré z nich preferovať na úkor iných, ale prísne komplexne a kumulatívne. Po takomto posúdení veci dospel generálny prokurátor Slovenskej republiky k záveru, že žalobu na rozpustenie politickej strany ĽSNS nepodá.