O mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR vo veci spoločnosti Transpetrol, a. s.

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky 20. mája 2009. Zušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Podľa názoru generálneho prokurátora okresný súd nesprávne posúdil otázku, či má navrhovateľ hmotnoprávnu legitimáciu na zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a. s. Dovolací súd (NS SR) sa stotožnil s právnym názorom generálneho prokurátora, že v zmysle uvedených zákonných ustanovení nemohli byť akcie spoločnosti TRANSPETROL, a. s. predmetom exekúcie. Na základe platnej právnej úpravy z roku 1998 akcie emitované spoločnosťou TRANSPETROL, a. s. vo vlastníctve štátu nebolo možné prevádzať na inú osobu žiadnym spôsobom, a to ani núteným výkonom práva exekúciou predajom cenných papierov. Svedčí o tom ústavné zmocnenie v čl. 20 ods. 2 a na jeho základe vydaný zákon o strategických podnikoch, že akcie TRANSPETROL-u, a. s. boli v roku 1998 vo výlučnom vlastníctve štátu a zákon o veľkej privatizácii, ktorý tým, že vymedzil podmienky a spôsob možného prevodu majetkovej účasti štátu, vylúčil tým aj prevod prostredníctvom exekučného prevodu cenných papierov, čo malo za následok, že ak zákon o strategických podnikoch vylúčil privatizáciu akcií TRANSPETROL-u, a. s., vylúčil tým zároveň aj prevod prostredníctvom exekúcie predajom cenných papierov. Akcie TRANSPETROL-u, a. s. v roku 1998 nebolo možné ani privatizovať a nebolo možné ani žiadnym iným spôsobom previesť, teda zmeniť ich vlastníka. Nemohol ich nadobudnúť žiadny iný subjekt, a to bez ohľadu na titul nadobudnutia.